Eurofondy sa u nás stali návykové aj v oblastiach, ktoré sme si mali financovať sami, hovorí Ladislav ŠIMKO, generálny riaditeľ eurofondovej sekcie na ministerstve investícií. Ladislav Šimko je generálny riaditeľ sekcie riadenia programu Slovensko a koordinácie fondov EÚ na Ministerstve investícií regionálneho rozvoja a informatizácie. Text je editovaný krátený prepis rozhovoru, ktorý si v plnej […]
Menej ako 1 min. min.
Eurofondy sa u nás stali návykové aj v oblastiach, ktoré sme si mali financovať sami, hovorí Ladislav ŠIMKO, generálny riaditeľ eurofondovej sekcie na ministerstve investícií.
Ladislav Šimko je generálny riaditeľ sekcie riadenia programu Slovensko a koordinácie fondov EÚ na Ministerstve investícií regionálneho rozvoja a informatizácie.
Text je editovaný krátený prepis rozhovoru, ktorý si v plnej verzii môžete vypočuť ako podcast.
Ako by vyzerala táto krajina bez eurofondov?
Nevyzerala by tak ako vyzerá dnes. Stačí sa pozrieť na štatistiky, aké malo Slovensko hrubý domáci produkt v roku 2004, keď sme vstupovali do EÚ a aký je dnes. Mali sme veľmi pozitívny rast do roku 2012. Od roku 2012 to dobiehanie nie je také, spomalilo sa.
Celkový efektívny prínos eurofondov je však nepopierateľný. A samozrejme závisí od nášho efektívneho využitia v rámci podmienok, ktoré nám európska legislatíva a všeobecný zámer nastaví.
Eurofondy čerpáme viac ako 20 rokov, zatiaľ to bolo viac ako 24 miliárd eur. Ako hovoríte, veľký faktor v tom celom je efektívnosť nastavenia. Trúfli by ste si povedať, do akej miery Slovensko využilo tú šancu oproti plnému potenciálu, ktorý bol? V percentách.
Ťažko hovoriť percentuálne, ale ja si myslím, že minimálne na 75 percent sme ten potenciál využili. Tých 25 percent je to, čo mohol byť spravené efektívnejšie. Hlavný problém je priorizácia. Musíme znížiť počet priorít a sústrediť sa na to, čo má najväčší prínos, ktorý prinesie hospodársky rast a zvýšenie kvality života obyvateľov.
Keď to ešte zjednoduším pre ľudí, ktorí úplne nerozumejú ako vlastne krajina tieto zdroje čerpá, len vie, že tých zdrojov bolo veľmi veľké množstvo – aká je pre nich odpoveď napríklad na otázku, prečo za ne nemáme diaľnicu do Košíc alebo vysokorýchlostnú železnicu?
Dôvodov je viacero. Musíme si uvedomiť, že európske zdroje – eurofondy – sú doplnkové zdroje, ktoré by mali prispievať k tomu, čo prispievajú štátny rozpočet a ostatné verejné zdroje.
Diaľnica mohla byť dávno hotová, ak by sa zrealizovali PPP projekty diaľnice D1, ktoré v roku 2010 boli z politických príčin zastavené. Dnes sme mohli mať diaľnicu za ceny roku 2019. Druhá vec je výška alokácie. Chýba nám ešte stále dostávať jeden kľúčový úsek, ktorý nie je ani rozostavaný, úsek Turany-Hubová a predpokladaná hodnota zákazky, ktorá je vo verejnom obstarávaní je 1,4 miliardy eur, čo je enormná suma.
Potom je to otázka priorizácie – európska legislatíva a podmienky, kde sú stanovené základné limity, sú stanovené základné alokácie.
Krajina mala v minulých obdobiach trošku väčšie možnosti. Po roku 2014-2020 boli podmienky sprísnené, takzvanými tematickými koncentráciami. Čiže menej zdrojov mohlo ísť na dopravné veci, muselo ísť primerané množstvo prostriedkov na oblasti podpory konkurencieschopnosti a podnikania a na takzvané zelené opatrenia.
Druhá stránka veci je, že Slovensku chýba konceptuálny program rozvoja investícií, na ktoré by sa vlastne tie eurofondy len napájali a spájali sa s ostatnými verejnými zdrojmi. Potrebujeme riešiť plán akceptovaný celou politickou reprezentáciou. Toto je záujem Slovenska, toto ideme riešiť.
Je náš klasický folklór, že čo urobili predchodcovia je celé zle. Pritom eurofondy sú stavané na 7-ročné v obdobie. To je minimálne na dve vlády pri plnom funkčnom období. Európska komisia očakáva pri týchto technokratických veciach stabilitu. Môžu byť korekčné zmeny, ale nie zásadné zmeny priorít.
Čo je teda hlavný problém? Je to to tematické rozdrobenie, byrokracia alebo je to produktivita investícií?
Je to všetko vlastne. Je to komplexná politika. Na jednej strane máme veľkú mieru rozdrobenosti, čiže príliš veľké množstvo priorít. Keď máte veľa priorít, čo je priorita? Druhá téma je byrokratická zložitosť. Relatívna byrokratická zložitosť je stanovená samotnou Úniou. Postupne to narastalo. Posledné legislatívne akty a vykonávacie nariadenia sú omnoho zložitejšie.
Ďalšia vec je, že my sme experti. My sme pri nejakých drobných pochybeniach schopní túto legislatívu ešte sprísniť, aby sme si predišli problémom.
Pred šiestimi rokmi sme presviedčali partnerov – mimovládny sektor – že sme jediná krajina Únie, ktorá má prísnejšie podmienky pre verejné obstarávanie aj pre podnikateľov, ktorí dávajú viac ako 50 percent zdrojov na svoju aktivitu. Boli sme obvinení, že podporujeme netransparentnosť. Spolu s Európskou komisiou sme argumentovali, že to je výsledok auditu Európskeho dvora audítorov, že sme jediní.
No a tá tretia vec je mať jasný cieľ – efektívnosť – dávať na menej vecí ale dávať na to, čo prinesie hospodársky rast alebo udržateľnosť projektov.
Jedným z problémov je, že eurofondy, ako ste hovorili, mali byť doplnkovým zdrojom k národným zdrojom. Vieme ale, že do veľkej miery nahradili vlastné národné investície. Ako je možné, že k tomu došlo v takej miere?
Je to postupný vývoj. V prístupových rokovaniach a v prvom období aj Komisia veľmi výrazne zdôrazňovala tzv. adicionalitu – dodatkovosť – zdrojov. Potom sa to nejak po kríze 2008 rozpustilo.
Na druhej strane, politické reprezentácie na Slovensku prišli na to, že z eurofondov sa dajú vykrývať zdroje, ktoré štátny rozpočet chýba. Išlo o postupu devalváciu.
Aj médiá k tomu prispeli. Keď bola prezentácia nejakého regionálneho problému, mesta či obce tak vopred existovalo nastavenie – toto ideme riešiť z eurofondov ako keby eurofondy boli zdroji na krytie všetkých štrukturálných problémov a nedostatkov.
Konkrétny príklad – v období 2014-2020 sme mali operačný program Efektívna verejná správa.
Mal alokáciu okolo 380 miliónov eur. Pre toto obdobie už Komisia na celej úrovni Únie takúto aktivitu „zarezala“, ale tu sme si navykli, že na podobné aktivity a analytické kapacity sa dajú zdroje čerpať. Ono to malo slúžiť na štartovací mechanizmus a následne to malo byť financované z verejných rozpočtov.
Stalo sa to návykové.
Na nedávnej diskusii počas snemu ZMOSu ste povedali, že Slovensko nedávno dostalo z Európskej komisie tzv. Observation letter, ktorý sa týka strednodobej revízie eurofondov, kde Komisia veľmi silno nabáda krajiny, aby zdroje, ktoré ešte sú k dispozícii, preorientovala na 5 nových priorít. Vy ste to v tej debate opakovane nazvali pokusom o záchranu kohéznej politiky. V akom zmysle?
Prvýkrát sme o tejto diskusii počuli od viceprezidenta Komisie, pána Fitta, na bilaterálnom stretnutí v Bruseli 26. februára, kde sme prezentovali národnú pozíciu pre obdobie po roku 2028. Pán viceprezident prezentoval, že kohézna politika musí dokázať schopnosť reagovať na najnovšie výzvy, ktoré stoja pred Úniou ako celkom. Tých výziev je veľa – bezpečnosť, stabilita, energetická transformácia.
Ak táto politika prejaví schopnosť zareagovať, potom sa zabezpečia dostatočné zdroje pre kohéznu politiku ako najvýraznejšiu investičnú politiku Únie. To je tá záchrana kohéznej politiky aj do budúcna.
Samosprávy nedávno komunikovali obavu, že prídu o 400 miliónov, ktoré sa podľa nich môžu presunúť z územia na veľké národné projekty v súlade s tými novými prioritami. Žiadali od ministerstva garancie, že sa to neudeje – minimálne na tie projekty, ktoré sú pripravené samosprávy čerpať. Vy ste spomínali v diskusii povedali, že kľúčový bude budúci rok. Budú alebo nebudú zdroje, ktoré boli určené pre územie, ohrozené?
Poviem to na rovinu.
Bol som v tíme, ktorý pripravoval zmenu tejto politiky ešte od roku 2018-2019 – aby územie dostalo väčšiu právomoc, aby mohlo vyberať operácie v rámci pridelených prostriedkov. Vývoj (tohto systému) išiel zložito.
Dnes je 2,4 miliardy v území – teda územie rozhoduje o 2,4 miliarde zdrojov. Ja stále hovorím, že máme trošku veľa území mestského rozvoja – je ich 18 – a 8 samosprávnych celkov.
Územie si chystalo svoje projekcie v nejakom období, dávno predtým, než prišli tieto zmeny. Samosprávy boli potom vystrašené, lebo Komisia začala hovoriť o realokácii nevyužitých zdrojov.
Slovensko má 12,6 miliardy eur alokáciu celého operačného programu, ale viac ako 1,9 miliardy – takzvaná flexibilita – nám formálne ešte nebola pridelená. Za minulej vlády sa spravila chyba, že boli alokácie rozdelené pre územie vrátanie tej flexibility.
My sme zmenili legislatívu, že sa nemôže zazmluvňovať ani kontrahovať nad alokáciu flexibility, lebo formálne ju nemáme. Pre prípad, že by sa niečo dramatické stalo a Komisia nám to nepridelila. My teda máme 12,6 mínus 1,9, takže máme takmer o 2 miliardy menej. A z tej alokácie 2,4 miliardy je cca necelých 400 miliónov tá flexibilita.
My sme len dali otázku, či by nevedeli prehodnotiť tie svoje projekty, priority, lebo aj tie nové zdroje mali ísť do územia – železnice, alebo diaľnica, ktorá sa môže robiť z tých prealokovaných zdrojov.
Komisia totiž uvoľňuje tematickú koncentráciu, o čom donedávna nechcela v nových projektoch ani počuť. Predstaviteľ najsilnejšej krajiny Európy sa trikrát pýtal na rokovaní: „To myslíte vážne?“
Znamená to, že peniaze nemusia byť vyčlenené len pre konkurencieschopnosť a pre zelené opatrenia, ako bolo doteraz presne na linkované, ale môže tam byť zmena.
Samospráva sa ale rozhodla, že ona trvá na svojich projektoch. Vzhľadom na to bude momentálne revízia riešená mimo tejto alokácie a bude sa riešiť len medzi ostatnými poskytovateľmi.
Takže za predpokladu, že budú stíhať…
Samosprávy všetky unison tri roky hovoria, že sú pripravené.
My vidíme, že samosprávy majú schválených viac ako 57 percent projektových zámerov, ale žiadosti o NFP (nenávratný finančný príspevok) sú len na úrovni 25 percent. Čiže len štvrtina zdrojov, viac ako 600 miliónov, je u poskytovateľov v žiadostiach. Čerpanie ešte len uvidíme. My sme im dali podmienky – že do konca roka majú mať 85 percent projektových zámerov a 65 percent žiadostí o NFP musí byť zaslaných, čiže musia tento rok narásť o 40 percent.
Tento aj budúci rok to ťahajú ostatné výzvy, ostatní poskytovatelia, pretože máme záväzky voči Únii. Záväzky sú rozpočítané. Tento rok je v rámci N plus 3 záväzku viac ako 1,5 miliardy, budúci rok je to viac ako 2,1 miliardy a tieto záväzky ťahajú ostatní poskytovatelia mimo samospráv.
Čiže raz príde na splatenie a ak to nebudú stíhať, budeme sa musieť na to pozrieť, pretože zodpovednosť, ak by potom sme o tie peniaze prišli, sa musí dobre rozpočítať. Nemôžete hovoriť tým, ktorí to ťahali za nich, že berieme vám, pretože samospráva už niekoľko rokov nestíha. To bol ten odkaz na budúci rok a kľúčový pre úspech samospráv.
Predstavitelia samosprávy vtedy avizovali, že by mal na Slovensko prísť aj komisár pre kohéznu politiku Rafaelle Fitto diskutovať presne o týchto veciach. Je to aktuálne? Máte informáciu, že by mal prísť?
Mám informácie aj zo stretnutia komisára Fitta so samosprávami a informácie, ako dopadlo stretnutie, sú trošku iného charakteru. Komisár práve očakával, že samosprávy prídu s návrhmi, ako zlepšiť, ako práve pomôcť novej, modernizovanej kohéznej politike.
Ale my sami spolu so samosprávou chceme stretnutie s viceprezidentom Fittom niekedy v jeseni na Slovensku, nielen v Bruseli.
Na základe toho, čo zatiaľ vieme o priebehu implementácie čerpania v území – je ambícia preniesť tento model aj do nového programového obdobia?
Závisí to od toho, aká bude alokácia na obálku (pre Slovensko). Druhá vec je, že ten systém bude musieť byť v niektorých veciach zjednodušený.
V spolupráci minimálne s úradom podpredsedu vlády pre plán obnovy chceme pripravovať spoločný investičný plán, kde by sme chceli zahrnúť plánované investície pre nové obdobie. Je ambícia, aby bol ten investičný plán do konca roku 2026 schválený na úrovni vlády, ale aj prediskutovaný aj v Národnej rade a s všetkými stakeholdermi.
To je plán s výhľadom do roku 2050?
Ja hovorím 2035. Aj rok 2050 tam môže byť, ale to kľúčové je pre nás do roku 2035.
Aké zmeny v decentralizovanom prístupe k riadeniu eurofondov by ste si predstavovali?
Nebude môcť byť taký robustný – ide o integráciu. Tie riešenia by mali byť integrované, aj v rámci samospráv. Nemali by to byť individuálne riešenia, ktoré sa tvária, že sú integrované.
S 18-timi územiami mestského rozvoja sme dosiahli svetový rekord. OECD hovorí, že také mestá, na ktoré by sme sa mali sústrediť, sú od 80 tisíc obyvateľov viac.
Takže vnímame určité potrebné zmeny a vyhodnotenie skúseností, ktoré sa budú musieť premietnuť. No pre regióny – aspoň z technickej stránky všetkých hráčov – je ambícia ponechať tento prístup.
Ako hovoríte, veľa bude závisieť od návrhu nového rozpočtu Únie, ktorý príde v júli. Je jasné, že je slovenským záujmom zachovať substančnú kohéznu politiku. Otázka je, aké máme preto argumenty? Čím argumentujeme v týchto rokovaniach?
Vláda schválila vo februári pozíciu k novému programovému obdobiu. Už 26. februára sme ju prezentovali Komisii.
Prezentovali sme, že Slovensko zatiaľ zdroje eurofondov využilo. Nemali sme v poslednom období decommitment (vracanie zdrojov). Využili sme tie zdroje na podporu fungovania krajiny, na investície do území a tak ďalej.
Okrem nás je minimálne 17 krajín tzv. priateľov kohézie. Máme s nimi plánované aj stretnutie.
Povedzme si na rovinu, bez kohéznej politiky sa súdržnosť Európy – lebo je to Európa-regiónov – neudrží. Aj dnes pri niektorých veciach na hrane. Postoje krajín sú rôznorodé.
Nechceme, aby sa opakovalo to, čo sa dialo počas COVIDu, že krajiny išli na vlastné triko. Únia musí mať spoločný cieľ, spoločné riešenia, lebo keď sa napríklad po nástupe COVIDu zastavili aj presuny zdravotníckych pomôcok – to bolo nešťastné. Toto je jeden z výkričníkov a aj tým argumentujeme, že Európa musí mať spoločné hodnoty a ciele a prejavovať ich aj vo svojich investičných politikách.
Je niečo z tej národnej pozície k novej kohéznej politike, čo je špeciálne hodné záujmu?
My sme sa veľmi citlivo venovali takzvaným reformám. Sme za to, aby sa v rámci kohéznej politiky realizovali aj reformy, ale štýlom, ktoré sú robené pre kohéznu politiku, nie pre plán obnovy.
V kohéznej politike sú už dnes zakomponované nástroje na reformy – základné podmienky, 4 takzvané všeobecné a 16 tematických. Sú to veci od právneho štátu, udržateľného rozvoja až po tematické – inteligentná špecializácia, voda, kanalizácia a tak ďalej.
Toto sú reformy, ktoré máme realizovať buď komplexne, alebo v niektorých špecifických oblastiach. Ide o jednu z podmienok, aby sme mohli vôbec čerpať. Toto chceme akceptovať, možno s nejakým zvýraznením v budúcom období.
Napríklad?
Komisia už naznačuje vo svojich odporúčaniach k národnému programu reforiem posilniť a zastabilizovať administratívne kapacity aj pre čerpanie štrukturálnych fondov. To bolo v roku 2024.
Tento rok nám hovorí o reforme systému, naznačuje aj reformu verejnej správy, komunálnej správy. Ja kolegom zo samosprávy dlho naznačujem, že náš systém – 2900 obcí pre 5 miliónovú krajinu – je dlhodobo neudržateľný.
Keď porovnáme 8 miliónové Dánsko – 400 obcí, 40 miliónové Poľsko – 1500 samosprávnych celkov. Reformy sú nutné. Môžeme na niektoré veci využiť aj zdroje z eurofondov. Napríklad ESF+ bude budúcom období určený aj na to, ale k tej reforme sa treba postaviť čelom.
O reforme verejnej správy hovoria aj samosprávy. Vidíte potenciál na to, že si to niekto politicky osvojí?
Samosprávy na rokovaní, kde dostali prísľub od pána predsedu vlády a aj nášho ministra, že tých 400 miliónov im dostane zatiaľ v dispozícii dali sami prísľub, že prídu do neskorej jesene s nejakým návrhom reformy.
Zatiaľ všetky reformy, minimálne samosprávy, ktoré boli riešené v Európe, či v Nemecku, či v Dánsku alebo Poľsku, boli riešené zhora. Ak by prišla samospráva s nejakým vlastným riešením, myslím, že to by si potom politici osvojili.
Lenže ja už počúvam aj zo samosprávy veľmi odlišné hlasy – diametrálne odlišné od zástupcov väčších miest, stredných miest a obcí do tisíc obyvateľov. To sú také rozdielne názory ako medzi priateľmi kohézie a frugálnymi krajinami.
Keby ste si mali tipnúť, aká bude slovenská národná obálka pre kohéznu politiku v novom programovom období?
Nechcem byť skeptikom. Verím, že to nepôjde pod 9 miliárd.
The post Riaditeľ programu Slovensko: Slovenská eurofondová obálka bude nižšia, verím, že nepôjde pod 9 miliárd appeared first on euractiv.sk.
