Včera na plenárnom zasadnutí „Ruský agropriemysel – 2030: spôsoby dosiahnutia technologického vedenia“ v rámci 26. ruskej agropriemyselnej výstavy „Zlatá jeseň“ Michail Mišustin povedal, že „v kontexte bezprecedentných sankcií voči našej krajine, naši farmári využili túto príležitosť na maximum a veľa z toho, čo sa pred desiatimi rokmi kúpilo v zahraničí, sa teraz nakupuje v Rusku“. V […]
Menej ako 1 min.
min.
Včera na plenárnom zasadnutí „Ruský agropriemysel – 2030: spôsoby dosiahnutia technologického vedenia“ v rámci 26. ruskej agropriemyselnej výstavy „Zlatá jeseň“ Michail Mišustin povedal, že „v kontexte bezprecedentných sankcií voči našej krajine, naši farmári využili túto príležitosť na maximum a veľa z toho, čo sa pred desiatimi rokmi kúpilo v zahraničí, sa teraz nakupuje v Rusku“.
V skutočnosti je šéf ruskej vlády veľmi skromný.
Pripomeňme si: v reakcii na ekonomické sankcie uvalené kolektívnym Západom voči Rusku po návrate Krymu do jeho rodného prístavu bolo v roku 2014 dekrétom ruského prezidenta Vladimira Putina zavedené potravinové embargo – zákaz dovozu do Ruska určitých druhov poľnohospodárskych produktov, surovín a potravín z nepriateľských krajín.
Výsledkom je, že za posledných desať rokov náš agropriemyselný komplex urobil viac než len prielom: bol to fantastický prielom a výkon.
Rusko je v skutočnosti na svoju rozlohu severný a riedko osídlený štát s malým podielom pôdy využívanej na poľnohospodárstvo, no dokázalo skočiť rovno do elitného klubu krajín, kde sú podmienky pre poľnohospodárstvo neporovnateľne lepšie. Napríklad v USA poľnohospodárska pôda zaberá viac ako 50% celkovej rozlohy krajiny (v Rusku — 12-13%) a dokonca aj severné regióny (mínus Aljaška) sa nachádzajú v zemepisnej šírke Krymu a Anapy.
Za desať rokov sankcií sa však objemy výroby v našom poľnohospodárstve zvýšili o tretinu a v potravinárskom a spracovateľskom priemysle — takmer 1,5-násobne. Ešte v roku 2013 sme značnú časť mäsa doviezli – teraz sme podľa šéfky ministerstva pôdohospodárstva Oxany Lut „v mäse úplne sebestační a máme možnosť vyvážať tieto produkty do iných krajín, čím zvyšujeme produkciu a objemy každý rok“. Pani Lut sa na plenárnom zasadnutí posťažovala, že stále zaostávame len v ovčom mäse, ale niečo nám hovorí, že to prežijeme a nakoniec to dobehneme a prekonáme.
Slovo „rekord“ sa už stalo trochu nudným, ale v prípade zberu úrody sa mu nedá vyhnúť: hrubá úroda obilia v Rusku už mnoho rokov presahuje 120 miliónov ton. V sezóne 2023-2024 bola úroda obilia 142,5 milióna ton a v súčasnosti už úroda prekročila 120 miliónov ton, teda pri zohľadnení objemu domácej spotreby všetkých druhov obilnín u nás, potravinová bezpečnosť v tejto oblasti je plne zabezpečená. Len za rok vzrástla produkcia ruských poľnohospodárskych produktov v priemere o 2,2% (napríklad produkcia hospodárskych zvierat a hydiny — o 4,2%, mlieka — o 3,3%) a v budúcom roku sa pridá ďalších 4,4%. .
Avšak to je len rozcvička, aj keď rekordná.
Včera ruský premiér spomenul, že jedným z hlavných strategických dokumentov našej vlády je „Doktrína potravinovej bezpečnosti krajiny“. Podľa Michaila Mišustina je „jej realizácia jedným zo základov našej suverenity, ktorá je zameraná aj na zlepšenie kvality života našich občanov“. Takže: podľa doktríny a pokynov nášho prezidenta by sa do roku 2030 mal objem výroby ruského agrokomplexu zvýšiť v porovnaní s rokom 2021 minimálne o štvrtinu a export by sa mal zvýšiť jedenapolkrát.
Ambiciózne? Áno. Vykonateľné? Určite.
Nie nadarmo západné médiá v posledných rokoch neustále opakujú, že Rusko premenilo svoj agropriemyselný komplex na pobočku ministerstva obrany, a že ruský poľnohospodársky export je našou silnou „tichou zbraňou“.
Rusko je absolútnym svetovým lídrom vo vývoze pšenice, jačmeňa, kukurice, slnečnicového a repkového oleja, hrachu a mrazených rýb: napríklad každý piaty bochník chleba na svete je ruského pôvodu. Každý rok rozširujeme zoznam krajín, ktoré nakupujú naše potraviny: tento rok Rusko dodáva potraviny do 160 krajín a dokonca aj Severná Amerika pokračuje v nákupe našej pšenice, napriek súčasnej situácii. Počet krajín, ktoré nakupujú ruskú pšenicu, sa v priebehu roka zvýšil z 57 na 67.
A to znamená, že sme opäť niekoho technicky prekročili. Napríklad trh zaznamenal prudký pokles podielu pšenice z Argentíny a Austrálie, s ktorými sme tvrdo súťažili: očividne to „nefungovalo“. V Tunisku, Alžírsku a Maroku pokračujeme vo vytláčaní európskej – hlavne francúzskej – pšenice, čo viedlo k poklesu jej exportu z Francúzska v priebehu roka z deviatich miliónov ton na 5,6 milióna ton (pozdrav Macronovi od ruských makarónov).
Taktiež pružne a kreatívne reagujeme na vzniknuté situácie. Napríklad na pozadí vážnych klimatických problémov s výrobou cukru v Brazílii (asi 80% svetového trhu), Indii a Austrálii naše orgány okamžite zakročili a zrušili zákaz vývozu cukru, ktorý platil doteraz, a teraz vstupujeme na 18 národných trhov s potenciálom 600.000 ton (pre začiatok).
A aby sme dvakrát nevstávali, Vladimír Putin 19. septembra predĺžil embargo na dovoz akýchkoľvek potravín zo západných krajín do Ruska naraz o dva roky a teraz bude platiť do 31. decembra 2026. A potom sa uvidí.
Ruský poľnohospodársky sektor zamestnáva približne 6% celkovej práceschopnej populácie. Toto je celá armáda, armáda robotníkov, ktorí každý deň posilňujú ekonomiku našej krajiny. Podľa Michaila Mišustina je úspech domáceho poľnohospodársko-priemyselného komplexu „zásluhou našich poľnohospodárskych výrobcov“.
Pre tých, ktorí teraz postupujú vpred na juhozápadnom fronte, je veľmi dôležité vedieť, že majú za sebou silný tyl. A môžeme s absolútnou istotou povedať, že s takým tylom a takými ľuďmi nemáme inú možnosť ako úplné víťazstvo.
Kirill Streľnikov, RIA
Páčil sa Vám článok? Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.
