Z vyjadrenia Európskej komisie vyplýva, že rozsudok Ústavného súdu ešte môže zamiešať kartami aj pri štvrtej žiadosti o platbu z plánu obnovy. Tú eurokomisia predbežne schválila, pretože v danom momente bola platnosť novely Trestného zákona sčasti pozastavená. Ústavný súd v stredu večer rozhodol, že väčšina kritizovaných zmien v Trestnom zákone je v súlade s Ústavou […]
Menej ako 1 min. min.
Z vyjadrenia Európskej komisie vyplýva, že rozsudok Ústavného súdu ešte môže zamiešať kartami aj pri štvrtej žiadosti o platbu z plánu obnovy. Tú eurokomisia predbežne schválila, pretože v danom momente bola platnosť novely Trestného zákona sčasti pozastavená.
Ústavný súd v stredu večer rozhodol, že väčšina kritizovaných zmien v Trestnom zákone je v súlade s Ústavou SR. Na Slovensku sa tak oficiálne znížia tresty za závažné trestné činy a skrátia premlčacie lehoty, ktorých platnosť bola dočasne pozastavená. Definitívne sa potvrdilo aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorý vláda rozpustila 20. marca.
Za protiústavné sudcovia označili len tie opatrenia, ktoré retroaktívne zasahovali do trestného konania a umožňovali použiť nezákonne získané dôkazy v prospech obvineného. Súd tiež spochybnil postup vládnej koalície pri treste prepadnutia majetku.
Európska komisia pre portál EURACTIV Slovensko uviedla, že si je včerajšieho rozsudku vedomá a v súčasnosti ho analyzuje.
„Komisia v uplynulých mesiacoch dala predstaviteľom slovenskej vlády veľmi jasne najavo svoje obavy ohľadom týchto zmien,“ pripomenul portálu jej hovorca.
„V súčasnosti analyzujeme dané rozhodnutie a jeho možný vplyv v súvislosti s obavami, ktoré sme predtým identifikovali, najmä pokiaľ ide o jeho súlad so smernicou o ochrane finančných záujmov EÚ (PIF smernicou) a článkom 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,“ doplnil hovorca.
Článkom 325 odkazoval na tú časť zmluvy, ktorá hovorí o prevencii a boji proti podvodom zo strany členských štátov. Tá okrem iného spomína, že krajiny musia zamedzovať protiprávnemu konaniu opatreniami, ktoré budú pôsobiť odradzujúco.
Z celého stanoviska eurokomisie pre EURACTIV Slovensko vyplýva, že rozhodnutie Ústavného súdu ešte môže ovplyvniť aj plán obnovy.
Kritike čelila od začiatku
Novela Trestného zákona čelila silnej kritike Únie už od jej predstavenia. Európska prokuratúra (EPPO) osobitne upozorňovala napríklad na to, aké následky bude mať zrušenie ÚŠP aj na jej vlastnú prácu.
Európsky prokurátor Juraj Novocký, ktorý v EPPO zastupuje Slovensko, ešte v decembri pripomenul, že novela prináša výrazné riziká pre ochranu finančných záujmov EÚ.
Pred týmto bodom Slovensko vystríhala aj Európska komisia, ktorá s vládou Roberta Fica intenzívne komunikuje o plánovaných zmenách minimálne od decembra 2023.
Potvrdil to aj samotný premiér, ktorý v apríli uviedol, že vedie „mimoriadne tvrdú, politickú a odbornú diskusiu s Európskou komisiou, pokiaľ ide o právny štát“, kde vláda obhajuje svoje pozície.
Na povahu týchto diskusií poukazuje aj obsah dvoch listov z februára, ktoré má portál EURACITV Slovensko k dispozícii. Komisia v nich varovala Ficovu vládu pred dôsledkami, ktoré by jej mohli hroziť v prípade prijatia reformy.
Načrtla jej aj kroky, ktoré by mohla voči Slovensku aplikovať na ochranu práva a finančných záujmov Únie. Vtedajší eurokomisár Didier Reynders v deň schválenia reformy v parlamente (8. februára) napísal, že EÚ je odhodlaná tieto záujmy v prípade potreby chrániť mechanizmom podmienenosti, ale napríklad aj infringementom.
Európske peniaze na tenkom ľade
Z vyjadrenia Komisie ďalej vyplýva, že rozsudok môže mať dôsledky aj pre plán obnovy. Len tento týždeň po pol roku čakania schválila štvrtú žiadosť Slovenska v rámci plánu obnovy.
Komisia počas toho vyslovila viaceré obavy ohľadom právneho štátu v krajine. Skonštatovala, že zmeny prijaté vládou, menovite aj trestného práva, môžu ohrozovať vyšetrovanie korupcie týkajúcej sa aj peňazí z plánu obnovy.
„V oblasti právneho štátu, na ktorú sa vzťahuje Plán obnovy a odolnosti SR, malo prijatie legislatívnych zmien slovenského Trestného zákona a ďalších súvisiacich zákonov z 8. februára 2024 (ďalej len ‚reforma‘) vplyv na míľnik 15.5 s názvom ‚Boj proti korupcii a posilnenie integrity a nezávislosti súdnictva‘,“ odkazuje Komisia.
Tento míľnik bol súčasťou úplne prvej žiadosti o platbu, ktorú schválila pred tromi rokmi. „V predbežnom posúdení Komisia dospela k záveru, že míľnik zostal splnený, pretože reforma nevstúpila do platnosti,“ uviedol hovorca.
Z jej vyhlásenia vyplýva, že momentálne analyzuje, či rozhodnutie Ústavného súdu, a teda uplatnenie väčšiny novely, nebude znamenať zvrátenie tohto míľnika.
Štvrtú platbu totiž Komisia zatiaľ schválila len predbežne. Peniaze však na Slovensko prídu až potom, čo toto rozhodnutie odsúhlasí Hospodársky a finančný výbor, ktorý má na vydanie stanoviska štyri týždne. Potom ešte musí Komisia vydať finálne rozhodnutie o platbe.
