Od demografických zmien v Poľsku až po polarizáciu na Slovensku, Kremeľ prispôsobuje svoje naratívy slabinám jednotlivých štátov, vrátane samotnej Ukrajiny. Kým sa Ukrajina bráni na bojisku, zároveň vedie čoraz intenzívnejšiu informačnú vojnu. V celej strednej Európe Rusko zneužíva obavy obyvateľov, posilňuje protiukrajinské nálady a podrýva dôveru v demokratické inštitúcie. Novinárky z českého, slovenského a poľského […]
11
min.
Od demografických zmien v Poľsku až po polarizáciu na Slovensku, Kremeľ prispôsobuje svoje naratívy slabinám jednotlivých štátov, vrátane samotnej Ukrajiny.
Kým sa Ukrajina bráni na bojisku, zároveň vedie čoraz intenzívnejšiu informačnú vojnu. V celej strednej Európe Rusko zneužíva obavy obyvateľov, posilňuje protiukrajinské nálady a podrýva dôveru v demokratické inštitúcie.
Novinárky z českého, slovenského a poľského Euractivu a ukrajinského portálu Gwara Media preskúmali, kto a ako šíri ruské dezinformácie v ich krajinách, aké naratívy u nich dominujú a ako efektívne sa im spoločnosť bráni.
ČESKO
Experti: Počas rokovaní o vstupe do EÚ hrozí výrazný nárast ruskej propagandy
Na jar tohto roku sa medzi českou verejnosťou a médiami výrazne zvýšil záujem o tému Ukrajiny. Prejavil sa aj na zvýšenej aktivite na českých dezinformačných weboch, ktoré publikovali viac obsahu o Ukrajine než mainstreamové médiá.
„Zaznamenali sme viac ako 3 000 výstupov na pravda-cz.com, cez 2 000 na cz24.news a takmer 2 000 na pravdive.eu,“ uviedla pre Euractiv Česko agentúra Newton Media.
Podľa fact-checkera Jána Fridrichovského z CEDMO majú dezinformačné naratívy šírené v Česku vytvárať dojem, že finančná a vojenská podpora Ukrajine je zbytočná, pretože ukrajinskí predstavitelia sa na nej údajne obohacujú.
„Falošné príspevky na sociálnych sieťach často zdôrazňujú údajnú korupciu alebo zneužívanie západnej finančnej pomoci na nákup luxusných nehnuteľností, šperkov alebo áut. V značnej miere za týmito dezinformačnými snahami stojí ruská propaganda,“ vysvetlil.
Monitoring občianskeho hnutia Českí Elfovia ukazuje, že od začiatku roka dominujú v českom online priestore útoky na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Prevažujú naratívy, ktoré zobrazujú Rusko ako obrancu a Ukrajinu ako bábku Západu, spolu s opakovanými tvrdeniami o ukrajinskej korupcii.
Podľa prieskumu CEDMO z októbra 2023 sú obvinenia z vysokej korupcie na Ukrajine hlavnou príčinou, prečo časť Čechov nepodporuje vstup Ukrajiny do EÚ. V danom prieskume bolo proti začatiu rokovaní 41 percent respondentov, 30 percent bolo za a zvyšok nemal jasný názor.
„Skutočnosť, že približne tretina populácie verí v údajne vysokú mieru korupcie na Ukrajine, ukazuje relatívny úspech dezinformačných kampaní,“ uviedol analytik CEDMO Ivan R. Cuker.
Analytička Kristína Šefčíková z Pražského inštitútu bezpečnostných štúdií (PSSI), poznamenala, že sa v Česku šíria aj ďalšie naratívy okolo možného členstva Ukrajiny v EÚ, ktoré majú vyvolať strach.
„Patria sem tvrdenia, že Ukrajinci by ohrozili dostupnosť pracovných miest v EÚ alebo že európske poľnohospodárske dotácie by boli presmerované na ukrajinských producentov,“ uviedla pre Euractiv Česko.
Nie všetok falošný obsah však spadá pod dezinformácie – teda zámerne šírené nepravdy. Ako poznamenal Fridrichovský, značná časť vznikne prostým nedopatrením: „Často vyplynie z nesprávneho pochopenia dát, alebo obrázkov a videí vytrhnutých z kontextu. Ich tvorcami a šíriteľmi sú obyčajní používatelia sociálnych sietí.“
V záplave informácií, kde je často ťažké rozlíšiť dôveryhodné zdroje, zohrávajú slobodné médiá kľúčovú úlohu, zdôraznila Šefčíková. Krajiny známe svojou vysokou informačnou odolnosťou, ako Fínsko alebo pobaltské štáty, vykazujú aj vysokú mieru dôvery v médiá.
Šefčíková zdôraznila aj význam špecializovaného mediálneho programu na boj proti dezinformáciám. „Český rozhlas už systematicky plní túto úlohu prostredníctvom svojho segmentu ‘Ověřovna’. Odporúčame spustiť podobný pravidelný program na Českej televízii,“ napísala v analýze PSSI.
Česku pomáha s dezinformáciami bojovať vláda
Verí, že českí novinári sú už dobre kvalifikovaní na riešenie dezinformácií. Výzvou však môže naďalej byť tlak na hľadanie senzácií. Budovanie odolnosti si vyžaduje aj technické opatrenia. Agentúra ČTK napríklad minulý apríl čelila kyberútoku, počas ktorého hackeri šírili proruské dezinformácie na jej webe.
V boji proti dezinformáciám zohráva dôležitú úlohu aj štát. „Je určite dobré, že sa štát rozhodol aktívne zapojiť do boja proti dezinformáciám, a nahradil pasívny prístup konkrétnymi činmi,“ zhodnotil analytik PSSI Ondřej Perušič.
Česká republika mala spočiatku vládneho komisára pre médiá a dezinformácie – túto funkciu zastával mediálny expert Michal Klíma. V februári 2023 bol však z pozície odvolaný a agendu dezinformácií prevzal národný bezpečnostný poradca premiéra Tomáš Pojar, ktorý je údajne v tejto oblasti zdržanlivejší.
Napriek tomu Perušič považuje za pozitívny signál, že česká vláda na túto problematiku naďalej reaguje.
„Kroky správnym smerom zahŕňajú zriadenie strategických komunikačných oddelení na ministerstvách, špecializovaného úradu na Úrade vlády a Centra pre boj proti hybridným hrozbám na Ministerstve vnútra,“ uviedol.
Stále však vidí priestor na zlepšenie, najmä v koordinácii medzi inštitúciami a vytvorení národnej stratégie. Otázne podľa neho zostáva, či sa tento „kľúčový bezpečnostný pilier“ udrží aj po jesenných parlamentných voľbách a príchode novej vlády.
SLOVENSKO
Slovenská vláda opakuje naratívy Kremľa
Úplne iná situácia panuje v susednom Slovensku. Výrazná časť obyvateľstva tu nielen že prepadla dezinformáciám o vojne na Ukrajine, ale šíri ich aj samotná vláda.
Dezinformační a proruskí aktéri na Slovensku sa často snažia vykresľovať Ukrajinu podobnými negatívnymi spôsobmi ako v Česku. Tiež o nej hovoria ako o „bábke Západu“ či zlyhávajúcom štáte, pričom zdôrazňujú jej problémy s korupciou.
Ignorujú pritom jej výrazný pokrok v protikorupčných reformách chválený aj Európskou komisiou, ktorý by mohol inšpirovať aj Slovensko. Ukrajina napríklad nedávno založila Úrad špeciálnej prokuratúry, kým tu došlo k presnému opaku.
Proruskí aktéri sa tiež pokúšajú ospravedlniť ruskú agresiu tým, že za ňou hľadajú údajné závažné obavy Kremľa, na ktoré „musel“ reagovať vyvolaním vojny v susednom štáte. Medzi nimi spomínajú obavy z expanzie NATO na východ.
Čo sa špecificky týka Ukrajiny a EÚ, dezinformácie sú opäť rôzneho druhu. Premiér Fico napríklad opakovane označil EÚ za „vojnový kabinet“, ktorý podkopáva mierový proces a „podporuje zabíjanie Slovanov na Ukrajine“ – čo je jeden z mnohých opakovane vyvrátených proruských naratívov.
Napriek tejto rétorike však existujú témy súvisiace s Ukrajinou, o ktorých Ficova vláda nekomunikuje v nepriateľskom duchu. Patrí sem podpora ukrajinských utečencov alebo snaha Kyjeva o vstup do EÚ.
Fico podporuje ukrajinské členstvo v EÚ natoľko, že to vyvolalo nepochopenie aj u jeho spojenca, maďarského premiéra Viktora Orbána. Na spoločnej tlačovej konferencii v januári povedal, že sa slovenskej pozícii v tejto veci čuduje.
Riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) Tomáš Strážay tento postoj pripisuje „pragmatickosti“. Vláda si totiž podľa neho uvedomuje, že integrácia Ukrajiny do EÚ by priniesla ekonomický rast aj do pohraničných regiónov východného Slovenska.
Jednu z mála výhrad voči ukrajinskému vstupu do EÚ však minulý štvrtok vyslovila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). Na tlačovej konferencii farmári upozornili, že Ukrajina je globálnou poľnohospodárskou veľmocou, a že jej vstup do EÚ by mohol znamenal „posledný klin do rakvy slovenského agrosektora“.
Úloha slobodnej tlače a moderácie internetu
Boj proti proruským dezinformáciám na Slovensku je pre ich obrovský dosah preto značne náročný. Situáciu zhoršuje aj to, že s nimi takmer prestali bojovať aj štátne inštitúcie.
Za predchádzajúcich proeurópskych vlád mnohé oficiálne komunikačné kanály odhaľovali a vyvracali proruské dezinformácie. Tieto aktivity však s nástupom štvrtej Ficovej vlády utíchli.
Slovenskí novinári čelia unikátnej výzve vo vyvracaní dezinformácií nielen preto, že veľkú časť opakujú vládni predstavitelia. Tí zároveň často útočia na mainstreamové médiá a legitimizujú rôzne dezinformačné proruské portály.
Dôsledkom pretrvávajúcich útokov a politickej polarizácie trpia mainstreamové médiá na Slovensku nízkou dôverou verejnosti. Podľa prieskumu Globsecu sa len 20 percent Slovákov na ne spolieha pri informovaní sa o svetovom dianí. Pre porovnanie, v Česku je to 57 percent.
Napriek týmto ťažkostiam si expert na dezinformácie Jakub Goda myslí, že niektorí slovenskí novinári odvádzajú veľmi dobrú prácu, hoci situácia sa líši v závislosti od redakcií.
Goda, ktorý pracoval pre exprezidentku Zuzanu Čaputovú a Ministerstvo zdravotníctva počas pandémie, upozornil napríklad na nekritické citovanie proruských naratívov.
„Ako častý problém vnímam, keď médiá alebo tlačové agentúry reprodukujú vyjadrenia predstaviteľov Ruska bez kontextu alebo fact-checku. Prípadne keď sú postavené nadpisy článkov tak, že šíria ruskú propagandu a vysvetlenie je až v texte,“ povedal pre Euractiv Slovensko.
K čomu je však ešte kritickejší, je to, ako sa na digitálnych platformách (ne)moderuje škodlivý obsah v slovenskom jazyku: „Kvalita moderovania Meta či Google na Slovensku je dlhodobo nedostatočná, a v prípade X je to katastrofa.“
Dostupné informácie ukazujú, že sociálne siete majú veľmi málo ľudských moderátorov pre niektoré oficiálne jazyky EÚ. Podľa portálu Globalwitness, nemala v roku 2023 platforma X ani Snapchat jediného moderátora hovoriaceho po slovensky.
Z nedávnych zmien na platforme Meta vyzdvihol Goda jednu, ktorá je podľa neho potenciálne zásadná: používateľom sa teraz zobrazuje viac politického obsahu, a to aj zo stránok, ktoré nesledujú.
Diskutujúci, ktorí prepadli dezinformáciám, by tak teoreticky občas mohli vyjsť z konšpiračnej bubliny.
UKRAJINA
Rusko posilňuje kampane v online priestore – ale Ukrajinci vedia, ako na ne
Niekoľko týždňov pred prvým kolom prezidentských volieb v Poľsku 18. mája začali proruské kanály na Telegrame šíriť falošné video údajne z poľskej televízie TVP World. Video nepravdivo tvrdilo, že 68 percent Poliakov si myslí, že Vladimir Putin by bol „perfektným prezidentom pre ich krajinu“.
Faktcheckeri z Gwara Media obsah tohto videa vyvrátili a spojili ho so širším naratívom, ktorý Rusko používa v ukrajinskom online priestore – že Putin a Rusko majú širokú medzinárodnú podporu.
Tento naratív má vyvolať u Ukrajincov pocit opustenia a odpor voči Európe. Domácej propagande zase slúži tým, že Rusom naznačuje, že ich líder má v zahraničí rešpekt.
„Hodnotenia ruského lídra sú vyššie než ktoréhokoľvek iného kandidáta,“ tvrdí telegramový kanál „Kostian Cat“. Ide o jeden z mnohých účtov, ktoré Ukrajinské centrum pre boj proti dezinformáciám (CCD) označilo za šíriteľov nepriateľskej propagandy. CCD takéto zoznamy zverejňuje, aby varovalo Ukrajincov pred nespoľahlivými zdrojmi.
Ukrajina si vybudovala silné skúsenosti v boji proti dezinformáciám. Index odolnosti proti dezinformáciám 2024 (DRI) ju zaradil na prvé miesto medzi desiatimi krajinami strednej a východnej Európy a pokrok krajiny označil za „pozoruhodný úspech“. Ukrajina tiež získala najvyššie skóre v štúdii DRI z roku 2021.
Prieskum z roku 2023 zase ukázal, že 71 percent Ukrajincov považuje ruské dezinformácie za hrozbu. Aj keď sa názory na ich závažnosť líšia, lepšie povedomie ľudí o probléme im pomáha v prokremeľské naratívy neuveriť.
Namiesto znižovania svojej aktivity však Rusko svoje kampane ešte zosilnilo.
Podľa výskumu Gwara Media tvorili takmer 14 percent falošných správ zo začiatku roku 2024 dezinformačné naratívy, ktoré sa snažili zdiskreditovať európskych a amerických lídrov.
Ďalšie správy napríklad tvrdili, že „Západ Ukrajinu nepotrebuje“ (5,9 percenta), alebo šírili homofóbne tvrdenia o príchode „gay hodnôt“ z Európy (dve percentá).
POĽSKO
Ruská dezinformácia ťaží z polarizovanej spoločenskej debaty
Aj silne proukrajinské Poľsko čelí rôznym proruským dezinformáciám.
V krajine aj dnes pôsobia médiá či platformy, ktoré sú podozrivé zo šírenia kremeľských naratívov. Ich vplyv však úspešne obmedzujú fact-checkeri, nezávislé médiá aj nízka znalosť ruštiny – po rusky hovorí len každý desiaty Poliak. Protiukrajinské naratívy v poľštine šíria najmä krajne pravicoví politici.
Hoci verejná podpora pomoci Kyjevu zostáva vysoká, na internete sa objavujú nenávistné výrazy nielen proti Rusom, ale aj Ukrajincom. Kým u prvých dochádza k dehumanizácii a želaniam, aby vymreli, u druhých diskutujúci používajú výrazy ako „banderovci“ či „nacisti“.
Nie je vždy jasné, či ide o príspevky od skutočných ľudí alebo botov, hoci niektoré obsahujú gramatické chyby naznačujú pôvod v trollích farmách.
Poľsko prijalo rekordný počet ukrajinských utečencov – 1,5 milióna. Demografická zmena časom vyvolala vlnu dezinformácií, ktoré Ukrajincov vykresľujú ako nevďačných, s prehnanými očakávaniami alebo ako tých, čo zneužívajú pomoc.
Rozšírené sú aj klamstvá o prednostnej zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo zdravotníctva ich však vyvrátilo.
Prezidentské voľby v plnom prúde
Nie je presne známe, koľko ľudí cielene šíri proruské dezinformácie, no sieť, ktorú Moskva vybudovala, umožňuje ich rýchly prienik do verejnej debaty. Výskumy potvrdzujú, že protiutečenecké naratívy majú reálny vplyv. Štúdia Varšavskej univerzity ukázala, že 96 percent Poliakov si želá zníženie sociálnych dávok pre Ukrajincov.
Účinnosť týchto naratívov posilňujú príbehy vykresľujúce Ukrajincov ako bohatých ľudí s luxusnými autami. Hoci do Poľska utiekli pred vojnou aj majetnejší Ukrajinci, väčšina tak spravila kvôli vlastnej bezpečnosti.
Stereotyp „bohatého Ukrajinca“ však podporuje dojem, že utečenci zneužívajú systém. Tento obraz zneužívajú politici, najmä krajná pravica. Strana Konfederácia predložila návrh zákona „Stop ukrajinizácii Poľska“.
Protiukrajinská rétorika však nie je doménou len okrajových strán. Aj prezidentskí kandidáti Karol Nawrocki a Sławomir Mentzen, ktorí skončili na druhom a treťom mieste, sa v kampani vyslovili proti ukrajinskému vstupu do EÚ.
Kritiku si vyslúžil aj liberálny kandidát Tuskovej Občianskej platformy Rafał Trzaskowski, keď navrhol obmedziť detské prídavky len na Ukrajincov, ktorí v Poľsku platia dane.
Napriek týmto trendom sa dezinformácie v Poľsku efektívne vyvracajú aj vďaka organizáciám, ako sú Demagog a Konkret24. A do boja proti dezinformáciám sa zapojila aj vláda.
„Vláda si uvedomuje, že dezinformácie patria medzi najväčšie výzvy, ktorým musíme čeliť – a to z externých aj interných zdrojov,“ povedal pre Euractiv Poľsko vicepremiér a minister pre digitalizáciu Krzysztof Gawkowski.
Spomenul pritom špeciálne oddelenie v rámci Národnej výskumnej a akademickej siete (NASK), ktoré sleduje a analyzuje dezinformačné kampane. Podľa neho ide o apolitické oddelenie, ktoré sa zameriava na najvážnejšie prípady.
Vláda tiež spolupracuje s poskytovateľmi internetu a prevádzkovateľmi platforiem na identifikácii falošných naratívov a vydáva verejné opravy.
Projekt spolufinancujú vlády Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska prostredníctvom vyšehradských grantov z Medzinárodného vyšehradského fondu. Poslaním fondu je podporovať myšlienky udržateľnej regionálnej spolupráce v strednej Európe.
Projekt je podporovaný Ministerstvom zahraničných vecí Kórejskej republiky.
The post Rusko šije dezinformácie na mieru: V Poľsku podnecuje závisť voči utečencom, na Ukrajine odpor k lídrom EÚ appeared first on euractiv.sk.
