Ministerka hospodárstva Denisa Saková v Bruseli kritizovala novú stratégiu komisára Dana Jørgensena znížiť Európanom účty za energie tým, že štáty zoškrtajú dane či tarify za elektrinu. Tie má pritom Slovensko jedny z najvyšších v EÚ. Rada ministrov energetiky rokovala o novom Akčnom pláne Európskej komisie pre cenovo dostupné energie, ktorý má v tomto roku ušetriť ľuďom […]
Menej ako 1 min. min.
Ministerka hospodárstva Denisa Saková v Bruseli kritizovala novú stratégiu komisára Dana Jørgensena znížiť Európanom účty za energie tým, že štáty zoškrtajú dane či tarify za elektrinu. Tie má pritom Slovensko jedny z najvyšších v EÚ.
Rada ministrov energetiky rokovala o novom Akčnom pláne Európskej komisie pre cenovo dostupné energie, ktorý má v tomto roku ušetriť ľuďom a firmám 45 miliárd eur za energie a do roku 2040 vytvoriť úspory až 260 miliárd eur.
Šéfka slovenského rezortu Denisa Saková po stretnutí na sociálnej sieti plány Komisie kritizovala a zdôraznila zásadné výhrady Slovenska. „Žiaľ tento plán neprináša rýchle riešenia pre vysoké ceny energií, ktoré teraz trápia Európu. Prináša iba riešenia dlhodobého charakteru,” uviedla.
Komisár pre energetiku a bývanie Dan Jørgensen v iniciatíve navrhuje sériu opatrení vychádzajúcich z Draghiho správy o konkurencieschopnosti. Majú priniesť úľavu nielen domácnostiam, ktoré trápia vysoké účty za elektrinu či kúrenie, ale aj priemyslu zápasiacemu s vysokými výrobnými nákladmi.
Chce to dosiahnuť cez zvýhodnenie cien elektriny, podporu obnoviteľných zdrojov, investície do infraštruktúry a rozvoj Energetickej únie, ale aj odtrhnutie EÚ od závislosti na ruskom plyne.
Rozpočet dane potrebuje
Najviac pozornosti venovala v komentári dvom návrhom: úprave cien energií a ukončeniu plynových väzieb na Rusko.
Znižovanie daní alebo poplatkov v energetike je podľa Sakovej pre krajiny ako Slovensko v časoch konsolidácie nepriechodné. „Zníženie daní znamená nižšie príjmy do štátneho rozpočtu,” zdôraznila.
Podiel daní a poplatkov v cenách elektriny pre domácnosti je na Slovensku podľa nedávnej štúdie Komisie jeden z najvyšších v Európskej únii. A kým domácnosti so strednými príjmami vynakladajú na energiu asi 15 percent svojich celkových výdavkov na spotrebu, tie nízkopríjmové platia až 22 percent, čo sa pretavuje do rastúceho počtu ľudí ohrozených energetickou chudobou.
Záťaž pre rozpočet však tvorí už dnes podľa odborníkov najmä plošné dotovanie energií vrátane zemného plynu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vyčíslila, že zastropovanie regulovaných cien na úrovni roka 2024 do konca aktuálneho volebného obdobia by mohlo znamenať dodatočné zaťaženie rozpočtu o približne miliardu eur.
Minulý týždeň sa síce na vláde objavil materiál, ktorý naznačuje, že rezort hospodárstva ide energopomoc zadresniť pre vybrané skupiny obyvateľov, detaily o zmene zatiaľ verejne predstavené neboli. Navyše, vládou schválené dokumenty naďalej hovoria o dotovaní rôznych komodít, vrátane zemného plynu.
Riešením má byť plyn
Fosílne palivo je zároveň druhým problémom, o ktorom hovorila Saková komisárovi Jørgensenovi. „Riešením z krátkodobého hľadiska je obnovenie tranzitu plynu cez Ukrajinu, čo bude mať okamžitý vplyv na pokles cien nielen plynu, ale aj elektrickej energie,” tvrdí ministerka.
V reakcii ju podporil aj predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozef Holjenčík s oslovením európskych partnerov, aby podporili obnovenie tranzitu plynu z východu na západ.
Ministri sa na stretnutí venovali aj otázkam kritickej infraštruktúry a architektúry energetickej bezpečnosti. Tie majú byť kľúčové pre posilnenie európskej solidarity v čase kríz. Na túto tému mala ministerka rovnakú odpoveď. „Pre Slovensko zostáva najvyššou prioritou zabezpečenie akútnej bezpečnosti dodávok plynu v našom regióne za prijateľné ceny, čo si vyžaduje obnovenie tranzitu z východu,” citoval šéfku rezortu TASR.
