Lídri členských štátov Európskej únie sa na pondelňajšom stretnutí nedokázali dohodnúť na obsadení troch najvyšších pozícií na nasledujúcich päť rokov. Za komplikácie môže pravdepodobne boj o rozloženie síl medzi ľudovcami a socialistami a zrejme aj nespokojnosť krajnej pravice. Od neformálnej večere lídrov, ktorá sa konala v pondelok (17. júna), sa pôvodne očakávala „politická dohoda“ o nominovaní […]
Menej ako 1 min.
min.
Lídri členských štátov Európskej únie sa na pondelňajšom stretnutí nedokázali dohodnúť na obsadení troch najvyšších pozícií na nasledujúcich päť rokov. Za komplikácie môže pravdepodobne boj o rozloženie síl medzi ľudovcami a socialistami a zrejme aj nespokojnosť krajnej pravice.
Od neformálnej večere lídrov, ktorá sa konala v pondelok (17. júna), sa pôvodne očakávala „politická dohoda“ o nominovaní Ursuly von der Leyen (EPP) za predsedníčku Európskej komisie na ďalších 5 rokov, Portugalčana Antónia Costu (S&D) za predsedu Európskej rady a Estónku Kaju Kallas (Renew) za šéfku zahraničnej politiky.
K dohode napokon zatiaľ nedošlo, hoci viacerí účastníci tvrdia, že je blízko.
„Bol to dobrý rozhovor, ktorý sa uberá správnym smerom, ale v tejto fáze ešte nedošlo k dohode,“ povedal predseda Európskej rady Charles Michel novinárom po večeri.
„Musíme sa dohodnúť na tíme a na programe,“ povedal Michel. „Politické strany predložili návrhy a v nasledujúcich dňoch budeme ďalej pracovať na rozhodnutiach, ktoré musíme prijať.“
Hoci Michel bližšie návrhy nešpecifikoval, zdroje blízke diskusiám uviedli, že aj keď sa niektorí vedúci predstavitelia EÚ nesnažili zablokovať konkrétne vyššie spomínané mená, požiadali kandidátov, aby predložili podrobnejšie plány na výkon svojich potenciálnych funkcií.
„Našou spoločnou povinnosťou je rozhodnúť koncom júna,“ zdôraznil Michel.
Vedúci predstavitelia EÚ sa opäť zídu 27.-28. júna na formálnom summite v Bruseli. Dúfajú, že sa im podarí dosiahnuť dohodu tak, aby sa stihlo hlasovanie Európskeho parlamentu o predsedníčke (alebo predsedovi) Európskej komisie v polovici júla.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron mal podobné hodnotenie rokovaní ako Michel. Očakáva dohodu na budúci týždeň. „Veci sa musia ešte trochu upokojiť, ale nie sme ďaleko,“ uviedol.
„Myslím si, že budeme schopní na budúci týždeň na oficiálnom summite EÚ rozhodnúť o menách pre tieto dôležité posty,“ vyhlásil fínsky predseda vlády Petteri Orpo.
Holandský premiér Mark Rutte optimisticky tvrdí, že rokovania o výbere lídrov EÚ tento rok nebudú také chaotické ako naposledy v roku 2019. „Zdá sa, že tento rok je to jasnejšie,“ povedal Rutte.
Čo sa teda pokazilo?
Viacerí diplomati uviedli, že problém nebol v druhom mandáte pre Ursulu von der Leyen a ani v ostatných kandidátoch na vedúce pozície. Vyjednávači troch hlavných politických skupín (EPP, S&D a Renew) sa na nich dohodli ešte pred začiatkom hlavnej časti samitu.
Lídri Chorvátska, Fínska a Holandska naznačili, že diskusia okolo tejto trojice je už takmer uzavretá. „Išlo skôr o to, z čoho sa skladá celý balík. Ako sa dá vybudovať dôvera, aby takéto riešenie prijal aj Parlament,“ povedal Orpo novinárom.
V súčasnosti až 13 z 27 lídrov EÚ patrí k stredo-pravej strany EPP, ktorá navyše vyhrala európske voľby a v Európskom parlamente má najviac kresiel. Niektoré signály naznačujú, že sa nechcú uspokojiť len zo zástupcom v osobe von der Leyen ale chceli by väčší vplyv.
„Mysleli sme si, že je to hotová vec, ale EPP sa rozhodla inak,“ povedal jeden z diplomatov EÚ. EPP chce preskúmať možnosť nominovať svojho lídra na druhú polovicu päťročného funkčného obdobia Európskej rady.
Podľa zmlúv EÚ sa predseda Európskej rady volí na funkčné obdobie dva a pol roka, ktoré možno raz obnoviť. Doteraz existovala neformálna dohoda medzi stranami a lídrami, že úradujúci predseda bude de facto automaticky potvrdený vo funkcii aj do ďalšieho funkčného obdobia. Tak tomu bolo aj v prípade Charlesa Michela a pred ním ďalších.
Dvaja diplomati EÚ pre portál EURACTIV uviedli, že sa EPP snaží o to, aby socialistický kandidát tentokrát dostal zelenú len na 2,5 roka, pričom by ho následne vystriedal niekto so stredo-pravých lídrov.
Podľa socialistov ale nie je dôvod nedodržať tradíciu a postup. „Teraz ide skôr o rozloženie síl medzi EPP a S&D, ktoré zabránilo tomu, aby sme dnes dospeli k dohode,“ povedal diplomatický zdroj.
Niektorí lídri EÚ, najmä z EPP, vyjadrili obavy z prebiehajúceho vyšetrovania korupcie bývalých vládnych úradníkov Costovej vlády. Hoci na základe tohto vyšetrovania premiér Costa minulý rok v novembri odstúpil, nikto nebol formálne obvinený z trestného činu.
V rámci večera sa diskusia dotkla aj ďalších vysokých postov, napríklad šéfa Európskej centrálnej banky (ECB) po roku 2027, kedy končí mandát Christine Lagard a tiež generálneho tajomníka NATO, ktorý pravdepodobne pripadne odchádzajúcemu holandskému premiérovi Markovi Ruttemu.
Krajná pravica mimo hry?
Napriek ziskom krajnej pravice a pravicových konzervatívcov v európskych voľbách sa s nimi v diskusii o najvyšších pozíciách EÚ oficiálne neuvažuje.
„Vôľa európskych občanov bola dnes v Bruseli ignorovaná – výsledok európskych volieb je jasný: pravicové strany posilnili, ľavica a liberáli stratili pôdu pod nohami,“ povedal po summite maďarský premiér Viktor Orbán.
Pred voľbami bola talianska premiérka Giorgia Meloniová a jej strana ECR považovaná za potenciálneho tvorcu dohody o von der Leyenovej, nateraz to tak ale nevyzerá.
„Nemôžeme zakladať podporu pre budúceho predsedu Komisie na pravicových a pravicovo-populistických stranách,“ zdôraznil nemecký kancelár Olaf Scholz pred rokovaniami novinárom.
Diplomati EÚ sa snažia dosiahnuť dohodu s „centristickou väčšinou“ EPP, socialistov a liberálov, bez pravicových strán, ktoré sú ďalej napravo od EPP. Tento postoj však spochybňujú konzervatívni lídri, napríklad Meloni.
Pellegrini má pripomienky ku Costovi aj Kallas
Slovenský prezident Peter Pellegrini, ktorý na summite zastupoval premiéra Roberta Fica, vyhlásil, že v tejto situácii nemôže potvrdiť otvorenú podporu Slovenska pre zotrvanie Ursuly von der Leyen vo funkcii šéfky Komisie.
Na margo slovenskej podpory pre Antónia Costu Pellegrini povedal, že by mal ako člen Strany európskych socialistov (PES) prehodnotiť svoj postoj k stranám Smer-SD a Hlas-SD, ktorým vlani v októbri v tejto politickej rodine zmrazili členstvo.
Podľa Pellegriniho by sa mal Costa usilovať, aby bol obom stranám prinavrátený ich predošlý status. Tým by socialisti mali na summitoch štyroch lídrov – popri Nemecku, Španielsku a Dánsku by to bol slovenský premiér Fico. Do frakcie S&D v europarlamente by tiež pribudlo šesť slovenských sociálno-demokratických poslancov.
„Pokiaľ bude Costa ako kandidát na predsedu Európskej rady a člen socialistickej rodiny podporovať Maroša Šefčoviča, tiež predstaviteľa sociálnej demokracie, v jeho ambíciách mať čo najsilnejšie portfólio v Európskej komisii, tak si vieme predstaviť jeho podporu,“ odkázal Pellegrini.
Na adresu Kaji Kallas Pellegrini vyhlásil, že geopolitická situácia vo svete je taká komplikovaná, že nový šéf diplomacie EÚ musí prezentovať širší pohľad na dianie vo svete, a nie presadzovať iba svoj doterajší pohľad na ruskú agresiu na Ukrajine.
„To zodpovedá rétorike premiérky malej baltskej krajiny, tam je to v poriadku, ale to nemôže byť jediný vektor politiky EÚ ako takej,“ hovorí Pellegrini. Podľa jeho slov ak Kallas očakáva širšiu podporu, mala by predstúpiť pred lídrov ostatných členských krajín a prezentovať svoj širší geopolitický pohľad. Mala by povedať, aké vzťahy chce mať EÚ aj s inými časťami sveta a ako vníma iné konflikty – napríklad ten na Blízkom východe či iné rastúce hrozby vo svete.
Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.
