Holandský premiér Mark Rutte čelí viacerým prekážkam v jeho snahe stať sa budúcim generálnym tajomníkom NATO, chýba mu podpora Turecka, Maďarska, Rumunska aj Slovenska. Dohodu na novom šéfovi Aliancie to tak môže oddialiť o niekoľko týždňov. Dlhoročný holandský premiér Mark Rutte je hlavným uchádzačom o prevzatie funkcie generálneho tajomníka NATO. Diplomati z prostredia Aliancie boli […]
Menej ako 1 min. min.
Holandský premiér Mark Rutte čelí viacerým prekážkam v jeho snahe stať sa budúcim generálnym tajomníkom NATO, chýba mu podpora Turecka, Maďarska, Rumunska aj Slovenska. Dohodu na novom šéfovi Aliancie to tak môže oddialiť o niekoľko týždňov.
Dlhoročný holandský premiér Mark Rutte je hlavným uchádzačom o prevzatie funkcie generálneho tajomníka NATO.
Diplomati z prostredia Aliancie boli spočiatku presvedčení, že meno budúceho šéfa bude známe už v priebehu prvého aprílového týždňa. Rutteho zvolenie však napokon vôbec nie je „hotová vec“.
Dlhoročný holandský premiér musí napokon zapracovať, aby získal podporu štyroch krajín – Maďarska, Turecka, Rumunska a Slovenska. Najviac energie bude musieť investovať do presviedčania prvých dvoch, uviedli portálu Euractiv jeho zdroje.
Rutteho cesta: Kallas z kola von, Iohannis bez veľkých šancí
Funkčné obdobie súčasného šéfa NATO Jensa Stoltenberga sa po desiatich rokoch skončí 1. októbra 2024. Jeho funkčné obdobie bolo už štyrikrát predĺžené aj vzhľadom na ruskú vojnu proti Ukrajine.
Marka Rutteho v súčasnosti podporujú štyri členské štáty NATO tvoriace takzvané „kvarteto“ – Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty. Podpora kvarteta a vyše 20 ďalších vlád mala Ruttemu zaručiť nerušenú cestu k tejto pozícii.
Jednu z prvých veľkých prekážok na ceste k cieľu mu vytvorilo východné krídlo NATO. Jeho krajiny už viackrát komunikovali výhrady, že sa necítia byť vo vedúcich pozíciách Aliancie dostatočne zastúpené.
Ich obavy sa napokon pretavili do debaty, či by funkciu šéfa Aliancie nemal teraz zastávať niekto práve z týchto krajín.
V tomto zmysle sa kedysi spomínalo dokonca aj meno Zuzany Čaputovej. Tieto úvahy sa však do oficiálnej roviny nikdy nepretavili a vyvrátila ich aj samotná slovenská prezidentka.
Doteraz boli v popredí mená rumunského prezidenta Klausa Iohannisa a estónskej premiérky Kajy Kallas. Práve Kallas bola pre svoju silnú podporu Ukrajiny a veľkú popularitu považovaná za kandidátku s vysokými šancami. V utorok (2. apríla) však v príspevku na X vyjadrila svoju podporu Ruttemu.
For a strong #NATO, we need to be clear-eyed on Russia, boost deterrence and defence spending, back Ukraine’s membership, and geographic balance.
I have discussed this in depth with @markrutte and he commits to these priorities. Estonia can back him for NATO’s Secretary General.
— Kaja Kallas (@kajakallas) April 2, 2024
Protikandidatúra rumunského prezidenta Klausa Iohannisa na túto pozíciu bola zase prekvapením. Niekoľko diplomatov oslovených portálom Euractiv mu však veľké šance nedáva.
Podľa nich žiadny z Rutteho priaznivcov nezmenil názor, a neprejde ani na stranu Iohannisa, ani iného kandidáta.
„Prebieha diskusia o kvalifikáciách oboch týchto veľmi pôsobivých lídrov. Budeme pokračovať v diskusii o ich silných aj slabých stránkach, až dokým nedosiahneme konsenzus,“ povedala neutrálnym tónom americká veľvyslankyňa pri NATO Julianne Smith.
Slovensko v zápale volieb, Maďarsko a Turecko s výhradami
Ruttemu momentálne chýba jasná podpora štyroch štátov Aliancie, Turecka, Maďarska, Rumunska aj Slovenska.
Kým Slovensko otvorene nevyjadrilo nesúhlas s jeho kandidatúrou, v súčasnosti ho naplno zamestnávajú prezidentské voľby (6. apríla) a téma nového vedenia NATO je tak nateraz v úzadí. Rumunsko má zatiaľ svojho kandidáta.
Podľa diplomatických zdrojov portálu Euractiv, bude Rutte musieť najviac energie investovať do presvedčenia Turecka a Maďarska.
Ešte minulý mesiac sa stretol s tureckým prezidentom, ktorý mu predostrel svoje podmienky a otvoril tak priestor na debatu.
Recep Tayyip Erdoğan mu počas návštevy povedal, že od budúceho generálneho tajomníka NATO očakáva, že bude ráznejšie bojovať proti terorizmu a „vezme do úvahy zraniteľnosť spojencov mimo EÚ“.
Maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjárto naopak len vyhlásil, že vláda Viktora Orbána je proti Rutteho nominácii, keďže Holandsko pod jeho vedením hlasne kritizovalo prístup Budapešti k otázkam právneho štátu.
Viacerí diplomati NATO, ktorí podporujú Rutteho kandidatúru však veria, že Ankaru aj Budapešť by bolo možné presvedčiť v priebehu nasledujúcich týždňov. Tiež si myslia, že meno nástupcu Stoltenberga bude známe pred júlovým summitom NATO vo Washingtone.
