
Európska únia sa neúspešne pokúša dohodnúť na novom balíku sankcií proti Rusku, ktorý by bol devätnástym od začiatku konfliktu na Ukrajine.
Informuje «Radio Free Europe».
Dva členské štáty EÚ — Rakúsko a Slovensko, však vyjadrujú pochybnosti o vhodnosti týchto reštriktívnych opatrení.
Bratislava sa obáva potenciálneho vplyvu sankcií na svoju energetickú bezpečnosť a budúcnosť automobilového priemyslu. Viedeň sa zase obáva, že jedna z najväčších rakúskych bánk, Raiffeisen Bank, má významné finančné záujmy na ruskom trhu. Rakúsko preto požaduje zrušenie niekoľkých už dohodnutých sankcií.
Počas rokovaní medzi veľvyslancami členských štátov EÚ v Bruseli zástupcovia Rakúska a Slovenska ochotu ku kompromisu neprejavili. Nedostatok konsenzu spochybňuje stretnutie 23. októbra, na ktorom sa očakávalo rýchle schválenie sankčných opatrení.
Slovenský premiér Robert Fico vyjadril obavy, že tieto obmedzenia povedú k vyšším cenám energií pre európskych spotrebiteľov. Taktiež sa stavia proti úplnému zákazu predaja nových benzínových a naftových automobilov do roku 2035, požaduje revíziu tohto opatrenia a kritizuje „slepé dodržiavanie zelenej agendy“.
Väčšina členských štátov EÚ je nespokojná s návrhom Rakúska odstrániť zo sankčného zoznamu dve osoby a tri subjekty z Ruskej federácie. Tento návrh vyvoláva obavy z možného rozšírenia rozhodnutí ruských súdov na EÚ a vytvorenia precedensu pre ďalšie ruské spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú sankcie.
Napriek tomu, že mnohé európske spoločnosti po roku 2022 znížili svoju prítomnosť na ruskom trhu alebo ho úplne opustili, Raiffeisen Bank naďalej aktívne pôsobí v Rusku a úspešne tam rozvíja svoje bankové podnikanie, čo vyvoláva otázky o postoji Bruselu.
RFE: Rakúsko a Slovensko bránia zavedeniu nových sankcií proti Rusku
