Nedostatočné financovanie je téma, ktorú samosprávy riešia dlhodobo. V súčasnosti majú opäť veľké problémy, keďže januárové a februárové výnosy z podielových daní sú výrazne nižšie v porovnaní s minulým rokom. Upozornil na to v utorok po rokovaní Predsedníctva Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) jeho predseda Jozef Božik. Pripustil, že o časť peňazí prišli samosprávy […]
Menej ako 1 min. min.
Nedostatočné financovanie je téma, ktorú samosprávy riešia dlhodobo. V súčasnosti majú opäť veľké problémy, keďže januárové a februárové výnosy z podielových daní sú výrazne nižšie v porovnaní s minulým rokom. Upozornil na to v utorok po rokovaní Predsedníctva Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) jeho predseda Jozef Božik.
Pripustil, že o časť peňazí prišli samosprávy preto, že sa prenieslo financovanie materských škôl na štát. Poukazujú však na viaceré problémy, ktoré ich tento rok čakajú. „Ten prvý a základný je, akým spôsobom sa vysporiadať s mesiacom máj, kde je avizovaný prudký pokles podielových daní. Hovorí sa o čísle len 26 miliónov eur, čo v prepočte na hlavu občana bude znamenať zhruba 5 eur, čo je veľmi, veľmi málo,“ vyčíslil Božik.
Rokovanie s rezortom Kamenického
Rokujú preto s ministerstvom financií o riešení tohto problému. „Buď nejakým spôsobom zaplatiť preddavok vo vzťahu k tým ďalším podielovým daniam, ktoré pôjdu v mesiacoch jún až december, alebo sa baviť o tom, akým spôsobom vysporiadať mesiace marec a apríl tak, aby máj nebol taký kritický, ako je momentálne avizované,“ priblížil predseda ZMOS.
Pripomenul, že samosprávy stále prichádzajú o peniaze kvôli zvýšeniu daňového bonusu spred niekoľkých rokov. V minulých rokoch sa však vždy podarila vyrokovať s vládou kompenzácia vo forme časti výnosu dane z príjmov právnických osôb. Tento rok už však takáto kompenzácia nie je, pričom na daňovom bonuse stále strácajú viac ako 300 miliónov eur, zdôraznil Božik.
Poukázal tiež na to, že z hľadiska aktuálnych prognóz nebude pravdepodobne dodržaná dohoda, ktorá hovorí o podiele 55,1 percenta výnosu dane z príjmov fyzických osôb účelovo viazaných na financovanie miest a obcí. „Bolo by veľmi nekorektné a nešťastné, ak by sme sa bavili o tom, že tá konsolidácia na úkor samospráv bude väčšia, ako bolo pôvodne dohodnuté, avizované jedno percento výnosu dane z príjmov fyzických osôb,“ zhodnotil predseda ZMOS.
Pokiaľ sa táto situácia nezmení, samosprávy nie sú podľa neho schopné realizovať napríklad dohodnuté jednorazové odmeny pre zamestnancov v prvej polovici tohto roka či nárast miezd v oblasti školstva. Kým štát to môže realizovať na úkor deficitu rozpočtu, obce a mestá takúto možnosť nemajú, pretože nemôžu vytvárať deficity, upozornil Božik.
Chýbajúce financie
„Ak nebudú financie od štátu, ak mestá a obce nie sú v stave zvyšovať ďalej dane a poplatky občanom, no tak tie peniaze budú chýbať a tie činnosti tak, ako boli zvyknutí pred dvoma, troma, piatimi či desiatimi rokmi, nebudú vedieť tie samosprávy vykonávať,“ vysvetlil.
Viaceré mestá a obce podľa neho už napríklad prepúšťajú zamestnancov a prijímajú ďalšie konsolidačné opatrenia, čo sa však dotkne poskytovaných služieb. „Zároveň očakávame od občanov, že to budú istým spôsobom rešpektovať, ak v niektorých mestách a obciach tých činností bude vykonávaných menej, či už sa bude menej svietiť, menej kúriť, alebo sa menej bude dotovať, menej dávať do športu a kultúry,“ konštatoval Božik.
Členovia ZMOS chcú podľa neho pripraviť vlastný balík opatrení na modernizáciu fungovania územnej samosprávy, o ktorom by sa malo následne verejne diskutovať. „Práve preto, že si uvedomujeme, že ak budeme štyri roky konsolidovať, a podľa všetkého budeme musieť konsolidovať, je najvyšší čas, aby tu došlo ku korektnej diskusii o tom, ako má vyzerať výkon verejnej správy z pozície štátu, z pozície krajov a z pozície miest a obcí. Takýto dokument je v štádiu príprav,“ doplnil predseda združenia.
