Rozprávanie o Kriváni

Pod týmto názvom sa konalo dňa 2. mája 2024 169. Ekologické stretnutie v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva (SMOPAJ) v Liptovskom Mikuláši. Riaditeľka múzea Eva Farkašovská privítala spisovateľa, matičiara, divadelníka Petra Vrlíka, autora knihy Rozprávanie o Kriváni. Poznamenala, že jej to ľúto, ale Peter Vrlík prichádza pomerne neskoro do tohto významného slovenského múzea, i keď je o ňom známe, že ako publicista propaguje krásy a zaujímavosti liptovského regiónu. Na jeho prednáške sa stretli milovníci prírody, členovia Klubu slovenských turistov, ale aj záujemci z radov kultúrnej verejnosti v meste. Podujatie moderovala pracovníčka múzea Želmíra Rybková.

Peter Vrlík najskôr priblížil, že Kriváň ako vrchol ho fascinoval už od malička, keď chodieval na huby zo svojim otcom na Važecké lúky. Odtiaľto bol vždy krásny pohľad na Kriváň. Nikdy si nepomyslel, že naň vyjde niekoľko krát. Lásku k turistike získal počas štúdia v Kežmarku. Kriváň sa stal pre neho vrcholom ktorý ho vždy fascinoval svojim zjavom a ktorý bol odjakživa symbolom Slovákov. Vo svojej prednáške priblížil Peter Vrlík, ťažbu zlata na Kriváni, ktorá bola z dôvodu veľkej výšky pre baníkov nerentabilná, priblížil históriu obcí pod Kriváňom (Štrba, Važec, Východná, Hybe, Pribylina) a ich vzťah k nášmu národnému vrcholu. Poznamenal, že v minulosti obyvatelia podkrivánskych obcí využívali lúky na pasenie oviec a dobytka. Priblížil výstupy na Kriváň, väčšiu pozornosť venoval výstupom našich národovcov ako boli Štúr, Hurban, Francisci, Janko Kráľ, Hodža, Daxner, Botto. Prvým  z národovcov ktorý vystúpil na tento známy vrch bol Gašpar Fejérpataky Belopotocký v roku 1835. Prednášajúci vyzdvihol úlohu Matice slovenskej po roku 1989, kedy práve naša najstaršia národná a kultúrna ustanovizeň sa spolu s mestami Liptovský Mikuláš, Vysoké Tatry, obcou Pribylina a Klubom slovenských turistov stala organizátorom Národného výstupu na Kriváň. Tento vrch – symbol sa stal vďačným objektom pre slovenských básnikov, prozaikov, výtvarníkov, hudobných skladateľov. Málokto vie, že významný ruský spisovateľ N.V. Gogoľ napísal povesť Strašná pomsta a v nej sa spomína náš Kriváň, ako najvyšší vrch v Karpatoch. Čo však nebola pravda, lebo Kriváň zďaleka nedosahuje výšku ostatných karpatských končiarov. O tom všetkom rozprával Peter Vrlík. Nezaprel v sebe herca a niektoré ukážky z diel slovenských autorov aj prečítal. Prednáška prítomných zaujala a po jej skončení s autorom knihy o Kriváni živo diskutovali.

Matičiari aj takýmto spôsobom propagujú matičnú myšlienku, uchovávajú pamäť národa, propagujú nie len históriu, ale aj prírodné krásy našej vlasti na ktoré by sme mali byť hrdý. Národný symbol Kriváň bez sporu k takýmto prírodným krásam patrí. Na záver Peter Vrlík pozval prítomných na Národný výstup na Kriváň, ktorý sa uskutoční 10. augusta 2024 a bude venovaný 180. výročiu založenia kultúrneho a národného spolku TATRÍN, predchodcu Matice slovenskej.

Viktor Podhoranský