Rozpočet EÚ nestíha s krízami. Dostane viac ako percento?

Európske firmy chcú podporu, lebo čelia konkurencii z Číny. Peniaze žiadajú aj výrobcovia čistej energie. Európa do toho chce nakúpiť viac zbraní pre svoju obranu. EÚ však má tradične k dispozícii len jedno percento z hospodárenia členských štátov.

Koncom novembra sa členské štáty a europoslanci dohodli na podobe rozpočtu EÚ na rok 2025. Európska únia má na budúci rok vynaložiť viac ako 155 miliárd eur.

Kompromisný rozpočet je vyšší ako pôvodný návrh Európskej komisie aj členských štátov. Rozpočet je tiež o 6 percent vyšší ako tohtoročný. V praxi ide o zhruba 10 miliárd eur.

Najväčšou položkou rozpočtu je kapitola venovaná súdržnosti, odolnosti a hodnotám (78 miliárd eur). Za ňou nasleduje životné prostredie (56,7 miliárd eur), o niečo menej EÚ vynakladá na jednotný trh, inovácie a digitálne technológie (21,5 miliárd eur). Podstatne menšie sumy majú pokryť kapitoly „Susedstvo a svet“, „Európska verejná správa“, „Migrácia a riadenie hraníc“ a „Bezpečnosť a obrana“.

Europoslanci počas rokovaní presadzovali, aby sa viac peňazí, približne 230 miliónov eur, vyčlenilo na priority, ako sú výskum, opatrenia v oblasti klímy, humanitárna pomoc a správa hraníc. O 422 miliónov eur sa zvýši aj program Erasmus+ na výmeny študentov a kariérne výmeny a o 20 miliónov eur program Horizont Európa, ktorý podporuje vedu a výskum.

Európska únia pracuje v systéme sedemročných finančných rámcov. Ten aktuálny je nastavený na rok 2021-2027.

Ako vysvetlil ekonóm Českej sporiteľne Petr Zahradník, pri zostavovaní ročných rozpočtov nie je veľký priestor na kreativitu. „Celá štruktúra je priamo daná podobou viacročného finančného rámca a jasne definovanou váhou jeho jednotlivých kapitol. Tvar ročného rozpočtu sa tak dá v rámci tohto rámca len mierne dolaďovať podľa aktuálnych potrieb,“ povedal.

Novú Komisiu čakajú ťažké skúšky od prvých dní

Europarlament schválil novú Európsku komisiu a tá nastúpi oficiálne do úradu 1. decembra. Čaká ju zložité obdobie, poznačené hospodárskymi problémami, bezpečnostnými hrozbami zo strany Ruska, tlakom čínskej konkurencie a nástupom Donalda Trumpa do prezidentského úradu, ktorý zrejme skomplikuje transatlantické vzťahy.

Peniaze sú obmedzené

Súčasné potreby EÚ však vzhľadom na hospodársku a geopolitickú situáciu sprevádzanú sériou prírodných katastrof pripomínajú skôr salvu kríz. „Rozpočet EÚ realisticky reaguje na aktuálne potreby, hoci potreba reagovať na niektoré priority v oblasti strategickej bezpečnosti a odolnosti je určite väčšia ako možnosti rozpočtu,“ zhodnotil Zahradník.

Zdroje sú skrátka nedostatočné vzhľadom na ekonomické výzvy v podobe prerušených dodávateľských väzieb po pandémii covid-19, infláciu či klesajúcu konkurencieschopnosť Európy a geopolitické napätie spôsobené konfliktami napríklad na Ukrajine či Blízkom východe.

Navyše rozpočtová rezerva, ktorá má pokrývať náhle potreby alebo krízové situácie a dosahuje 800 miliónov eur, je podľa Zahradníka smiešna.

„Rezerva, ktorá predstavuje menej ako pol percenta ročného rozpočtu, je zanedbateľná nielen vzhľadom na vyhrotenú geopolitickú situáciu, ale aj na zvýšené riziká klimatických katastrof. Svedčia o tom doslova zviazané ruky pri snahe kompenzovať následky tohtoročných povodní,“ upozornil ekonóm.

„To isté sa dá v ešte väčšej miere povedať o peniazoch na lekársky výskum alebo ochranu hraníc. Vďaka Bohu za ne, ale sú úplne nedostatočné,“ dodal.

Mestá vďaka lacným úverom zachraňovali mosty aj eurofondy. Po novom bude pôžičiek menej

Mestá a kraje, ktoré si minulý rok brali jednopercentné pôžičky na opravu mostov a ciest, si ich pochvaľujú. Chceli by čerpať ďalšie, ale vláda plánuje tentokrát požičať len štvrtinu peňazí, a aj to len na cesty prvej triedy.

Väčší rozpočet?

Do popredia sa tak čoraz častejšie dostáva otázka, či je v európskom rozpočte dosť peňazí. Ukázalo sa to aj na nedávnom vypočúvaní nového komisára pre rozpočet Piotra Serafina.

„Rozpočet EÚ, vrátane balíka EÚ novej generácie (fond obnovy, pozn. red), predstavuje 1,8 percenta HDP EÚ,“ pripomenul Zahradník. „Nemala by sa znižovať. Spoločné finančné potreby EÚ sú obrovské, najmä v súčasnej situácii,“ dodal.

Keď sa europoslanci pýtali Serafina na veľkosť budúceho rozpočtu EÚ, odpovedal, že je možné, že bude väčší ako tradičné 1 percento HDP EÚ.

Podľa Serafina bude zostavenie budúceho rozpočtu „obrovskou výzvou“ vzhľadom na potrebu investícií do obrany a prebiehajúcu ekologickú a digitálnu transformáciu. „Som presvedčený, že nie je možné splniť všetky tieto výzvy s 1 percentom,“ povedal poslancom Európskeho parlamentu.

Zahradník uviedol, že v budúcnosti by mohlo dôjsť k veľkým zmenám, pokiaľ ide o rozpočet. „Minimálne sa o to budú snažiť niektoré záujmové skupiny, zatiaľ čo iné sa budú striktne usilovať o zachovanie súčasného stavu,“ predpovedá.

Podľa ekonóma by sa EÚ mala zamerať nielen na objem, ale aj na štruktúru rozpočtu. „Štruktúra by mala oveľa viac odrážať potrebu posilniť konkurencieschopnosť EÚ a prioritne sa zamerať na veľké, diferencované celoeurópske projekty (aj v duchu Draghiho správy),“ domnieva sa.

Dôležité je aj to, ako sa bude v budúcnosti nakladať s európskymi peniazmi. Zahradník odporúča v maximálnej miere využívať návratné finančné nástroje a prístup založený na výsledkoch a konkrétnych oblastiach. „Je žiaduce oveľa väčšie prepojenie so súkromnými zdrojmi na úrovni členských štátov,“ uzavrel.

Odborník na vratné eurofondy: Firmy majú radšej dotácie, investície si viac vážia

Ak firma generuje príjem, je lepšie dať jej z eurofondov pôžičku ako dotáciu. Keď niečo dostanete zadarmo, tak k tomu nemáte taký vzťah, ako keď si to kúpite, hovorí v rozhovore DANIEL ČEKAL z Európskej komisie.