Slovensko rok po žalobe Európskej komisie podniklo viacero krokov na zníženie diskriminácie rómskych detí v školách. Expert na inkluzívne vzdelávanie však upozorňuje, že sú prevažne projektové a nemajú systémový charakter. Ministerstvo školstva oponuje, že realizuje zmeny, ktoré odborníci žiadajú už desaťročia. Slovensko segreguje Rómov vo vzdelávaní najviac z celej EÚ. Aj týmito slovami Európska komisia […]
Menej ako 1 min. min.
Slovensko rok po žalobe Európskej komisie podniklo viacero krokov na zníženie diskriminácie rómskych detí v školách. Expert na inkluzívne vzdelávanie však upozorňuje, že sú prevažne projektové a nemajú systémový charakter. Ministerstvo školstva oponuje, že realizuje zmeny, ktoré odborníci žiadajú už desaťročia.
Slovensko segreguje Rómov vo vzdelávaní najviac z celej EÚ. Aj týmito slovami Európska komisia odôvodnila žalobu, ktorú pred rokom podala na Slovensko pre diskrimináciu rómskych žiakov.
Pravidlá EÚ prísne zakazujú znevýhodňovať osoby na základe etnického pôvodu v kľúčových oblastiach života vrátane vzdelávania. Podľa eurokomisie tieto pravidlá dlhodobo porušujeme.
Ak sa situácia nezlepší, Slovensku okrem pokuty hrozí, že mnohé rómske deti zostanú vylúčené z väčšinovej spoločnosti a nebudú sa vedieť uplatniť na trhu práce.
Ministerstvo školstva portálu EURACTIV Slovensko zhrnulo kroky, ktoré od žaloby na Súdnom dvore Európskej únie uskutočnilo alebo v blízkom čase plánuje. Expert na inkluzívne vzdelávanie a riaditeľ občianskeho združenia eduRoma Vlado Rafael však hovorí, že majú najmä povahu „mäkkých aktivít bez systémových zmien“, a teda nie sú dostatočné.
Eurokomisia: reformy robíte, ale nie dosť
Komisia počas podávania žaloby uznala, že Slovensko od roku 2019 prijalo viaceré legislatívne reformy a akčné plány na podporu začlenenia Rómov do vzdelávania. Zároveň však konštatovala, že tieto opatrenia neprinášajú očakávané výsledky.
„Rómske deti sú často umiestňované do špeciálnych škôl pre žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím. Aj mnoho rómskych detí, ktoré sú súčasťou hlavného vzdelávacieho prúdu, je často segregovaných v oddelených triedach alebo školách,“ opísala Komisia situáciu na Slovensku.
Takéto zaradenie máva už trvale negatívny vplyv na budúcnosť detí. Len čo je dieťa umiestnené do špeciálnej školy, je veľmi nízka šanca, že sa ešte začlení do bežnej školy – inými slovami, že si raz spraví maturitu či vysokú školu. To v dospelosti zákonite okliešti jeho možnosti na trhu práce aj začlenenia do spoločnosti.
Komisia ďalej zdôraznila, že v roku 2020 navštevovalo 65 percent rómskych žiakov od šesť do 15 rokov školy, v ktorých bola väčšina žiakov rovnakého etnika. Oproti roku 2016 išlo o nárast o päť percentuálnych bodov. Trend sa teda napriek reformám ďalej zhoršoval.
Na otázku portálu EURACTIV Slovensko, ako vníma progres krajiny oproti minulému roku, tlačové oddelenie Komisie nechcelo reagovať, keďže záležitosť „už je v rukách súdu“.
Ministerstvo školstva uviedlo, že riešenie segregácie vo vzdelávaní patrí medzi jeho strategické priority na obdobie rokov 2023 – 2027.
„Prijatím Stratégie inkluzívneho vzdelávania a Plánu obnovy a odolnosti sme od roku 2021 zásadným spôsobom zintenzívnili činnosť v tejto oblasti. Realizujeme viacero synergických aktivít, ktoré na seba nadväzujú a postupne prispievajú k odstráneniu vylučovania a neprípustného oddeleného vzdelávania,“ napísal rezort portálu EURACTIV Slovensko.
Expert: treba systémové zmeny. Rezort: plánujeme ich
Expert Vlado Rafael však zdôrazňuje, že hoci ministerstvo realizuje opatrenia proti diskriminácii rómskych detí vo vzdelávaní, tieto aktivity „majú iba projektový charakter“.
„(Aktivity) vychádzajú z rôznych národných projektov financovaných z európskych fondov, avšak nemajú dlhodobé udržanie, teda nemenia domácu legislatívu a dlhodobé financovanie opatrení proti diskriminácii v školách z domáceho rozpočtu,“ vysvetľuje Rafael pre EURACTIV Slovensko.
Podobná situácia podľa neho platí aj u akčných plánov z novej Stratégie rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030.
„Jediná legislatívna zmena, ktorá sa udiala na Slovensku v rámci odstraňovania školskej segregácie – pre tlak Komisie, aby sme splnili záväzok v pláne obnovy –, je definícia zákazu školskej segregácie v novele školského zákona,“ dodáva expert.
Ministerstvo školstva zastáva opačný názor. „Práve naopak, kroky podniknuté naším ministerstvom majú systémový a často aj legislatívny charakter. Robíme zmeny, ktoré odborná obec požaduje dekády,“ oponoval rezort a argumentoval zákonmi a novelami, ktoré má v pláne presadiť v blízkej budúcnosti.
V rámci nich chce napríklad zaviesť povinnosť pre školy uplatňovať štandardy zákazu segregácie vo vzdelávaní, odstrániť nedostatky zistené po schválení tejto definície či upraviť definíciu národnostného školstva.
Tiež plánuje vyhotoviť analýzu administratívnej a právnej praxe na Slovensku, ktorá je jednou z aktivít národného projektu Príležitosť pre všetkých. „V prípade ďalších legislatívnych zmien, ktoré z tejto analýzy vyplynú, rezort pristúpi k ďalším krokom,“ napísal v reakcii.
Zmena sa má napokon dotknúť aj zabezpečovania finančných prostriedkov. Rezort tvrdí, že pripravuje nový model financovania podporných opatrení pre dosiahnutie inklúzie. Jeho súčasťou by mal byť prechod ich financovania z fondov EÚ na zdroje zo štátneho rozpočtu.
Ktoré projekty pomáhajú?
Samostatným problémom je vytváranie dôležitých štatistík v tejto téme. Na Slovensku totiž platí prísny zákaz zberu etnických dát, čo však komplikuje vznik podrobnejších analýz. Zároveň je preto ťažké určiť, ako ktoré projekty prospievajú inklúzii rómskych detí. Ministerstvo túto komplikáciu pripúšťa, zmena sa však neplánuje.
Podľa riaditeľa eduRoma ide o „základný problém“. Vysvetľuje, že hoci má školstvo v súčasnosti k dispozícii okolo 200 miliónov eur na zlepšenie vzdelávania rómskych žiakov, tak z týchto investícií nemožno zistiť, či idú k cieľovej skupine rómskych detí.
„Školstvo používa iba Atlas rómskych komunít, aby zacielili tok európskych peňazí do škôl s rómskymi žiakmi. Problém však je, že Atlas nikdy nebol vytvorený pre realizáciu verejných politík a už vôbec nie pre realizáciu školskej politiky,“ poukazuje.
„V praxi to znamená, že sa tak peniaze môžu pokojne dostať do škôl, v ktorých rómske deti nie sú, alebo naopak, finančné prostriedky určené na pomoc rómskym deťom sa do týchto škôl vôbec nedostanú,“ uzatvára Rafael.
