
Čo teraz „frčí“ medzi strašidelnými miestami?
Nedávno sa niekto sťažoval, že veľa ľudí zase jazdí na Rolavu, čo je bývalý zajatecký tábor s opustenými ťažobnými objektmi v Krušných horách. Vraj je to tam poriadny cirkus. Záujem o podobné miesta sa vynorí pravidelne raz za čas. Napríklad niekdajší motorest U deviatich krížov. Kedysi tam podľa povesti boli vztýčené kríže na pamiatku zavraždených svadobčanov a vždy sa po ich zániku objavili nové. Dnes sa skôr objavia youtuberi, ktorí preskúmajú nejaký opustený rekreačný alebo vojenský objekt, natočia strašidelné video a ľudí to začne zaujímať. Podobný fenomén bol nedávny záujem o vraždiacich klaunov alebo napríklad Sirenheada, keď hlavne mládež točila krátke filmy o tom, ako sa niekde zakrádajú a príšera ich všetkých dostane. Alebo na vraždiaceho klauna striehli napríklad v parku.
My sme v tom veku prespávali na zrúcaninách. A ten pocit bol zvláštny. Prečo nás to k nim ťahá aj dvesto rokov po Máchovi?
Zrúcanina je tajomné miesto, kde môžete zažiť nečakané veci či zvláštne pocity. Hradné zrúcaniny sú navyše vnímané pozitívne, na rozdiel od starých tovární alebo opustených domov, kde by dokázalo prespať určite menej ľudí ako na zrúcanine.
Takže tam môžem čakať príjemnejšie strašidlá?
Dalo by sa povedať, že romantickejšie a neškodnejšie. Čo je spojené aj so skutočnými zážitkami, pretože na zrúcaninách nebývajú na rozdiel od opustených domov v meste napríklad bezdomovci. S hradmi a zrúcaninami je navyše spojený rad historických povestí, ktoré dnes pôsobia nevierohodne. Na drakov, čertov a vodníkov už nikto okrem detí neverí. Nerozpráva sa, že tam lietal diabol rinčiaci reťazami, ale skôr duch, tieň či temná postava, čo vás sledovala, prípadne iné neurčité zvláštne javy. Môžu to byť zvláštne úkazy, zvuky alebo len divné pocity vyplývajúce z historickosti toho miesta. Skôr než vlastný strach to býva opisované, akoby na vás niečo sadlo cez neurčitú vonkajšiu silu.
Zostáva vám 90% na dočítanie.
