Rast slovenskej ekonomiky by mal v tomto roku prekročiť dve percentá a v tom ďalšom sa priblíži k trom percentám, a to pri výrazne nižšej inflácii ako v uplynulých rokoch. Predpokladá to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v aktualizovanej makroekonomickej prognóze, ktorú zverejnila vo štvrtok. Odhad rastu ekonomiky oproti predchádzajúcej predikcii z decembra nezmenila. Rast HDP Aktuálna […]
Menej ako 1 min. min.
Rast slovenskej ekonomiky by mal v tomto roku prekročiť dve percentá a v tom ďalšom sa priblíži k trom percentám, a to pri výrazne nižšej inflácii ako v uplynulých rokoch.
Predpokladá to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v aktualizovanej makroekonomickej prognóze, ktorú zverejnila vo štvrtok. Odhad rastu ekonomiky oproti predchádzajúcej predikcii z decembra nezmenila.
Rast HDP
Aktuálna prognóza tak na tento rok očakáva rast hrubého domáceho produktu o 2,1 percenta (minulý rok 1,1 percenta) pri cenovej inflácii 2,7 percenta (vlani 10,5 percenta).
„Rast ekonomiky bude podporený vo výraznej miere spotrebou domácností, ktorá by mala rásť podobným tempom ako HDP. Návrat domácností k vyššej spotrebe by mal byť podporený rastom reálnych miezd, ktoré by po dvoch rokoch prepadov mali atakovať tempo takmer štyri percentá,“ priblížila RRZ. Od budúceho roka predpokladá rast cien energií, tempo by však malo byť mierne a rozložené do viacerých rokov.
Ekonomiku bude v tomto roku podporovať len postupné oživenie exportu, ktorý bude tlmený bariérami v svetovom obchode a nízkou výkonnosťou európskeho priemyslu.
Zvyšujúci sa dopyt
Naplno by sa mal rozbehnúť až od budúceho roka so zvyšujúcim sa zahraničným dopytom. V neskorších rokoch prognózy by mal byť podporený vývozom z nových kapacít v automobilovom priemysle a ďalšej pridruženej výroby.
„Silný impulz do ekonomiky v prognóze očakávame z čerpania zdrojov Plánu obnovy a odolnosti. Tie by mali kulminovať v rokoch 2024 a 2025. Spolu s príspevkami súkromného sektora by investície mali dynamicky rásť v okolí päť percent,“ vyčíslila rozpočtová rada.
Prognóza RRZ predpokladá dodržanie platnej legislatívy výdavkových limitov, čo predstavuje zlepšenie štrukturálneho salda verejných financií o 0,5 percenta HDP ročne voči scenáru nezmenených politík.
Táto predpokladaná konsolidácia má mierne tlmiaci efekt na rast ekonomiky, a to približne o 0,2 percentuálneho bodu ročne. Oproti decembru nedošlo v makroekonomickej prognóze k zmenám z dôvodu dodatočných fiškálnych opatrení.
