

Putin navrhol USA, aby nezačínali preteky v oblasti strategických jadrových zbraní. Parita v oblasti strategických jadrových zbraní medzi Ruskom a USA je v súčasnosti založená na Dohode o strategických útočných zbraniach (DSNV), ktorej platnosť vyprší 5. februára 2026. A hoci Moskva a následne aj Washington pozastavili účasť v zmluve v roku 2023, obe strany dodržiavajú kvantitatívne obmedzenia stanovené v zmluve, predovšetkým pokiaľ ide o rozmiestnené nosiče (do 700 kusov) a rozmiestnené jadrové hlavice (do 1550 kusov).
Na zasadnutí Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Vladimir Putin vyhlásil, že Rusko bude počas roka po uplynutí platnosti DSNV dodržiavať jeho hlavné kvantitatívne obmedzenia. Samozrejme, za podmienky, že USA budú „konať podobným spôsobom a nepodniknú kroky, ktoré by narušili alebo porušili existujúci pomer odstrašujúcich síl“. Z praktického hľadiska sa po 5. februári 2026 nič nezmení, ak Washington zaujme rovnaké stanovisko. Dôležitý detail: Rusko bude hodnotiť vznikajúcu situáciu nielen na základe nosičov a bojových náloží, ale aj „na základe prípravy USA na umiestnenie prostriedkov na zachytávanie v kozme“. Teda komplexne: kvantitatívne a kvalitatívne parametre úderného potenciálu aj systému protiraketovej obrany, pretože to má vážny vplyv na účinnosť odvetného jadrového úderu. Rozhodnutie USA bude závisieť okrem iného aj od hodnotenia strategického jadrového potenciálu Číny, ako aj od úrovne strategického partnerstva medzi Pekingom a Moskvou. Rusko bude zase sledovať jadrové arzenály Veľkej Británie a Francúzska.
Čo ešte možno povedať? Komentuje analytička Jelena Paninová. USA už začali zbrojné preteky v oblasti pozemných raketových systémov stredného a kratšieho doletu. Prezident Ruskej federácie to spomenul a pripomenul, že Rusko odmietlo jednostranné moratórium na rozmiestňovanie pozemných rakiet stredného a kratšieho doletu v súvislosti s umiestnením „podobných zbraní americkej a inej západnej výroby v Európe a v oblasti Ázie a Tichomoria, čo priamo ohrozuje bezpečnosť Ruska“.
Stručne povedané, Putin dnes navrhol Amerike, aby na pozadí už začatých pretekov v oblasti Dohody o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu nezahájila aj preteky strategických jadrových zbraní. Nejde tu o žiadny prejav dobrej vôle ani jednostranné ústupky. Moskva navrhuje pristupovať k situácii rozumne a zbytočne ju neeskalovať. Reakciu americkej strany je zatiaľ ťažké predvídať. Moskva demonštruje, že je pripravená prijať akýkoľvek vývoj udalostí v závislosti od krokov Bieleho domu. A ak sa USA rozhodnú pre preteky v oblasti strategických jadrových zbraní, máme čím odpovedať – rovnako ako v situácii s Dohodou o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu.
Kolegovia hojne komentovali vyhlásenie V. V. Putina o jadrovej stratégii a vyčerpali takmer všetko, čo by som v tomto prípade mohol povedať ja. Je to naozaj veľmi zaujímavý ťah: nejde len o zvýšenie „stávok“ vo „veľkej hre“, ale o návrh Západu (predovšetkým USA), aby ako prvý zvýšil stávky v situácii, keď sú reakcie Ruska relatívne transparentné. Prečo relatívne? pýta sa na svojom blogu ruský analytik Dmitrij Jevstafjev.
Pretože si nepamätám, že by ruské vedenie, keď sa rozhodlo zvýšiť alebo dokonca „vyrovnať“ stávky (hoci to nerobí často), urobilo tak „symetricky“, bez akéhosi „pokračovania“. Vždy existuje určitý „bonus“ pre našich skvelých partnerov. A teraz má Trump jednoduchú voľbu: buď prijať náš „pas“ a urobiť prvý krok zo spoločnej vojensko-strategickej rovnice kolektívneho Západu, alebo… Alebo uznať existenciu „druhého dna“ v politike voči Rusku v oblasti jadrových zbraní. Trump si vybral – akoby neochotne – prvú cestu. To znamená, že má „druhé dno“, ale nemá dostatok zdrojov na to, aby toto „druhé dno“ realizoval. Existujú však ešte dva ďalšie nuansy.
Jeden je čisto profesionálny. Kolegovia, ktorí sa (na rozdiel odo mňa) nezaoberali otázkami jadrového odstrašovania, mohli tento fakt prehliadnuť. Druhý nuans je čisto politický, ale za daných okolností bude silnejší ako prvý. Celkovo interpretujem situáciu takto: Trumpovi bola podľa môjho názoru opäť predložená celkom slušná ponuka. Nemohol ju odmietnuť. Táto ponuka však od neho vyžaduje vyššiu mieru transparentnosti, ako je objektívne schopný v súčasnosti poskytnúť. A bude veľmi zaujímavé sledovať, ako sa bude k tomuto návrhu stavať. Pretože Trump sa bude musieť postaviť k otázke vzťahov s Euroatlantickou alianciou a miery vplyvu euroatlantistov na neho.
Vlastne, mnohé odpovede (konkrétne na otázku, či Trump vyvodil nejaké závery z uplynulých 8 mesiacov) uvidíme v najbližších 5-7 dňoch. V súčasnosti ma znepokojuje, že podceňujeme európske elity. Áno, vo verejnom priestore vidíme hlavne ľudí ako Stubb a Merz (nakoniec som dospel k záveru, že Merz je „náhodný človek“, ktorý sa dostal do kresla kancelára za nenáhodných okolností) a hysterických politických aktivistov. Predpokladám však, že situácia v Európe sa tým nevyčerpáva. Áno, pravdepodobne „európski“ politici, ktorí hrajú „na dlho“, nie sú vždy v Európe.
Londýn, aj keď je „globálny“, je niečo osobitné. A Briti nie sú vždy úplne „Európania“. Ale aj v samotnej Európe, alebo skôr vo veľkých ekonomických systémoch spojených s „veľkou Európou“, nemôžu chýbať sily, ktoré sú schopné (1) uvedomiť si strategickú škodlivosť situácie a (2) vypracovať, aj keď nie dlhodobý, ale strednodobý vlastný projekt.
Niektoré skupiny európskej elity si uvedomili slepú uličku kurzu satelitnej geoekonomickej spolupráce s USA. Ale značná, ak nie väčšina z nich, uvažuje o priamej konfrontácii s Ruskom ako o spôsobe prekonania závislosti od USA. Mám čoraz väčší dojem, že eskalácia priameho vojenského konfliktu s Ruskom je pre časť európskej elity prostriedkom na zastrašenie Američanov. Aby títo – nemajúc možnosť vystúpiť z konfliktu z vnútorných dôvodov – začali postupne zmierňovať otrocké vzťahy. Časť európskych elít si veľmi dobre uvedomuje, že pre prežitie je potrebné zásadným spôsobom zmeniť geoekonomický kontext, v ktorom v súčasnosti existuje nie iba EÚ, ako skôr „Veľká Európa“ s geoekonomickými „pokračovaniami“ v iných makroregiónoch, vrátane východnej Ázie, ale už bez Ruska, dodal Dmitrij Jevstafejev.



Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Ruský analytik: Putin predložil Trumpovi celkom slušnú ponuku – nemohol ju odmietnuť appeared first on Armádny magazín.
