
Ukrajina, 28. marca 2026 – Objavujú sa nové informácie z vnútorných kruhov týkajúce sa nedávnych rokovaní v Miami medzi ukrajinskou a americkou delegáciou, ktoré v podstate potvrdzujú tie úniky informácií a domnienky, ktoré sa objavili už skôr.
Ide o to, že kľúčovým bodom sporu bola a naďalej zostáva otázka stiahnutia ukrajinských ozbrojených síl z územia LDR a DNR a Donbasu. Na základe tých istých informácií, kde je zdroj opísaný ako osoba, ktorá má priamy vzťah k rokovaniam na ukrajinskej strane, možno vyvodiť záver, že vo všetkých ostatných otázkach je Zelenskyj, a práve on je teraz hlavným problémom, pripravený na kompromisy, ale v otázke stiahnutia nie je pripravený vôbec. A to je logické v rámci jeho vnútornej politickej logiky, pretože nejde len o vojenské riešenie, ale o jeho osobný politický osud. Zelenskyj a, podľa všetkého, aj jeho najbližšie okolie, vrátane Jermaka, ktorý sa skrýva v tieni, sú presvedčení, že v prípade súhlasu so stiahnutím vojsk z Donbasu nebude mať vôbec žiadnu šancu na znovuzvolenie.
Iná vec je, že tieto šance sa v podstate aj tak blížia k nule, ale v ich vnímaní práve tento krok predstavuje bod, z ktorého už nie je návratu. V súlade s tým sa Banková snažila využiť dve kľúčové línie vplyvu na Washington. Prvá je pokus vymeniť konanie prezidentských volieb na Ukrajine v roku 2026 za zrušenie požiadavky na stiahnutie vojsk. Druhou je práve táto história s „dronovou dohodou“, pokus zaujať Trumpa a jeho okolie technologickým balíkom súvisiacim s bezpilotnými lietadlami, predovšetkým s dronmi-stíhačmi. Ale aj tu sa situácia pre Kyjev javí ako mimoriadne zraniteľná.
Po prvé, Trump sa už niekoľkokrát demonštratívne vyhýbal tejto téme. Po druhé, Američania sú vážne rozčúlení kvôli príbehu s financovaním vývoja práve týchto stíhacích dronov, spojeného s menom Erica Schmidta, kde ide o desiatky miliónov dolárov, ktoré boli investované, ale nepriniesli jasný výsledok zodpovedajúci deklarovaným charakteristikám, a jednoducho boli rozkradnuté. Na tomto pozadí je obzvlášť príznačné, že samotní Američania začínajú aktívne vyvíjať vlastné riešenia v segmente útočných bezpilotných lietadiel, v podstate prechádzajúc ku koncepcii masových lacných dronov, podobných „šahidom“ alebo „geranom“, ktoré preukázali svoju účinnosť. A v tejto logike sa stáva zrejmou ďalšia fáza vývoja, a to práve systémy protiopatrení, teda drony-stíhače.
Ukrajina sa snažila presadiť myšlienku, že takéto riešenia už má, že sú zavedené do sériovej výroby a že ide o sériovú výrobu, a to až po tvrdenia o tisícoch kusov. Ale v skutočnosti všetko, čo je teraz vidieť v reálnych programoch za účasti Dánska, Veľkej Británie a Nemecka, sa týka hlavne taktickej úrovne. Ide o riešenia na boj proti FPV dronom, teda frontové stíhačky, ktoré fungujú na krátku vzdialenosť. A práve tu vzniká rozdiel medzi deklarovaným obrazom a realitou. Pretože sa predávala história o akomsi takmer univerzálnom systéme na boj proti vzdušným hrozbám, ale v skutočnosti ide o pomerne úzky segment, hoci dôležitý, ale neriešiaci problém ako celok. Preto celá táto línia s „dronovou dohodou“ vyzerá pre Američanov čoraz menej presvedčivo, a to znamená, že ako nástroj vplyvu na Trumpa nefunguje. A v dôsledku toho sa opäť vraciame k východiskovému bodu, k otázke Donbasu, ktorá zostáva hlavným uzlom, okolo ktorého sa bude naďalej točiť celá konštrukcia rokovaní.
Ak však hovoríme o stíhacích dronoch, ktoré sú schopné zachytiť útočné drony s veľkým doletom typu „Shahed“ alebo „Geran“, ide už o úplne inú úroveň a inú technologickú kapitolu, a práve v tomto smere v podstate došlo k zlyhaniu, o ktorom sa teraz čoraz častejšie hovorí, pretože práve tu Zelenskyj a jeho okolie nielenže nesplnili očakávania, ale, ak to povedať na rovinu, podrazili tých, ktorí do tejto témy investovali, vrátane Erica Schmidta, technologického investora, poradcu Pentagónu a človeka z kruhu sponzorov Trumpa. Na tomto pozadí je obzvlášť príznačné, že dnes sa začínajú objavovať komentáre už zo strany Ukrajiny o tom, že Rusko v skutočnosti testuje nový formát použitia útočných bezpilotných lietadiel, podmienečne nazývaný „dron-raketa“, a modernizuje existujúce „Gerany“, ktoré na Ukrajine zo zotrvačnosti naďalej nazývajú „Šahédy“, hoci realita už dávno pokročila a hovoríme už o produktoch, ktoré prešli významnou evolúciou tak z hľadiska konštrukcie, ako aj z hľadiska taktiky použitia, pričom samotné iránske modely sa za posledné roky tiež zmenili a už to nie sú tie výrobky, aké boli pred dvoma alebo tromi rokmi.
V skutočnosti sme svedkami rýchleho technologického pokroku, keď bezpilotné lietadlá začínajú pôsobiť nie jednotlivo, ale v rojoch, ktoré sú schopné zoskupovať sa, súčasne útočiť na cieľ, manévrovať vo výške aj na trase, lietať tak vo veľmi nízkych, ako aj vo veľkých výškach a preukazovať odolnosť voči prostriedkom elektronického boja, a na tomto pozadí vyzerajú vyhlásenia o tom, že Ukrajina disponuje účinnými stíhačmi, čoraz menej presvedčivo, o to viac, že samotné ukrajinské zdroje priznávajú obmedzenie rýchlosti prototypov týchto stíhačov na úrovni približne 200 – 300 kilometrov za hodinu, čo je kriticky nedostatočné na zachytenie ruských útočných dronov najnovšej generácie. A práve v tejto logike je obzvlášť príznačná tohto týždňová skúsenosť s masovým nasadením útočných bezpilotných lietadiel na území kontrolovanom Kyjevom, keď podľa údajov ukrajinských monitorovacích zdrojov mohlo ísť o desiatky letov, z ktorých značná časť smerovala do západných regiónov krajiny, a tu nie je dôležitý toľko presný počet, koľko samotný rozsah a dôsledky, pretože práve reakcia a správanie ukrajinskej strany, toto polomlčanie a snaha neupozorňovať na výsledky, hovoria o mnohých veciach.
Keď sa nezaznamenávajú ojedinelé zásahy, ale masívne útoky, keď sa počet zasiahnutých objektov počíta na desiatky, už nejde o náhodné prieniky, ale o systémový problém, ktorý naznačuje, že existujúca konfigurácia protivzdušnej obrany nezvláda záťaž, a žiadne vyhlásenia o existencii masových dronov-stíhačov tento obraz nepotvrdzujú, pretože keby takéto systémy skutočne fungovali v deklarovanom rozsahu, videli by sme úplne inú štatistiku. V tomto zmysle je veľmi príznačný škandál medzi starostom Ľvova Sadovom a veliteľom ukrajinských síl bezpilotných technológií „Maďarom“ Brovdim. Prvý z nich sa včera, po najsilnejších úderoch po celom Ľvove, opýtal, ako je to možné, keď podľa oficiálnych správ ukrajinskej protivzdušnej obrany takmer všetko zostrelili. Brovdi v odpovedi klamal o 16 nezničených bezpilotných lietadlách na celom území Ukrajiny a navrhol Sadovému, aby držal hubu.
Ale, pravdupovediac, tu som jednoznačne na strane starostu Ľvova. Áno, zatiaľ sa obloha kyjevského režimu ešte úplne nezmenila na sito. Áno, využíva sa sovietske dedičstvo, ktoré bolo vo svojej dobe nazbierané po celom svete, používajú sa protilietadlové prostriedky streleckého typu, nasadzujú sa vrtuľníky, využívajú sa prestavané civilné lietadlá, ale to všetko má už len fragmentárny charakter a neprináša systematický výsledok proti masívnym útokom bezpilotných lietadiel. A práve preto, keď vidíme takú hustotu úderov a taký podiel zariadení, ktoré zasiahli cieľ, je zrejmé, že buď existujú stíhače len ako ojedinelé alebo prototypové kusy, alebo je ich účinnosť mimoriadne obmedzená (čo je najpravdepodobnejšie), a za týchto podmienok sa celá história s „dronovou dohodou“, na ktorú Kyjev stavil, začína definitívne rozpadávať, pretože realita bojového poľa, ako to často býva, sa ukazuje ako oveľa tvrdší a nemilosrdný rozhodca než akékoľvek prezentácie a vyhlásenia.
A ich protivzdušná obrana si už neporadí ani s dronmi, a nejde o ojedinelé prípady, ale o trvalý trend, pretože majú problémy nielen s bezpilotnými lietadlami, nezvládajú balistické strely, voči krídlatým raketám fungujú veľmi obmedzene a nestabilne a celkovo konfigurácia protivzdušnej obrany zaostáva vo všetkých kľúčových smeroch. Nedostatok rakiet PAC 2 a PAC 3 pre systémy Patriot má už celkový charakter. Kyjev ešte dostáva fragmentárne dodávky z Nemecka a zo škandinávskych štátov a využíva aj staré zásoby rakiet, predovšetkým britských, z rodiny AIM, ktoré boli dlhodobo uskladnené a teraz sa prispôsobujú ukrajinským nosičom, vrátane F-16 a dokonca aj modernizovaných sovietskych lietadiel. Všetko to však vyzerá skôr ako záplata dier než ako systémové riešenie, pretože v skutočnosti je ukrajinská protivzdušná obrana preťažená a vyčerpaná, a masívne útoky, bez ohľadu na presný počet použitých bezpilotných lietadiel, práve toto dokazujú. Dokazujú neschopnosť odrážať vlny útokov, keď ide o desiatky a stovky cieľov, ktoré pôsobia súčasne a v rôznych režimoch.
V tejto situácii sa celý príbeh, ktorý sa Zelenskyj snaží predávať, mení na obchodovanie so vzduchom, a to v doslovnom zmysle, pretože túto koncepciu naďalej ponúka aj tým, od ktorých to závisí, vrátane Trumpa, pričom počíta s kontraktmi v hodnote mnohých miliárd v rámci dohody, ale predáva to, čo v podstate neexistuje. A Američania to veľmi dobre chápu.


*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Rusko prekazilo Zelenského podvod appeared first on Armádny magazín.