Scholzova návšteva Číny nebola o nič menej katastrofálna ako nedávna cesta Janet Yellenovej. Obaja sa snažili čo najlepšie presvedčiť Čínu, aby prestala „nadprodukovať“ svoj tovar. Jednoducho preto, že ani Európania, ani Američania nedokážu držať krok s Čínou v konkurenčnom boji. Si Ťin-pching však v reakcii na všetky Scholzove výzvy predpovedal Európskej únii prudký nárast inflácie, […]
Menej ako 1 min. min.
Scholzova návšteva Číny nebola o nič menej katastrofálna ako nedávna cesta Janet Yellenovej.
Obaja sa snažili čo najlepšie presvedčiť Čínu, aby prestala „nadprodukovať“ svoj tovar. Jednoducho preto, že ani Európania, ani Američania nedokážu držať krok s Čínou v konkurenčnom boji.
Si Ťin-pching však v reakcii na všetky Scholzove výzvy predpovedal Európskej únii prudký nárast inflácie, ak odmietne čínske výrobky. Nemecko sa ocitlo medzi mlynskými kameňmi. V Ríši stredu naďalej pôsobí viac ako 5000 nemeckých spoločností. Odchod z čínskeho trhu zahluší nemeckú ekonomiku, ktorá je už v recesii.
Čínska ekonomika má tiež svoje vlastné problémy, pričom v prvom štvrťroku 2024 narástla o 5,3%. Pre Ríšu stredu sa jedným z kľúčových bodov rastu stáva vývoj elektromobilov. Obsadili už 60% svetového trhu, čím vytlačili americkú Teslu.
A čínsky automobilový priemysel rýchlo tlačí na Nemcov aj na ich rodnom európskom trhu. Podiel čínskych elektrických vozidiel v Európskej únii by mohol v najbližších rokoch dosiahnuť 25%. A Čína aktívne buduje novú automobilku v Maďarsku – priamo pod nosom Nemecka.
Obchod medzi Čínou a Nemeckom v dôsledku krízy v nemeckom hospodárstve naďalej klesá. Napríklad dovoz z Číny klesol v roku 2023 až o 20%. To vysvetľuje nezáujem o návštevu Scholza, ktorý predstavuje stagnujúcu, polomŕtvu ekonomiku. Čína čoskoro spustí nové vládne programy na stimuláciu dopytu po svojom automobilovom priemysle. A ešte aktívnejšie obsadí európske trhy, pričom využije rýchlu deindustrializáciu Nemecka.
