Rok v Jure

V sobotu 25. mája pripravil Miestny odbor Matice slovenskej v Jure nad Hronom výnimočné predstavenie spájajúce generácie. Spevácky súbor Hronka a detský hudobno – dramatický súbor Malá Hronka, ktoré pôsobia pod miestnym odborom nás riekankami, piesňami a tančekmi vrátili do dávno zašlých čias a priblížili nám Rok v Jure.

Zaujímavosti, zvyklosti, sviatky, piesne, tance a prácu našich predkov sme usporiadali do ročných období, aby sme divákom priblížili čo sa dialo v našej dedinke a v celom Tekovskom regióne. Aby sme končili náš program aktuálne, keďže už leto klope na dvere, preniesli sme sa najprv do obdobia jesene, neskôr zimy a jari.

Naša obec sa volala Svätý Jur nad Hronom, súčasný názov Jur nad Hronom, maďarský názov Garamszentgyorgy. Žili a žijú v nej obyvatelia slovenskej a maďarskej národnosti, a v nepatrnom počte aj Rómovia a Česi. Z toho dôvodu sme v rámci podujatia pozvali i maďarskú spevácku skupinu Rozmaring, ktorá pôsobí v Jure nad Hronom, a prostredníctvom niekoľkých ľudových piesní nám predstavila aj ich tradičnú kultúru. Ich tradície, zvyky vyjadrené piesňou dotvorili atmosféru života a spolunažívania Slovákov a Maďarov na južnom Slovensku.

V úvode jesenného pásma sa predstavila Malá Hronka s pesničkami a riekankami, ktoré nám pripomenuli remeslá, jarmok či začiatok školy. V pásme Vinobranie ženy y Hronky scénicky a so spevom ukázali ako to vyzeralo, keď sa ženy vrátili po zbere hrozna. K jeseni patrili i svadby, a preto na pódiu Hronku opäť vystriedala Malá Hronka s pásmom Svadba, ktoré deti obohatili i vtipnou scénkou.
Po jeseni prichádza zima a s ňou i kratšie dni a dlhšie noci. Častejšie sa konali rodinné či susedské spoločenské stretnutia, páračky, priadky. V týchto chvíľach sa rozprávali príbehy, spomienky na živelné pohromy, vojny. Takto sa uchovávalo vzácne bohatstvo ľudovej slovesnosti v podobe rozprávok, povestí a poverových príbehov, napríklad na priadkach. Práve tie nám priblížil súbor Hronka vo svojom ďalšom pásme. Obdobie Vianoc, vinšovanie a koledy, ale tiež zimné radovánky na saniach nám pripomenula Malá Hronka vo vinšoch, koledách a pesničkách. Príroda sa prebúdza a oblieka si nový šat. Švitoria lastovičky, ktoré sa vrátili a usilovne si opravujú staré hniezda alebo stavajú nové. Takto nám o lastovičkách, ktoré prinášajú šťastie do domu, zaspievala Hronka. Všetci v sále už vedeli, že na rad prichádza obdobie jari. Na scénu nastúpili chlapci z Malej Hronky s veršami a dievčatá nesúc Morenu nám o nej zaspievali. Nasledovala Veľká noc a zvyky spojené s týmto obdobím. V apríli sa u nás v Jure nad Hronom konajú i hody, toto obdobie scénicky spracovala Malá Hronka. Ako sa u nás v dedine ešte i dnes tradične stavia máj si mohli diváci pozrieť v podaní Hronky i Malej Hronky spoločne. V poslednej piesni jarného pásma deti z Malej Hronky spievali „Juro daj nám slnka do nového hrnka, veď mi ti ho dáme, až sa poihráme“, a my sme už vedeli, že sa náš program blíži do finále, a to do obdobia leta. Ako názov našej obce napovedá, jeho život je úzko spätý s riekou Hron. Až do konca osemdesiatych rokov minulého storočia sa ženy, deti, mládež, ba celé rodiny stretávali aj pri Hrone. Porozprávali sa, posťažovali, poklebetili aj si zaspievali pri praní šiat, kobercov. Deti pásli husi a kúpali sa. Nečudo, že i názov úvodného letného pásma bolo Pranie pri Hrone, s ktorým sa predstavila Hronka. Následne deti z Malej Hronky ukázali detskú radosť, smiech, spev, tanec a hry, ktoré k letu neodmysliteľne patria.

Hosťujúca tanečná skupina z miestnej základnej školy zatancovala moderný tanec, čím sme sa opäť vrátili do prítomnosti. Avšak možno nie rovnakej, mnohí z nás, účinkujúcich, no i našich hostí si počas nášho programu zaspomínali aké to bolo kedysi. Mnohí si tiež možno uvedomili, že zvyky a tradície zachovávame i dnes. Možno nie v rovnakej podobe ako sme stvárnili v našom predstavení, ja sama preferujem automatickú pračku pred Hronom, no myšlienka je rovnaká. Potreba stretávať sa, zaspievať si, zatancovať, dokonca i poklebetiť, práca na poli či v záhrade možno už nie je pre všetkých nevyhnutnosťou, ale skôr relaxom, oslava obce a jej obyvateľov, to všetko stále patrí k nášmu dennodennému životu.

Na záver sa všetci účinkujúci stretli na pódiu a spolu s mnohými v obecenstve zaspievali pieseň Od Tekova vietor veje. Ja verím, že je to vietor nádeje. A za to ďakujeme i Nitrianskemu samosprávnemu kraju, ktorý náš projekt finančne podporil. Buďme k sebe láskaví, vážme si jeden druhého, vážme si našu prácu, naše okolie, našu rodinu, susedov aj priateľov. To je odkaz, ktorý sa niesol celým našim Rokom v Jure.

Mgr. Jozefína Mitterpachová, podpredseda MO MS v Jure nad Hronom