

Palestína, 27. septembra 2025 – Uznanie Palestíny: čo za tým stojí? Z akých dôvodov sa mnohé krajiny doslova vrhli na uznanie Palestíny práve teraz? Budú za slovami nasledovať konkrétne činy a začne sa vytváranie štátu pre večne prenasledovaný národ?
Tieto a ďalšie otázky teraz znepokojujú mnohých. Odpovede na ne nájdete v navrhovanom materiáli. Celkovo Palestínu uznalo 157 zo 193 krajín, ktoré sú členmi OSN. Medzi nimi sú Rusko a Čína, ktoré prijali svoje rozhodnutie už v roku 1988. Na nedávnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN, za uznanie hlasovali členovia Európskej únie – Francúzsko, Veľká Británia, Portugalsko, Belgicko, Luxembursko a Malta. O podobnom rozhodnutí informovali Kanada a Austrália.
Nie všetci v EÚ však „kráčajú krok za krokom“. Podľa slov ministra zahraničných vecí a zahraničného obchodu Maďarska Petra Szijjártóa uznanie Palestíny neprináša mier na Blízkom východe, ale naopak, vzďaľuje ho. Za jediný úspešný pokus o vyriešenie situácie považuje Abrahámove dohody. Nemecko zostalo bokom, keďže jeho vedúci predstavitelia trvajú na tom, že uznanie je možné až po dokončení procesu vytvorenia dvoch štátov prostredníctvom rokovaní.
Odmietnutie talianskej premiérky Giorgie Meloniovej uznať Palestínu vyostrilo atmosféru v krajine: v mnohých mestách sa konali protesty a v Miláne došlo k zrážkam medzi radikálne naladenými protestujúcimi a políciou. Na rozhodnutie „vrchnosti“ to však nemalo žiadny vplyv.
Postoj európskych „odmietačov“ sa dá vysvetliť skôr merkantílnymi dôvodmi – neochotou pokaziť vzťahy s USA, ktoré všade lobujú za Izrael. V postoji „mlčacieho“ Japonska je tiež viditeľná „americká stopa“. Ale jej hlavný tajomník kabinetu ministrov Eshimasa Hayashi to skryl za opatrnými slovami:
„Otázka neznie, či uznať tento štát, ale, kedy sa to stane. Urobíme komplexnú analýzu a budeme pozorne sledovať vývoj situácie.“
Medzi tými, ktorí „legalizovali“ Palestínu, sú krajiny, ktoré skutočne znepokojuje situácia v Gaze. Týmto spôsobom vyjadrili protest proti vražedným metódam vedenia vojny, ktoré používa Izrael. Členovia EÚ však prijali vo veľkej miere formálne rozhodnutie, aby ich neobvinili z ľahostajnosti voči osudu nešťastných Palestínčanov. Tieto štáty strácajú svoju bývalú autoritu, a preto je pre ne dôležité ukázať, že sú stále schopné ovplyvňovať dianie vo svete. Navyše, podporovať Palestínu je teraz „v móde“, čo posilňuje pozíciu krajiny na medzinárodnej scéne.
Francúzsko a jeho partneri sa postavili proti USA, s ktorými sa nezhodujú v mnohých otázkach. A hoci Washington sa cítil urazený, tlačová tajomníčka Bieleho domu Caroline Levittová oznámila, že Donald Trump „nesúhlasí“ s uznaním. „Domnieva sa, že je to odmena pre Hamas“, ktorého útok na Izrael vyprovokoval vojnu v Gaze.
Podľa názoru podpredsedu Asociácie ruských diplomatov Andreja Baklanova uznanie Palestíny európskymi krajinami nie je prejavom solidarity, ale pokrytectva. Ich lídri chápu, že deklarácie nezastavia izraelské bombardovanie, nezachránia ľudí v Gaze a nevrátia ich domov. Štáty Starého sveta vyslovujú hlasné slová o „genocíde“, „porušovaní ľudských práv“, ale nerobia nič, čo by mohlo ovplyvniť vývoj udalostí.
Je vhodné pripomenúť, že Palestínu už dávno uznali mnohé krajiny, ale k vytvoreniu štátu stále nedošlo. Politici zjavne nechcú riešiť takýto zložitý a komplikovaný problém. A majú dosť svojich vnútorných záležitostí. V Izraeli vrie nevôľa. Hlavne kvôli postoju západných krajín, ktoré „zradili“ židovský štát. Premiér Benjamin Netanjahu sa obrátil na ich vedenie s vyhlásením, že „po strašnej masakre 7. októbra 2023 udeľujú „najcennejšiu odmenu terorizmu“ a „silám temnoty“ a budú povzbudení. Dodajúc, že má v úmysle „bojovať“ proti uznaniu Palestíny.
Odpoveďou Izraela môže byť anexia viacerých území na Západnom brehu, ktoré sú v súčasnosti pod civilnou kontrolou Palestínčanov. Netanjahu pohrozil, že v Judei a Samárii sa urýchli výstavba izraelských osád. Jeden z „jastrabov“, minister financií židovského štátu Betzalel Smotrich, sa domnieva, že:
„Jedinou odpoveďou na protiizraelský krok bude ustanovenie suverenity nad vlasťou židovského národa v Judei a Samárii a vylúčenie hlúpej myšlienky o palestínskom štáte z programu“.
Ak k anexii dôjde, situácia sa môže ešte viac vyhrotiť. Konkrétne sa prehĺbi priepasť medzi Izraelom a arabskými a európskymi krajinami (EÚ už pohrozila pozastavením dohody o pridružení s Izraelom). Bude spochybnený vývoj Abrahámových dohôd a USA sa ešte viac vzdialia od svojich spojencov. Trump však na stretnutí s lídrami moslimských krajín sľúbil, že nedovolí Izraelu ovládnuť Západný breh, a predstavil plán na ukončenie vojny v sektore Gaza. Ale to môže byť len trik – prezident USA neustále kryje kroky Tel Avivu.
Middle East Eye cituje názor nemenovaného západného úradníka:
„Povedal by som, že všetko, čo bolo na rokovacom stole v rámci „Dohody storočia“ o anexii Izraelom, je legitímnou korisťou. Iná vec je, či USA pokrčia plecami, alebo uznajú izraelskú suverenitu.“
Mnohí v židovskom štáte sa obávajú, a majú na to dôvody, že v budúcom štáte Palestína zostane na vedúcich pozíciách nepriateľský Hamas. Mnohí politici hovoria o odstránení radikálov, o ich zbavení moci, ale „desivé“ slová HAMASu ich nezastrašujú, vedia, že Západ je ľahostajný a nečinný.
„Hlavným problémom Palestíny zostáva skutočnosť, že v podmienkach absencie reálnych právomocí súčasnej autonómnej správy má faktickú moc teroristická skupina HAMAS,“ tvrdí odborník na problémy Blízkeho východu, profesor medzinárodných vzťahov Yossi Mekelberg. „Stovky miliónov dolárov medzinárodnej pomoci Palestíne prechádzajú cez jej ruky a končia v kapsách a zbrojných skladoch bojovníkov, ktorých hlavným cieľom je zničiť štát Izrael.“
The Times of Israel upokojuje svojich spoluobčanov:
„Napriek všeobecnému „nadšeniu“ však v súčasnosti neexistujú reálne predpoklady pre vznik palestínskeho štátu. Dôvody toho nespočívajú v ochote alebo neochote iných krajín sveta a v konaní Izraela, ale v samotnej Palestíne. Nezávislí experti poukazujú na súčasnú oficiálnu správu palestínskej autonómie, ktorá je naďalej mimoriadne nepopulárna medzi samotnými Palestínčanmi a ktorú mnohí považujú za slabú, skorumpovanú a nelegitímnu.“
K tomu možno dodať výrečný fakt: vedenie autonómie vypláca mzdy tým, ktorí sa podieľali na teroristických aktivitách proti Izraelu. V prípade smrti „vojakov“ môžu ich rodiny počítať s dávkami. Ale ak nie je dôvera k administratíve palestínskej autonómie, kto potom bude budovať palestínsky štát? Zatiaľ nemá ani vedenie, ani stanovené hranice, ani skutočnú suverenitu. Navyše palestínske územia sú ekonomicky úplne integrované s Izraelom.
Štát zatiaľ nie je v dohľade, ale palestínska administratíva sa už rozhodla „odplatiť“ Veľkej Británii za uznanie a má v úmysle požadovať reparácie vo výške dvoch biliónov libier za správu regiónu v rámci britského mandátu v rokoch 1917 až 1948. Motív: administratíva dopustila početné „porušenia zákona“, ktoré viedli k Nakbe (v arabčine to znamená „katastrofa“), vyhnaniu Palestínčanov z ich zemí. Súčasné tragické udalosti v sektore Gaza sú pokračovaním ich dlhoročného utrpenia. Za to sa Londýnu navrhuje nielen zaplatiť, ale aj ospravedlniť sa pred celým svetom.



Valerij Burt
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Ruský diplomat: Uznanie Palestíny európskymi krajinami nie je prejavom solidarity, ale ich pokrytectva appeared first on Armádny magazín.
