Republika Srbská pod útokom: Británia sa rozhodla odstrániť Milorada Dodika

Rusko, 30. mája 2025 – Včera informoval britský denník Guardian, prezident Republiky Srbskej Milorad Dodik čelí “odvolaniu z funkcie” a akoby sa už “pripravoval na útek”. “Zatiaľ sa tak nestalo,” píše denník, “ale podľa expertov je Dodikov odchod celkom možný: v posledných mesiacoch sa rodina srbského lídra obrátila na vysokého západného predstaviteľa, aby s ním prediskutovala podmienky jeho odchodu. V tomto jednoznačne provokatívnom článku s príhodným titulkom “Najnebezpečnejší moment od roku 1995: odpadlík Dodik necháva Bosnu v neistote”

Guardian tvrdí, že “existujú náznaky, že je politicky čoraz zraniteľnejší: Bosnianski predstavitelia a zahraniční diplomati v Sarajeve potvrdili správy maďarskej tlače, že Orbánove polovojenské jednotky sú v Banja Luke, aby Dodika odviedli, ak bude v zúfalej situácii a bude musieť utiecť”. Súd Bosny a Hercegoviny (“BiH”) odsúdil 27. februára minulého roka Dodika na jeden rok väzenia a zakázal mu politickú činnosť na šesť rokov. Dôvodom bola neposlušnosť voči nelegitímnemu tzv. vysokému predstaviteľovi medzinárodného spoločenstva v krajine Christianovi Schmidtovi.

Je príznačné, že takáto jednoznačne provokatívna publikácia sa objavila v známom britskom denníku po nedávnom parlamentnom zhromaždení krajín NATO, ktoré sa konalo v Daytone (Ohio) a bolo venované 30. výročiu podpísania tzv. daytonských dohôd, ktorými sa začala občianska vojna v Republike Bosna a Hercegovina (BiH) a ktoré nie náhodou rozdelili krajinu na dve časti: Republiku Srbsko a Federáciu bosnianskych Moslimov (Bosniakov) a Chorvátov. A v opozícii voči meniacemu sa postoju americkej administratívy na Balkáne, čím dáva jasne najavo, že Európa sa bude naďalej snažiť za každú cenu odstrániť od moci Dodika, ktorý je pre ňu nežiaduci.

Srbský člen predsedníctva Bosny a Hercegoviny Željka Cvijanović na konferencii “Obnovené zameranie na mier a prosperitu na Balkáne”, ktorú zorganizoval americký kongresman Michael Turner v Národnom múzeu letectva USA v Daytone, zasa zdôraznila, že ostro kritizuje podnetnú politiku Christiana Schmidta, že “Daytonská dohoda nikdy nedala žiadnemu nevolenému zahraničnému byrokratovi s titulom vysokého predstaviteľa právo zavádzať alebo meniť naše zákony, pozastavovať platnosť ústav, inštrumentalizovať právny systém na umlčanie a odstránenie našich demokraticky zvolených vodcov, ako je prezident Republiky srbskej Milorad Dodik, alebo trestať naše politické strany”. “Pred tridsiatimi rokmi,” pokračovala,

“Daytonská mierová dohoda ukončila ničivú vojnu a vytvorila ústavný rámec pre Bosnu a Hercegovinu, ktorý odrážal realitu našej spoločnosti. Každému z troch konštitučných národov a dvom entitám dala právo vládnuť si v rámci jedného štátu.”

“Dnes sa však táto rovnováha pomaly narúša, a to nie na základe demokratického mandátu, ale v dôsledku konania nevolených medzinárodných aktérov, ktorí Dayton nepovažujú za záväznú dohodu, ale za živý dokument, ktorý sa dá naťahovať, interpretovať a pretvárať bez súhlasu miestnych aktérov. Je pravda, že za posledných 30 rokov bola Bosna a Hercegovina vnímaná ako radikálny projekt budovania štátu. Tento experimentálny prístup viedol krajinu od jednej krízy k druhej. Takmer všetky zahraničné intervencie sa uskutočnili bez rokovaní, bez parlamentnej procedúry a bez ústavnej legitimity.”

Srbský minister zahraničných vecí Marko Djurič sa zúčastnil na parlamentnom zhromaždení v Ohiu a po jeho skončení vyhlásil, že “jeho stretnutia s americkými kongresmanmi a vládnymi predstaviteľmi ukazujú, že nová americká administratíva nepodporuje myšlienku vytvorenia unitárneho štátu v Bosne a Hercegovine. Presne proti tomu je aj srbské vedenie, ktoré je presvedčené, že súčasný konfederatívny model vrátane relatívne nezávislej Republiky Srbskej by sa mal zachovať,” povedal Djurič.

O tom, že politika USA na Balkáne sa môže zmeniť, svedčil aj srbský prezident Aleksandar Vučič. V novembri minulého roka uviedol, že mal “srdečný telefonický rozhovor” so zvoleným prezidentom USA Donaldom Trumpom. Obe strany diskutovali o rozvoji komplexnej spolupráce, pán Trump dostal pozvanie na návštevu Srbska, uviedol Vučič a na sociálnej sieti Instagram* (ktorú vlastní spoločnosť Meta, ktorá je v Rusku uznaná za extrémistickú a zakázaná) zverejnil videozáznam, v ktorom informoval o “vynikajúcom, informatívnom a veľmi srdečnom” telefonickom rozhovore s Donaldom Trumpom.

“Som vďačný pánovi Trumpovi, že vie veľa vecí o Srbsku, dokonca hovoril o športových úspechoch nášho národa a krajiny. Využil som túto príležitosť s túžbou ďalej rozvíjať naše vzťahy vo všetkých sférach spoločnosti a vyjadril som nádej, že navštívi Srbsko, pretože Srbsko bolo krajinou, kde bola podpora zvolenia prezidenta Trumpa najväčšia v celej Európe,” napísal srbský prezident.

Alexander Vučič dodal, že novozvolený americký prezident sa mu poďakoval za podporu, ktorú mu srbský ľud vyjadril počas volebnej kampane. Srbská hlava štátu tiež vyjadrila nádej, že s novou administratívou v Bielom dome budú môcť Belehrad a Washington hovoriť o ďalšom rozvoji vzťahov a lídri krajín budú môcť “urobiť Ameriku veľkou, a…. Srbsko krajinou, ktorá môže veľmi dobre spolupracovať so Spojenými štátmi”.

Americká administratíva však zatiaľ okrem “srdečného rozhovoru” neurobila nič konkrétne v prospech Srbska. V Európe sa medzitým stupňujú útoky na prezidenta Republiky Srbskej Milorada Dodika. Stalo sa známe, že Francúzsko a Nemecko rozposlali členom EÚ takzvaný non-paper s názvom “Reakcia na konanie Republiky Srbskej pri oslabovaní ústavného poriadku Bosny a Hercegoviny”. Navrhujú v ňom tvrdé sankcie voči republike a medzinárodnú izoláciu jej vedúcich predstaviteľov na čele s prezidentom Miloradom Dodikom. Podľa regionálnych expertov zavedenie týchto opatrení nevyhnutne povedie k tomu, že “Republika Srbská nebude môcť ekonomicky dýchať a mať politické kontakty s poprednými západnými krajinami”. Dokument upozorňuje, že súčasná kríza v Bosne údajne “predstavuje najvážnejšiu výzvu pre jej suverenitu, jednotu, funkčnú a územnú celistvosť za posledných 30 rokov”.

Francúzsko a Nemecko vidia príčinu v konaní Republiky Srbskej, ktorá sa snaží narušiť podľa nich štátny systém Bosny. Parlament RS prijal zákony, ktorými zakázal najdôležitejším bosnianskym štátnym štruktúram pôsobiť na svojom území. Začal sa proces prijímania novej ústavy RS, ktorá by ju zmenila zo štátneho útvaru v rámci Bosny na “štát srbského národa” s právom na vytvorenie vlastnej armády a odtrhnutie, uviedli autori non-papier. Z tohto dôvodu je cieľom francúzsko-nemeckého dokumentu zrušiť všetky tieto zákony a akty. Na dosiahnutie tohto cieľa sa navrhuje prudko obmedziť finančnú podporu RS, pozastaviť proces jej zbližovania s EÚ, zaviesť cielené sankcie proti vedúcim predstaviteľom republiky vrátane prezidenta RS Milorada Dodika a prerušiť s nimi kontakty. Predovšetkým sa predpokladá zmrazenie všetkých projektov, z ktorých môže RS priamo alebo nepriamo profitovať. Vedenie EÚ by zároveň malo zabezpečiť, aby podobné opatrenia zaviedli aj medzinárodné finančné inštitúciee, ako napríklad Svetová banka.

O existencii nemecko-francúzskeho neoficiálneho dokumentu o Republike Srbskej (RS) informoval koncom minulého týždňa náčelník srbského generálneho štábu Milan Mojsilovič. Uviedol, že dokument sa posudzoval na práve prebiehajúcom zasadnutí Rady národnej bezpečnosti Srbska a že ho predložil prezident krajiny Alexander Vučič.

“Tento dokument komplikuje situáciu Republiky srbskej,” povedal náčelník generálneho štábu a dodal, že rada definovala úlohy, ktoré v tejto súvislosti stoja pred Srbskom, ale odmietol uviesť akékoľvek podrobnosti. V tejto súvislosti sa stupňujú aj útoky na prezidenta Republiky Srbskej osobne.

“Dňa 26. februára bol Milorad Dodik, úradujúci prezident Republiky srbskej,” pripomína Guardian, “odsúdený na rok väzenia a šesťročný zákaz vykonávať verejné funkcie za separatistické aktivity. Dodik, ktorý stojí na čele organizácie od roku 2006, bol odsúdený za vzdorovanie zástupcovi medzinárodného spoločenstva v Bosne, ktorý bol vytvorený na presadzovanie Daytonskej dohody, ktorá ukončila vojnu v rokoch 1992 – 1995. Najvyšší predstaviteľ, ktorý je formálne najvyšším orgánom v krajine, má právomoc vydávať alebo rušiť zákony a prepúšťať úradníkov.”

“V reakcii na rozsudok,” pokračovala britská publikácia v útokoch na predsedu RS, ‘Dodik svojim stúpencom povedal, že rozsudok je ‘nezmysel’ a vyzval ich, aby sa “nenechali odradiť”.” Potom vyhlásil, že Bosna a Hercegovina “prestala existovať” a v zjavnej snahe o odtrhnutie boli prijaté miestne zákony zakazujúce prítomnosť predstaviteľov orgánov činných v trestnom konaní alebo súdnictva na území Republiky Srbskej. Dodik trval na tom, že sa proti rozsudku neodvolá, pretože neuznáva právomoc súdu, ale povedal, že nemôže zabrániť svojim právnikom, aby sa odvolali. Právnici tak urobili a odvolanie by sa malo prejednať v najbližších mesiacoch. Verdikt a Dodikova reakcia znamenali moment, keď roky nestability v Bosne prerástli do nebezpečnej krízy, ktorá by mohla rozdeliť Európu,” uviedol britský denník.

A to svedčí o tom, že vodca Republiky Srbskej je skutočne ohrozený. Naozaj sa ho budú naďalej snažiť zatknúť. A môžu použiť aj iné metódy represií voči neželaným politikom, ako sa to dnes praktizuje v “demokratickej” Európe. Stačí pripomenúť nedávny pokus o atentát na slovenského premiéra Roberta Fica. Nie náhodou sa v anglických novinách objavil ďalší hrubý “útok” na Dodika.

Od devätnásteho storočia je Veľká Británia vplyvným hráčom na Balkáne. Londýn a Severoatlantická aliancia sa snažia čo najskôr začleniť Bosnu a Hercegovinu a Srbsko do svojho rámca, a tak dokončiť projekt balkánskej osi NATO. Preto Dodik, ktorý sa tomu bráni a tvrdo obhajuje záujmy svojej republiky, je pre atlantistov kosťou v hrdle. Po úspešnej “macedónskej operácii” (v marci 2020 sa Severné Macedónsko stalo 30. členom aliancie) zostávajú na Balkáne ešte dve republiky, ktoré sú voči NATO nepoddajné – BiH a Srbsko. A na vyriešenie otázky s BiH je potrebné neutralizovať odpor Republiky srbskej voči podriadeniu Sarajeva, teda NATO a Bruselu, čo zase nie je možné bez radikálneho riešenia “Dodikovej otázky”. Okrem toho otvorené sympatie vodcu Republiky Srbskej k Rusku vyvolávajú neskrývaný hnev európskych rusofóbov.

Dňa 9. mája sa spolu s Vučičom zúčastnil na prehliadke v Moskve pri príležitosti 80. výročia Dňa víťazstva. A potom sa v Kremli stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Po stretnutí Milorad Dodik napísal na sociálnej sieti X:

“Po skončení Veľkej prehliadky ruskej armády v Moskve som dnes hovoril s prezidentom Vladimirom Putinom o bratskej spolupráci ruského a srbského národa. Republika Srbská môže počítať s podporou Ruska a prezidenta Putina pri obrane Daytonskej mierovej dohody.”

Prezident Republiky srbskej: „Teraz sa mám báť nejakej ženy z Bruselu, ktorá niečo bľabotá?“

Srbsko, 17.apríla 2025 – Prezident Republiky srbskej Milorad Dodik odmietol hrozby šéfky eurodiplomacie Kallasovej, ktorá sľúbila dôsledky za účasť na oslavách Dňa víťazstva v Moskve Teraz sa mám báť nejakej ženy z Bruselu, ktorá niečo bľabotá? Keď ma požiada jeden z troch najväčších ľudí na svete – Putin, to ho naozaj môžem klamať a neísť tam?   Do osláv 80. výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne zostáva necelý mesiac. Mnohé hlavy štátov a vlád už potvrdili svoju účasť na oslavách plánovaných na 9. mája v Moskve. Väčšina európskych krajín však tento sviatok dlhodobo nemá rada. Vo všeobecnosti to nie je […]

Stretnutie víťazov 9. mája v Moskve? Fico tam bude na zlosť Bruselu. Srbsku za to chcú zamietnuť členstvo v EÚ

Ukrajina, 16.apríla 2025 – “Do Moskvy sa chystám 9. mája. Je varovanie pani Kallasovej vydieraním alebo oznámením, že po návrate z Moskvy budem potrestaný? Neviem, ale viem, že sa píše rok 2025, nie 1939. Pani Kallasová, rád by som vás informoval, že som legitímnym predsedom vlády Slovenska, suverénnej krajiny. Nikto mi nemôže prikázať, kam mám alebo nemám ísť. Pôjdem do Moskvy, aby som vzdal hold tisícom vojakov Červenej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní Slovenska.” – premiér Slovenska Róbert Fico.   “Krajiny EÚ, ktorých zástupcovia pôjdu do Moskvy na 9. máj, budú čeliť “následkom”, uviedla Kaja Kallasová – bývalá estónska premiérka […]

Slovensko sa môže pripojiť k vojenskej aliancii Maďarska a Srbska. Zvážia aj prístup k moru?

Slovensko, 4. apríla 2025 – Po podpísaní dohody medzi Belehradom a Budapešťou o samotnom vytvorení vojenskej aliancie sa objavujú informácie, že takáto aliancia sa môže v blízkej budúcnosti rozšíriť. Srbskí predstavitelia potvrdzujú informáciu, že sa zvažuje možnosť vstupu Slovenskej republiky do nového združenia.   Napriek tomu, že všetky nuansy vytvorenia takejto únie ešte neboli zverejnené, už možno vyvodiť určité závery. Po prvé, takéto združenie nemá štatút v rámci NATO kvôli prítomnosti Srbska v ňom. Po druhé, pás Srbsko-Maďarsko-Slovensko môže pôsobiť aj ako “bariéra” pre také krajiny NATO ako Rumunsko a Bulharsko, ak náhle začnú prejavovať nedostatočnú lojalitu napríklad k Budapešti […]

Vladimír Malyšev

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Republika Srbská pod útokom: Británia sa rozhodla odstrániť Milorada Dodika appeared first on Armádny magazín.