Rusko sa vyhýba konfrontácii v Arktíde. Udržiava stratégiu nízkeho napätia, tvrdí šéf nórskej rozviedky

Rusko, ktoré napadlo Ukrajinu a je obviňované z pokusov destabilizovať Európu a Baltské more, má v Arktíde opatrnejší prístup, uviedol v sobotu šéf nórskej rozviedky pre AFP.

„Aby dosiahli svoje ciele, musia v severnej oblasti udržiavať stratégiu nízkeho napätia, takže ich v regióne vidíme konať profesionálne a zodpovedne,“ povedal Nils Andreas Stensönes na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.

Lavrov: Rusko bude reagovať, ak Západ posilní vojenskú prítomnosť v Grónsku

Mnohé západné krajiny obviňujú Rusko z destabilizačných operácií a hybridnej vojny, najmä v Baltskom mori, napríklad útokmi na podvodnú infraštruktúru.

Šéf vojenskej spravodajskej služby povedal, že „ruský záujem o Arktídu je založený predovšetkým na troch bodoch: musia rozvíjať obchodné trasy na severe, budovať energetickú infraštruktúru a postarať sa o bezpečnosť svojich jadrových síl.“

Pokiaľ ide o ponorky, čo je jedna zo silných stránok ruskej flotily, „celkový počet ponoriek mierne klesá, ale sú efektívnejšie, modernejšie, nenápadnejšie a ťažko sledovateľné.“

ANALÝZA: Prečo je zrazu taký rozruch okolo Arktídy? Ľad mizne, stret veľmocí sa vyostruje

Americký prezident Donald Trump nedávno odôvodnil svoj zámer mať väčšiu kontrolu nad Grónskom tým, že Európania nechránia Arktídu pred ruskými a čínskymi aktivitami. Stensönes však uviedol, že čínske námorníctvo v Arktíde nie je aktívne. „Číňania sú v Arktíde aktívni len vo vesmíre a kyberpriestore, žiadnu inú vojenskú aktivitu sme nevideli,“ povedal.

Namiesto toho „vidíme nárast počtu ich vedecko-výskumných lodí, prevažne vo východnej časti Arktídy. V roku 2023 mali v oblasti jednu takú loď, v roku 2024 tri a v roku 2025 päť.“ Šéf nórskej rozviedky pritom dodal, že „sledujeme to, lebo čínske výskumné lode majú vždy dvojité využitie – na vedecké účely, ale môžu byť tiež použité na vojenské ciele“.