Scholz trvá na zbrojení Nemecka: Populistov, ktorí Kyjevu radia bezvýhradnú kapituláciu, ignorujem

Nemecký kancelár Olaf Scholz obhajoval novonadobudnutý jastrabí postoj krajiny k obrane a vyhlásil, že dnešná doba si vyžaduje silnejšie zbrojenie. Odkázal, že v súčasnosti je nevyhnutné odstrašovať Rusko, aby nevypukla vojna.

Vláda v Berlíne sa definitívne prestáva obávať vyzbrojovania. Pred pár dňami oznámila, že pripravuje plán na revitalizáciu obranného priemyslu krajiny, na ktorom sa podieľa hneď niekoľko ministerstiev. Nové opatrenia, ku ktorým by malo patriť aj zrýchlenie výstavby zbrojárskych závodov v Nemecku, chce Berlín priblíži v auguste.

Oznámenie prišlo nie dlho po tom, ako sa Berlín a Washington prvýkrát od studenej vojny dohodli na umiestnení amerických rakiet dlhého doletu na nemeckom území. Urobili tak v rámci širšieho úsilia o prebudovanie bezpečnostnej architektúry Nemecka.

V krajine, ktorá sa celé desiatky rokov uberala cestou pacifizmu, majú však militarizačné kroky prirodzene aj množstvo odporcov. Kritici oponovali, že umiestnenie amerických rakiet v Nemecku môže predstavovať eskaláciu a urobiť z neho cieľ ruskej odvety.

Nemecký kancelár Olaf Scholz však ich obavy zmietol zo stola a uviedol, že v čase, keď Nemecko čelí hrozbe zo strany Ruska, je budovanie vojenských kapacít prioritou.

„Samozrejme, všetci by sme chceli žiť vo svete, kde je kontrola zbrojenia opäť veľmi dôležitá. Momentálne nám však predovšetkým musí ísť o zaistenie našej bezpečnosti cez nevyhnutné odstrašovanie, aby nevypukla vojna,“ vysvetľoval Scholz v stredu na tlačovej konferencii.

Trval však na tom, že sa naďalej zasadzuje za mier. „Nesledujem polemiky pravicových a ľavicových populistov a niektorých agitátorov, podľa ktorých ste za mier len vtedy, ak Ukrajine odporúčate bezpodmienečnú kapituláciu,“ povedal kancelár.

Politiku čo najrýchlejšieho zastavenia bojov a stopku dodávkam zbraní Ukrajine presadzuje v rámci európskej 27-mičky napríklad Maďarsko a Slovensko.

Pár ostrých výhrad voči rozhodnutiu vlády o amerických raketách však zaznelo aj z prostredia Scholzovej Sociálnodemokratickej strany Nemecka  (SPD).

„Riziko neúmyselnej vojenskej eskalácie je značné,“ komunikoval svoje obavy začiatkom týždňa šéf parlamentnej frakcie  SPD Rolf Mützenich.

Od dodávok prilieb po továreň zbraní na Ukrajine

Spor poukázal na problematickú podporu pri opätovnom vyzbrojovaní krajiny. To u Nemcov vyvoláva zmiešané pocity. V rámci vyrovnávania sa so svojou rolou v druhej svetovej vojne dlhé roky presadzovali politiku denacifikácie a demilitarizácie.

V dôsledku toho sa do ich národnej mentality vkorenil silný pacifizmus. To malo za následok napríklad aj to, že Nemecko dlhodobo striktne odmietalo dodávať svoje zbrane do oblastí konfliktu.

Aj po spustení ruskej invázie na Ukrajinu patrilo k štátom, ktoré mali v poskytovaní pomoci napadnutému štátu najpomalší rozbeh. Z prvých dní vojny je známe, ako Ukrajinci, ktorí boli čerstvo napadnutí druhou najsilnejšou armádou sveta, dostali od Berlína len ponuku na dodávku heliem.

Berlín vzápätí dlhé mesiace spomaľoval, alebo rovno blokoval iniciatívy ďalších štátov tým, že na pomoc Ukrajine kreslil červené čiary. Tie sa týkali nielen posielania zbraní, ale napríklad aj uvaľovania sankcií na Rusko.

Práve ruská invázia v roku 2022 však Nemcov doviedla k tomu, čo nemecký kancelár Scholz nazval Zeitenwende, teda obratom doby. Ten priniesol veľkú otočku v nemeckom prístupe, po ktorom sa z Nemecka napokon stal jeden z najvernejších podporovateľov Ukrajiny.

Napadnutému štátu poslal napríklad moderné tanky Leopard 2, systémy protivzdušnej obrany Patriot , a umožnil Kyjevu zasahovať vojenské ciele na ruskom území.

Najväčšia nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall zároveň v stredu (24. júla) potvrdila, že začala s realizáciou projektu muničnej továrne na Ukrajine. Prioritne chce vyrábať muníciu kalibru 155, ktorá je v krajinách Západu štandardom a pre Ukrajinu mimoriadne dôležitá.

Rheinmetall patrí k najdôležitejším dodávateľom zbraní pre Ukrajinu. Na západe krajiny prevádzkuje továreň na výrobu obrnených bojových vozidiel. Podľa televízie CNN sa aj preto snažila ruská vláda zavraždiť šéfa firmy Armina Pappergera. Americké tajné služby plán odhalili a Berlín varovali. Podľa CNN sa preto podarilo Pappergera ochrániť.

Názory sú rôznia, strana však za Scholzom stojí

Napriek tomu ostáva hodnotenie kancelárových výsledkov v oblasti odstrašovania Ruska a podpory Ukrajiny nejednoznačné. Jastrabi z radov jeho vlastnej koalície opakovane kritizovali Scholzovu podporu krajiny proti ruskej invázii a označovali ju ako nedostatočnú.

Nemecko napríklad pre obavy z eskalácie naďalej odmieta poslať Ukrajinou dlho žiadané rakety s plochou dráhou letu Taurus, ktoré majú dosah 500 kilometrov. Vedeli by teda zasiahnuť aj ciele hlboko v ruskom území.

Scholz tiež patril k politikom, ktorí najráznejšie oponovali myšlienke vyslať spojeneckých vojakov na Ukrajinu. V tejto súvislosti je známy aj jeho komplikovaný vzťah s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

Napriek zmiešaným ohlasom však Scholz ubezpečil, že za ním jeho strana stojí. Túto vieru potvrdil aj vyhlásením, že sa chce opäť uchádzať o post jej šéfa, a potenciálne aj nemeckého kancelára, v celoštátnych voľbách v roku 2025.

„SPD je veľmi jednotná strana. Všetci sme odhodlaní viesť spoločnú kampaň v nasledujúcich spolkových voľbách a zvíťaziť. A ja budem kandidovať, aby som sa opäť stal kancelárom,“ uzavrel Scholz.