Rusko nemá v úmysle začať vojenský útok na niektorú z krajín NATO tento rok ani budúci rok. Usilovne však pracuje na obnove svojich síl v reakcii na to, ako Európa zintenzívňuje svoje prezbrojovanie. Vo svojej výročnej správe to dnes uviedla Estónska zahraničná spravodajská služba. Estónska rozviedka píše, že Rusko nemá v nadchádzajúcom roku v úmysle vojensky […]
Menej ako 1 min.
min.
Rusko nemá v úmysle začať vojenský útok na niektorú z krajín NATO tento rok ani budúci rok. Usilovne však pracuje na obnove svojich síl v reakcii na to, ako Európa zintenzívňuje svoje prezbrojovanie. Vo svojej výročnej správe to dnes uviedla Estónska zahraničná spravodajská služba.
Estónska rozviedka píše, že Rusko nemá v nadchádzajúcom roku v úmysle vojensky zaútočiť na Estónsko, ani na žiadny iný členský štát NATO.
Podobne tomu bude pravdepodobne aj budúci rok, domnieva sa služba a zdôrazňuje, že Estónsko aj Európa podnikli kroky, ktoré nútia Kremeľ veľmi presne zvažovať, či a čo sa oplatí skúšať. „Našou úlohou je tento stav udržať zajtra aj v budúcnosti,“ uviedla rozviedka.
Investície do obrany
Rusko si podľa nej vo vojne proti Ukrajine stanovuje vzdialenejšie ciele na operačnej úrovni. Mierové rozhovory, ktoré sa v poslednom čase zintenzívnili, sú potom podľa estónskych spravodajcov pre Moskvu len prostriedkom na získanie času a Rusko zatiaľ ukončiť vojnu nehodlá.
Pobaltské Estónsko priamo susedí s Ruskom. Patrí k najostrejším odporcom militantného režimu prezidenta Vladimira Putina a zároveň silno podporuje Ukrajinu, ktorá sa takmer štyri roky bráni ruskej vojne.
Estónska rozviedka ďalej varuje, že Rusko v budúcnosti v rámci reformy svojich ozbrojených síl ďalej posilní svoje vojenské schopnosti. Tiež Európa musí investovať do obrany a vnútornej bezpečnosti tak, „aby v budúcnosti Rusko dospelo k záveru, že proti krajinám NATO nemá šancu“, povedal novinárom šéf estónskej spravodajskej služby Kaupo Rosin.
„Vidíme, že ruské vedenie má veľké obavy z európskeho znovuvyzbrojovania, vidí, že Európa by mohla byť schopná viesť nezávislú vojenskú akciu proti Rusku o dva až tri roky,“ cituje Rosina agentúra Reuters. Cieľom Moskvy teraz je tomu zabrániť, dodal Rosin.
Produkcia munície v Rusku sa rozširuje tak rýchlo, že Rusko bude schopné hromadiť zásoby pre budúce vojny a zároveň pokračovať v bojoch na Ukrajine, uviedla estónska spravodajská služba. Akýkoľvek ruský útok na Estónsko by potom podľa nej zahŕňal použitie dronov „na súši, vo vzduchu i na mori“.
Vzťah k USA
Estónska služba tiež uviedla, že Kremeľ naďalej považuje Spojené štáty za svojho hlavného globálneho protivníka a zároveň predstiera ochotu spolupracovať s nimi s cieľom zabezpečiť zrušenie amerických sankcií.
„Táto zmena vyplynula z ambície Kremľa využiť novú americkú administratívu (prezidenta Donalda Trumpa) na obnovenie bilaterálnych vzťahov a na dosiahnutie dohody, ktorá by formalizovala porážku Ukrajiny,“ uvádza sa v správe.
„Napriek tomuto iluzórnemu otepľovaniu zostávajú ciele Ruska nezmenené: Snaží sa marginalizovať Spojené štáty a NATO a pretvoriť bezpečnostnú architektúru Európy podľa vízie Moskvy,“ upozorňuje správa.
Rusko pokračuje vo svojej invázii aj napriek tomu, že krajiny vedú za sprostredkovania Spojených štátov hovory o ukončení takmer štvorročnej vojny. Washington v posledných týždňoch sprostredkoval rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou v Abú Zabí. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj cez víkend povedal, že USA chcú, aby Ukrajina a Rusko ukončili vojnu do júna.
Čína potom v Rusku podľa estónskych spravodajcov vidí užitočného spojenca pre marginalizáciu Západu a tak zdroj energií pre prípad, že by jej prípadný konflikt s Taiwanom viedol k sankciám alebo námornej blokáde. „Akékoľvek ústupky Rusku by v skutočnosti tiež podnietili globálne ambície Číny,“ varuje estónska správa.
