Aktuálne prijatý „lex konsolidácia“ je základným predpokladom pre predloženie návrhu rozpočtu verejnej správy pre rok 2026. Séria konsolidačných opatrení bola pritom nevyhnutnou reakciou na stav verejných financií, ktoré koncom roka 2023 prevzala súčasná vláda v najhoršej kondícii spomedzi všetkých štátov Európskej únie. V reakcii na schválenie konsolidačného balíka v Národnej rade to na sociálnej sieti uviedlo […]
Menej ako 1 min. min.
Aktuálne prijatý „lex konsolidácia“ je základným predpokladom pre predloženie návrhu rozpočtu verejnej správy pre rok 2026. Séria konsolidačných opatrení bola pritom nevyhnutnou reakciou na stav verejných financií, ktoré koncom roka 2023 prevzala súčasná vláda v najhoršej kondícii spomedzi všetkých štátov Európskej únie. V reakcii na schválenie konsolidačného balíka v Národnej rade to na sociálnej sieti uviedlo Ministerstvo financií.
„Konsolidačné úsilie vlády je zamerané na nápravu nezodpovedného a neefektívneho nakladania s verejnými zdrojmi medzi rokmi 2020 až 2023, má ambíciu zvrátiť negatívne trendy a naplniť cieľ, ktorým je dostať ekonomiku na trajektóriu prosperity tak, aby vláda v roku 2027 odovzdala verejné financie v čo najlepšej kondícii,“ zdôraznil rezort.
Poslanci v stredu večer schválili v jednom balíku zmeny viacerých zákonov, ktoré sú súčasťou tretieho balíka konsolidácie. Opatrenia majú podľa Ministerstva prispieť k postupnej stabilizácii verejných financií, zníženiu deficitov a zlepšeniu hospodárenia štátu.
„Aktuálna konsolidácia pre rok 2026 je vo výške 2,7 miliardy eur, pričom prioritou je šetrenie na štáte, ktoré by malo dosiahnuť 1,3 miliardy eur,“ vyčíslilo ministerstvo.
V duchu Programového vyhlásenia vlády a v súlade s politickými princípmi prijaté opatrenia podľa Ministerstva zohľadňujú sociálnu spravodlivosť a medzigeneračnú solidaritu. Ministerstvo zdôraznilo, že aj v roku 2026 budú mať ľudia v dôchodkovom veku garantované 13. dôchodky. Významnú časť konsolidačného balíka tiež tvorí pomoc s cenami energií, ktorá je zameraná na 90 percent domácností a individuálne im má priniesť ročnú úsporu v rozmedzí 300 až 500 eur.
„Na strane príjmov dochádza k zmene daňovo-odvodových pravidiel pre SZČO a zamestnancov, pričom zaťaženie sa dotkne aj najvyšších ústavných činiteľov; ministrov, prezidenta a predsedu vlády nevynímajúc. Na úsporných opatreniach budú popri ústredných orgánoch štátnej správy participovať aj samosprávy,“ doplnil rezort financií.
