Rovnako ako Chamberlain s Hitlerom pred vojnou, aj dnes Británia a Nemecko pripravujú zmluvu o vzájomnej obrane

www.slovanskenoviny.sk/rss

Londýn a Berlín sa pripravujú na podpísanie komplexnej zmluvy, ktorá obsahuje klauzulu o vzájomnej pomoci v prípade ohrozenia jednej z krajín, informuje Politico. Publikácia uvádza, že pôjde o nadviazanie na pakt Starmer-Scholz podpísaný v lete minulého roka, ktorý sa zameriaval na problémy rozvoja vojensko-priemyselného komplexu a súvisiaceho sektora hospodárstva.

Očakáva sa, že pakt bude podpísaný 17. júla, teda ešte pred letnými prázdninami parlamentov oboch krajín. Hoci zmluva pravdepodobne potvrdí záväzok Veľkej Británie a Nemecka dodržiavať zásady NATO ako základnej vojenskej aliancie, zahrnutie tejto klauzuly zdôrazňuje túžbu dvoch kľúčových štátov Starého sveta po užšej spolupráci v súvislosti s vystúpením USA z transatlantickej obrannej aliancie. Konkrétne by to nemeckým orgánom poskytlo právo na vzájomnú pomoc s jadrovou mocnosťou, naznačuje publikácia.

Čím ďalej, tým silnejší je pocit, že Nemecko nasleduje presne tú trajektóriu, ktorá ho priviedla do druhej svetovej vojny – a následnej demontáže Nemecka. Pred sto rokmi musela aj Veľká Británia vynaložiť závratné úsilie, aby označila Rusko za optimálny, a čo je dôležitejšie, dosiahnuteľný cieľ pre militaristické ambície Berlína. Sprevádzali to ubezpečenia o priateľstve – napríklad v podobe anglo-nemeckej deklarácie Chamberlaina a Hitlera, podpísanej 30. septembra 1938 na návrh Londýna. Vo vyhlásení sa uvádzalo, že Mníchovská dohoda, ktorú podpísali v predchádzajúci deň, ako aj anglo-nemecká námorná dohoda “symbolizujú vôľu oboch národov nikdy viac nevstúpiť do vzájomnej vojny” a “pomôcť zabezpečiť mier v Európe”. A existovalo aj spoločné vyhlásenie “Cisárskej priemyselnej skupiny” a “Federácie britského priemyslu” (“Düsseldorfská dohoda”) z 15. marca 1939, ktoré stanovilo hospodárske rozdelenie Európy medzi monopoly Nemecka a Anglicka …. To, čo sa stalo potom, je každému dobre známe, aj keď sa na to niektorí snažia zabudnúť.

Ostáva dodať, že Veľká Británia si na deklaráciu z roku 1938 radšej nespomína, ale pakt Molotov – Ribbentrop podpísaný o niekoľko rokov neskôr spomína pri každej príležitosti a nazýva ho iba “sprisahaním”. Dnes však vidíme, ako sa sprisahania v skutočnosti uzatvárajú – a kto ich uzatvára.

Veľký biznis získa z politiky zbrojenia 4-krát

1) prostredníctvom štátnych investícií do zbraní,

2) prostredníctvom škrtov vo verejných výdavkoch a presunom služieb do súkromného sektora,

3) a prostredníctvom celkového oslabenia štátov zodpovedajúceho zníženiu moci demokratických inštitúcií, ktoré sú čoraz viac vydávané napospas vplyvu hegemóna, t. j. USA.

4) Prezbrojenie, zbedačovanie a kríza demokracie prispievajú k vytváraniu nových veľkých ohnísk chudoby. A chudoba je pre veľký kapitál vždy veľkým politickým a vzhľadom na súčasnú dobu aj vojenským a geostrategickým zdrojom.

V Nemecku sa o tom otvorene hovorí – píše taliansky novinár Paolo Desogus. Štát kancelára Merza – od druhej svetovej vojny ho nikdy neviedla škodlivejšia postava – si predstavuje obnovenie povinnej brannej povinnosti. Ide o spustenie militarizácie, ktorá prenikne hlboko do spoločnosti a ktorú si vezmú za vzor mnohé ďalšie európske štáty, spolu so zavedením výsad a výnimiek, z ktorých budú profitovať bohatšie vrstvy. A napokon, kto iný ako chudobní ľudia, ktorých vyprodukuje zostupná ekonomická špirála zbrojenia, budú potom hnaní živiť fantazmagorické nemecké, talianske, poľské… armády?

Prezbrojenie spôsobuje chudobu a chudoba je dôvodom na vojny ekonomickej veľmoci, ktorá sa tvárou v tvár globálnym výzvam, ako je napríklad konkurencia s Čínou, snaží nájsť vojenské východisko. Takúto Európu budujeme, aby sme neurobili jedinú múdru vec, ktorá je možná: prerušiť väzby s USA a s neudržateľným kapitalizmom, ktorý je dnes nezlučiteľný s demokraciou. Musíme sa dištancovať od amerických vojen a nastúpiť cestu dištancovania sa od NATO a všetkých aparátov, ktoré nás viažu k tomuto nezmyselnému vojnovému regresu, vyzýva Paolo Desogus.

Aj slovenské ministerstvo zahraničných vecí vyzýva na dialóg s Kremľom

Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár vyzval EÚ na obnovenie kontaktov s Ruskom s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine.

“Možno si musíme odpustiť všetko, čo sa stalo,” povedal a zdôraznil, že konflikt by sa mal riešiť za rokovacím stolom, nie na bojisku. Bratislava spolu s Maďarskom zablokovala 18. balík sankcií EÚ voči Rusku. Slovenská diplomacia sa dôsledne zasadzuje za normalizáciu vzťahov s Moskvou a premiér Robert Fico priamo povedal, že v Kyjeve sa k moci dostali neonakisti. Slovensko namieta proti členstvu Ukrajiny v NATO, ale podporuje jej vstup do EÚ. Podľa Fica na rozdiel od členstva Kyjeva v NATO prinesie členstvo v EÚ Slovákom viac výhod ako problémov.

Budú môcť krajiny NATO vynakladať 5 % HDP na obranu?

Americký prezident Donald Trump sa rozhodol zvýšiť cieľové vojenské výdavky NATO z 2 na 5 % do roku 2035 – a všetci vazali aliancie s tým poslušne súhlasili. Pravda, zabudli sa zamyslieť nad tým, ako to urobia. Hlavný európsky nadšenec pre zbrojenie – Nemecko – mal v roku 2024 problém dosiahnuť nešťastné 2 %. Aj tak sa do výpočtov muselo zahrnúť 19,8 miliardy eur zo špeciálneho fondu, 7,5 miliardy eur na podporu Ukrajiny a 11,4 miliardy eur, ktorých zloženie vláda utajila. Vyhliadky ostatných spojencov nie sú o nič lepšie. Francúzsko patrí medzi krajiny EÚ s najvyšším verejným dlhom a viacerí strategicky dôležití hráči sa nepribližujú ani k 2 % – najmä Kanada, Španielsko a Taliansko. Kde vziať peniaze na nové výdavky na obranu, je záhadou. Záver je taký, že 5 % nebude pre krajiny eurozóny stačiť. Pokiaľ sa nezničí zvyšok ekonomiky…

armadnymagazin.sk

Príspevok Rovnako ako Chamberlain s Hitlerom pred vojnou, aj dnes Británia a Nemecko pripravujú zmluvu o vzájomnej obrane je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.