Na Slovensku chovateľov na škody spôsobené vírusovými nákazami poisťovala jedna poisťovňa. Keď na jar vtáčia chrípka prenikla do rozmnožovacieho chovu, farmám vypovedala poistné zmluvy. My by sme sa radi poistili, ale na Slovensku nemáme kde, hovorí riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár. Daniel Molnár je riaditeľom Únie hydinárov Slovenska. V rozhovore sme sa pýtali: čo […]
Menej ako 1 min. min.
Na Slovensku chovateľov na škody spôsobené vírusovými nákazami poisťovala jedna poisťovňa. Keď na jar vtáčia chrípka prenikla do rozmnožovacieho chovu, farmám vypovedala poistné zmluvy. My by sme sa radi poistili, ale na Slovensku nemáme kde, hovorí riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár.
Daniel Molnár je riaditeľom Únie hydinárov Slovenska.
V rozhovore sme sa pýtali:
- čo pre sektor hydiny znamená objavenie vtáčej chrípky na najväčšej vaječnej farme,
- v čom je kríza s vírusom iná ako v predošlých rokoch,
- aký veľký je výpadok vajíčok,
- či ho dokážu nahradiť domáci chovatelia,
- čo spraví s cenami vajíčok,
- či sa môžu chovatelia pred vtáčou chrípkou chrániť,
- ako sa hydinári pripravujú na koniec predaja vajec z klietok v reťazcoch,
- či s nimi komunikujú o odklade ukončenia ich predaja,
- ako nahradia výpadok predajov v reťazcoch,
- či im s prechodom na alternatívne chovy pomáha štát,
- čo so sektorom hydiny spraví konsolidácia verejných financií,
- či sa slovenské vajce v obchodoch nestane raritou.
Prechádza si sektor hydiny na Slovensku svojou najväčšou krízou?
Najväčšia kríza asi nie, ale je to určite veľký problém. Keď to porovnáme s rozsahom, aký bol aj v minulých rokoch v iných krajinách EÚ, tak zatiaľ je to u nás len menší počet záchytov a výskytov. My veríme, že to tak zostane aj naďalej. Robíme pre to všetky nevyhnutné opatrenia.
Ale to riziko tu vždy je. V mnohých iných krajinách je situácia stále výrazne horšia ako u nás. Veríme, že to ďalších chovateľov na Slovensku obíde, lebo je to naozaj veľký finančný a aj produkčný problém.
Pred dvoma týždňami veterinári objavili nákazu vtáčej chrípky na najväčšej vaječnej farme v Dvoroch na Žitavou, na ktorej museli zlikvidovať všetkých 400 tisíc nosníc, aby sa vírus nešíril ďalej. Čo vám napadlo ako prvé, keď ste sa o tejto nákaze dozvedeli?
Určite to, že je to veľký problém pre toho producenta, pretože to spôsobí veľké straty a veľké škody. A zároveň to spôsobí aj výpadok v produkcii vajec.
Vírus sa v Strednej Európe začal objavovať už koncom septembra. My sme upozornili na to chovateľov a tí už od konca septembra prijímali opatrenia na farmách, aby sa mu vyhli. Napriek tomu sa vírus na farmu dostal. Chovateľ nedokáže zabezpečiť všetko tak, aby toto riziko eliminoval úplne na nula percent.
Pre Slovensko to nie je nová vec. Vtáčia chrípka sa tu objavila už v roku 2006, aj keď zrejme išlo o iný subtyp vírusu. Následne sa vrátila v roku 2016. Ale potom sa prakticky od roku 2020 pravidelne objavujú ohniská tohto vírusu. Je teraz táto situácia v niečom iná? Je to ochorenie agresívnejšie či nebezpečnejšie? Alebo je rozdiel len v tomže to postihlo najväčšiu farmu?
Vtáčia chrípka tu bola už aj v minulosti, no prevažne sa objavovala v mesiacoch február, marec či apríl, keď bol pohyb vtáctva výrazný. Na Slovensku boli prvé prípady zaznamenané v roku 2016, kedy ale išlo väčšinou o prípady voľne žijúceho vtáctva a nejakých domácich drobnochovov, kde mali pár nosníc.
Prvý väčší záchyt bol pred dvomi rokmi na jednej farme s pár tisíc kusmi, čo je z nášho pohľadu malá farma. Ďalší bol na jar tohto roku v rozmnožovacom chove, kde to postihlo tri farmy. Museli byť takisto zlikvidované nosnice a spôsobilo to chovateľovi veľké problémy.
A teraz sa to opätovne objavilo na jeseň na farme v Dvoroch nad Žitavou. Oproti tým minulým prípadom sa to výrazne posunulo do skorších jesenných období. To nebývalo zvykom, väčšinou to bývalo až v zimných mesiacoch, v decembri a januári. A vyzerá to že sa vírus čoraz viac rozširuje medzi voľne žijúcim vtáctvom, ktoré to ho roznáša.
Veríme, že postupne sa podarí nájsť nejaký spôsob, ako tomu predchádzať z pohľadu vedcov či už nejakou vakcináciou alebo iným prístupom k voľne žijúcemu vtáctvu. A takisto musíme zlepšiť ochranu chovov, lebo ak výrazne narastú ich počty v rámci, Európy tak to môže prispieť k problémom v produkcii vajec, čo môže byť veľký problém pre EÚ ako celok.
Postihnutá farma u nás pokrýva asi desatinu celkovej spotreby vajec. To sa samozrejme výrazne prejavilo na celom trhu s vajíčkami. Na základe vlastnej skúsenosti v Bratislave viem, že sa momentálne v obchode nedajú kúpiť. Vy máte prehľad o tom, aký veľký je nedostatok vajíčok?
Toto je otázka, na ktorú my vieme len čiastočné odpovedať, pretože ide o zásobovanie a obchodnej siete a to vedia povedať skôr zástupcovia obchodu. Spoločnosť Novogal, ktorej patrí postihnutá farma, má viacero fariem, na ktorých si odchovávajú mládky, kde chovajú brojlery a robia výkrm kurčiat na mäso. A okrem tejto farmy produkujú vajcia ešte v Leviciach. Túto farmu nákaza nepostihla, čiže produkuje vajcia naďalej.
Kapacita postihnutej farmy je 400 tisíc kusov nosníc, ale naskladnených mali vtedy asi o 20 tisíc kusov menej. Takže zabitých bolo 380 tisíc kusov hydiny. Paradoxom je, že predpisy hovoria o tom, že musí byť zlikvidované celé ohnisko nákazy, aj keď nákaza zasiahla iba jednu halu, čiže nejakých 50 tisíc kusov a zvyšných 330 tisíc kusov nosníc bolo zdravých. Tam neboli žiadne príznaky, žiadny úhyn.
Čo sa týka výpadku, postihnutá farma produkuje zhruba 10 až 15 percent vajec na Slovensku. To sa už na dodávkach citeľne prejaví. Druhá vec je, či nedostatok vajec nevznikol aj preto, že ich ľudia začali kupovať oveľa viac. Výpadok sa prejavil aj v obchodných reťazcoch, ktoré predávajú veľmi malé množstvo slovenských vajec. Pod to sa zrejme podpísali problémy v dodávkach zo zahraničia alebo aj zvýšený dopyt od spotrebiteľov.
Na Slovensku sa v obchodoch z 90 percent predávajú vajcia vyrobené na Slovensku.
Trošku by som to opravil, lebo sebestační sme zhruba na 90 percent. Ale na regáloch sa to pohybuje rôzne. V niektorých reťazcoch, hlavne tých slovenských, je to medzi 90 až 95 percentami, v iných je ten podiel menší.
A na základe prieskumu SPPK za posledných 15 rokov vieme, že globálny podiel slovenských vajec sa vždy hýbal niekde medzi 66 a 75 percentami.
Keď teraz z toho vypadla jedna desatina, tak do akej miery sú ostatné slovenské chovy schopné nahradiť túto medzeru?
Zo slovenských zdrojov to nahradiť možné nie je, pretože nevieme nafúknuť produkciu vajec. Možno sa vyčlení nejaké drobné percento, ktoré sú inak určené na spracovanie. Proces zvyšovania produkcie je dlhodobý, lebo si na to musíte najprv odchovať mládky, čiže od jednodňovej nosnice až po štyri mesiace, keď začne znášať vajcia. Na farme Novogalu si časť mládok odchovávajú už teraz a budú ich vedieť naskladniť hneď, keď vyčistia farmu. Ale zvyšnú časť budú vedieť obnoviť najskôr za štyri mesiace.
Ostatní chovatelia to v súčasnosti nevedia vyplniť, čiže musíme dovážať.
Aký veľký problém to môže byť do budúcnosti pre postihnutý chov vrátiť sa na trh, ktorý zrazu bude obsadený produkciou zo zahraničia?
Určite to bude problém. Podľa niektorých zmlúv s obchodmi je aj možnosť, že chovateľ ponúkne vajcia, ktoré zabezpečí z dovozu ako náhradu svojej produkcie. Návrat na trh ale vždy trvá dlho, pretože ho nahradí niekto, kto bude mať rovnako pevnú zmluvu s obchodom.
Podľa obchodníkov ceny vajec narastú aj niekoľkonásobne. Vy viete odhadnúť, na aké ceny sa môžeme pripraviť?
Dnes je to ťažké presne odhadnúť, lebo to závisí od viacerých faktorov. Máme predvianočné obdobie, kedy cena vajec vždy rastie rádovo o pár centov na kus. Keďže sa veľa pečie, aj priemysel ich spotrebuje viac. To zaznamenávame už aj teraz, lebo rast začína o mesiac a pol skôr.
Čo sa týka vplyvu vtáčej chrípky, všetko bude závisieť od toho, akým spôsobom to bude možné nahradiť a koľko chovov to postihne v rámci EÚ. Ak by to bolo len malé množstvo, tak ten nárast významný nebude. Slovensko trh v EÚ ovplyvniť nevie, lebo my produkujeme necelé jedno percento vajec v EÚ. Pred pár rokmi sme zažili fipronilovú kauzu v Holandsku a Nemecku. Vtedy vypadli desiatky miliónov nosníc v západnej Európe a cena vajec narástla niekoľkonásobne. Všetko bude závisieť od vývoja situácie s vtáčou chrípkou.
Pre niektorých chovateľov to teda môže byť aj šťastie v nešťastí, pretože si môžu vyrokovať lepšiu cenu.
Pred sviatkami sú už výkupné ceny štandardne vyššie. Ak narastú teraz ešte viac, určite to môže mať pozitívny efekt. Treba ale povedať, že v prípade vajec to funguje cyklicky. Zhruba tri a pol roka sa drží cena vajec na úrovni, ktorá pokrýva výrobné náklady a prináša buď minimálny zisk alebo žiadny. A potom vždy jeden rok vznikne nejaký problém, ktorý tú cenu vajec zdvihne vyššie a podarí sa vytvoriť lepší zisk.
Sú mnohé priemyselné odvetvia, ktoré robia zo ziskom na úrovni 10 až 30 percent. V prípade poľnohospodárstva a potravinárskej výroby hovoríme rádovo o zisku na úrovni do jedného percenta.
Môže z nejakého dôvodu rásť cena hydinového mäsa, aj keď ešte nebol žiadnych chov postihnutý?
Vo výkrme hydiny nebola zaznamenaná nákaza, takže tam momentálne cena závisí od vývoja na trhu, ktorý sa ťažko predvída. Všetko bude závisieť od toho, ako sa budú vyvíjať ceny kŕmnych zmesí a čo spraví konsolidačný balíček v budúcom roku. V strednej Európe bola dosť slabá úroda a nízka kvalita kukurice, ktorá je súčasťou kŕmnych zmesí. Ak narastie cena kukurice na trhoch, premietne sa to do cien hydinového mäsa a vajec.
Je bežné na Slovensku, že sú farmy pre takéto situácie poistené?
Postenie je možné a farmy boli aj poistené, ale často nie na plnú hodnotu a na plné počty zvierat, lebo to poistenie je limitované.
Na Slovensku to poisťovala jedna poisťovňa. No problém je, že po tom, ako na jar vypukla vtáčia chrípka v rozmnožovacom chove, ktorú poisťovňa musela kompenzovať, vypovedala všetky poistné zmluvy ku koncu roka. Momentálne všetci chovatelia hľadajú možnosti, kde sa poistiť. Na Slovensku to momentálne nemôžeme.
Preto sme oslovili aj ministerstvom pôdohospodárstva, že vznikol tento problém a že je potrebné ho riešiť. My by sme boli radi poistení, lebo je to riziko, s ktorým sa stretávame čoraz viac a nikdy sa na 100 percent nedá vylúčiť. Keď sa to prihodí, tak už vznikajú státisícové a miliónové škody. A môže to farmu úplne zlikvidovať.
Úplne rovnaký problém s poistením majú chovatelia ošípaných, ktorí bojujú s africkým morom ošípaných. A je tam asi aj ďalší rozmer, že ak chov nie je poistený, tak to má aj vplyv na možné kompenzácie od štátu.
Môže to mať efekt aj na ďalšie veci, ktoré sa týkajú čerpania eurofondov alebo ďalších finančných prostriedkov, kde takisto môžu vyžadovať tie spoločnosti nejaké poistenie. My pracujeme s rôznymi maklérmi, ktorí hľadajú možnosti v rámci Európy, kde a za akých podmienok by sa dalo poistiť, aby sme to vedeli spôsobne sprostredkovať našim chovateľom.
Vtáčia chrípka zasiahla slovenské chovy v momente, ktorý je zlomový pre celý sektor, keďže od nového roka majú svoj záväzok nepredávať vajíčka z klietkových chov naplniť najväčšie obchodné reťazce v pôsobiace na Slovensku. K tomu treba povedať, že najväčšia časť produkcie slovenských vajíčok sa predáva práve cez tieto reťazce a zároveň platí, že väčšina nosníc sa chová v klietkach. Údaj z roku 2022 hovoril o 73 percentách. Čo teda čaká sektor po novom roku?
V EÚ a ani na Slovensku neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by nám zakazoval chovať nosnice v klietkových systémoch. To je čisto rozhodnutie obchodníkov. Teda určitých obchodných reťazcov, lebo nie všetky k tomu pristúpili. Sú obchodné reťazce, ktoré budú naďalej predávať tieto vajcia.
Je paradoxné, že keď sa ľudí v prieskume pýtajú, aké vajcia chcú nakupovať, tak väčšina povie, že klietkové vajcia nechce v žiadnom prípade, ale chce kupovať voľnovýbehové. Ale realita je taká, že keď si vyhodnocujeme predaje, tak sa predáva 65 až 75 percent vajec z klietkových chovov. Dôvodom je nižšia cena. Ľudia u nás primárne kupujú podľa ceny. Dopyt po klietkových vajciach je stále vysoký a predávajú ich aj zahraničné reťazce, ktoré avizovali, že po roku 2025 ich nebudú ďalej predávať.
My o tomto fakte vieme od roku 2018 a od toho roku na to upozorňujeme aj ministerstvo. Na začiatku roku 2020 sme popísali memorandum o spolupráci s ministerstvom, kde sme sa zaviazali, že budeme prerábať klietkové chovy, ak nám štát zabezpečí možnosti financovania. To sa stalo v minimálne miere.
Zo štátneho rozpočtu neboli na to poskytnuté žiadne finančné prostriedky. Z eurofondov bola prvá výzva v roku 2022 a prvé zmluvy boli podpísané v roku 2023. Išlo ale len o tri zmluvy na rekonštrukciu klietkového chovu, čo je veľmi málo. A dodatočne boli ešte schválené ďalšie projekty, ktoré sa budú realizovať v najbližšom čase, ale je tam obrovský problém s termínmi.
Keď vám to oznámia v septembri, alebo v októbri s tým, že na podanie žiadosti o platbu máte čas do konca júna 2025, tak to je veľmi málo času. Dnes od objednania technológie po dodanie a montáž ubehne zhruba šesť až desať mesiacov. Preto veríme, že sa podarí predĺžiť termín na podanie žiadosti o platbu na neskorší termín.
Ako to teraz s prechodom od klietok vyzerá?
Na začiatku roku 2024 sme mali v klietkových chovoch zhruba 65 percent nosníc, s tým, že začiatkom roka už prebehli nejaké rekonštrukcie. Spomenuté tri projekty plus niektorí, ktorí to realizovali z úverov alebo z vlastných finančných zdrojov. Počítame, že ku koncu roka by to mohlo byť okolo 60 percent.
Spočítali sme si, čo vieme predať cez domáce obchodné reťazce, ktoré budú naďalej predávať vajcia z klietok, čo vieme predať cez vlastné predajne a na spracovanie. Vychádza nám, že takto vieme predať asi 40 percent vajec. My sme rokovali aj so zástupcami obchodných reťazcov, ktorí sa vyjadrili rôzne, s tým, že niektorí avizujú, že to bude na začiatku, iní zas, že na konci roka 2025.
Čiže je možnosť, že niektoré reťazce ten záväzok posunú?
My veríme, že sa to posunie, lebo nie je to len náš problém. Je to problém celej strednej Európy. V Česku je to ešte závažnejšie, lebo tam sa dokonca zaviazali štátnym predpisom, že nebudú chovať nosnice v klietkových systémoch od roku 2027 a stále v nich majú 55 percent nosníc. Prerábajú to z európskych prostriedkov a napriek tomu to nestíhajú. A jeden z dôvodov je ten, že dodávatelia nevedia tak rýchlo dodať technológie. Chovateľ nevie prerobiť svoju farmu naraz, lebo vypadne z trhu a potom má problém sa naň vrátiť. Musí to robiť postupne.
Čo spravia hydinári, ak bude platiť záväzok obchodných reťazcov? Čo budú robiť s vajíčkami? Majú už vyrokované nové odbytové kanály pre spracovanie? Alebo hľadajú možnosti v zahraničí?
Časť tých vajec bude musieť ísť na spracovanie a druhá časť sa bude musieť predávať do zahraničia. Stále je veľké množstvo krajín, ktoré majú viac ako 50 percent nosníc v klietkových systémoch a tam sa predávajú aj tieto vajcia. A sú to aj veľké krajiny. V Poľsku či v Maďarsku je výrazne viac percent nosníc v klietkových chovoch ako u nás. Rovnako aj Grécko či Španielsko majú veľké podiely nosníc v klietkových systémoch. Takže vývoz potom bude nevyhnutný.
Samozrejme my robíme všetko preto, aby sa čo najviac chovov prerobilo, aby sme vedeli akceptovať tie podmienky trhu. Rovnako apelujeme na obchodné reťazce, že nevidíme dôvod na zákaz, keďže sa to nerobí celoplošne v EÚ, ale len v niektorých vybraných krajinách.
Môže sa stať, že bude musieť niektorý chov po prvom januári 2025 skončiť?
Ja si myslím, že z tohto dôvodu nie. Budú musieť nájsť nové odbytiská. Všetko bude závisieť od toho, ako sa budú vyvíjať ceny, pretože predávať so stratou nemá zmysel. V tom prípade budú musieť uvažovať nad rekonštrukciou alebo obmedzením výroby.
Ako si vysvetľujete, že štát sektor hydiny akoby obchádza. Vy ste dlhodobo žiadali špeciálnu výzvu na investície do rekonštrukcií. Takáto výzva nie je. Zároveň ministerstvo nedávno vyhlásilo aj novú výzvu, ktorá bola zameraná na živočíšnu výrobu a tam sa chovatelia hydiny nenašli. Celkovo súčasný agrominister Richard Takáč (Smer-SD) veľa hovorí o dôležitosti podpory živočíšnej výroby. Vnímate to tak, že štát alebo vláda nevnímajú hydinu ako dôležitý sektor?
Hlavný problém vidíme už v programovaní eurofondov. Vyhlásila sa výzva hneď na začiatku obdobia v rokoch 2016 a 2017, no nebolo možné čerpať prostriedky na tento účel. O zámere obchodných reťazcov sme sa dozvedeli v roku 2018, čiže vo vyhlásených výzvach sme nevedeli na to zareagovať. Potom až do roku 2022 neboli žiadne výzvy. Výzva z roku 2022 sa vyhodnocovala dlho. Potom sa navyšovali prostriedky buď pre rastlinnú výrobu alebo pre malé farmy v živočíšnej výrobe.
Výzva z tohto roku bola vypísaná dosť nešťastne. Je skôr zameraná na špeciálnu rastlinnú výrobu a v živočíšnej výrobe skôr na spracovanie krmovín, čiže na nákup kombajnov či rezačiek. Neboli tam ani bodovacie kritériá nastavené tak, aby sme sa vedeli vôbec uchádzať o pomoc. Ale ani oprávnené výdavky tam nie sú žiadne, ktoré by sa venovali tejto rekonštrukcii.
To je trochu zvláštne, pretože samozrejme všetky sektory v slovenskom poľnohospodárstve majú nejaké svoje problémy, ktoré treba riešiť, ale vy ich potrebujete riešiť teraz.
Áno, je to veľký problém, lebo sme si vypočítali, že do rekonštrukcií potrebujeme investovať zhruba 20 miliónov eur, čo je obrovská suma a toľko vlastných prostriedkov chovatelia nemajú. Až tak ziskový ten sektor nie je. Tí, čo to realizujú v súčasnosti, tak to väčšinou platia z bankových úverov, čo je ďalší problém, lebo to predražuje výrobu.
Upozorňovali sme dlhé roky, že je to nevyhnutné, inak to bude problém. A ten problém nás teraz dobehol. A dobehol aj štát. Bude to treba nejakým spôsobom urýchlene riešiť v budúcom roku, kde už budú prostriedky z nového programovacieho obdobia. Máme rozbehnuté rokovania s ministerstvom, kde boli prisľúbené nejaké peniaze špeciálne na chov hydiny a na chov nosníc. Zatiaľ to nie je uzatvorené.
Máme tu ešte aj konsolidáciu verejných financií. Ako sa to dotkne sektoru hodiny a chovateľov?
Vnímame, že aj tu môžu nastať určité problémy. Transakčná daň sa prejaví u všetkých producentov a nielen u nich, ale aj u všetkých dodávateľov. Zasiahne to producentov jednodennej hydiny, výrobcov krvných zmesí, dodávateľov technológie. To všetko sa odrazí v nákladoch a bude sa to musieť premietnuť do odbytových cien. A sú tam ďalšie neznáme. Či už ceny elektrickej energie, ceny plynu, ceny pohonných hmôt. A rovnako sa to do cien premietne aj obchodníkom.
Čiže dá sa očakávať, že bez ohľadu na to, čo sa deje s vtáčou chrípkou, stúpnu v novom roku ceny hydiny a vajíčok?
Určite. Keď opatrenia spojené s konsolidáciou prinesú rast výrobných nákladov, čo je predpoklad, že prinesú, tak bude nevyhnutné premietnuť to aj do odbytových cien.
Okrem toho sa nám každoročne zvyšuje minimálna mzda a príplatky za rôzne práce počas víkendov a nočných služieb. To sú ďalšie veci, ktoré štát nariaďuje a ktoré sa prejavia v cenách. Keď sme si to vyčíslovali, tak veľkým potravinárskym firmám tie návrhy ročne stúpnu náklady aj o státisíce eur.
Má to aj ten rozmer, že súčasne sa vláda snaží bojovať proti vysokým cenám potravín. Vajíčko sa ale nedostalo do zoznamu základných potravín, na ktoré sa bude vzťahovať nižšia sadzba DPH. Práve teraz sa na prázdnych regáloch ukazuje, že ho ľudia za základnú potravinu považujú.
Vajíčko je určite základná potravina, je to potravina dennej spotreby, ktorú používame každý deň na prípravu jedál. A rovnako sa používa aj na prípravu rôznych potravín a rôznych polotovarov.
My sme navrhovali, aby tam bolo zaradené, no bohužiaľ sa do zoznamu nedostalo. Argumentovalo sa tým, že v prípade jedného vajíčka sa znížená DPH neprejaví. Ale vajíčko sa nepredáva po jednom, ale v balení po 10, 30 či 60 kusov a tam sa to už prejaví.
A keď si zoberieme okolité krajiny, tak všade je pri vajciach znížená sadzba DPH. V Poľsku dokonca nula percentná.
Máme tu naraz vtáčiu chrípku, koniec predaja vajec v klietkových chovoch, konsolidáciu a rastúce náklady. Keď si to dáme takto všetko dohromady, nemôže sa stať, že sa v najbližších rokoch stane slovenské vajce alebo slovenská hydina raritou v obchodoch?
Veríme, že nie. Dúfame, že príde vyššia podpora zo strany štátu. V krajinách EÚ idú zo štátnych podpôr do sektoru hydiny oveľa väčšie prostriedky. My dostávame štátnu pomoc cez zelenú naftu, ktorá je niekde na úrovni štyri a pol milióna eur, ale napríklad Česko má pri dvojnásobnom počte hydiny schému štátnej pomoci na hydinu na úrovni 30 miliónov eur.
Zároveň je naprieč EÚ iný prístup v rozdelení európskych dotácií. Niekde sa vyplácajú na farmu, u nás sú podporené vybrané druhy zvierat a plodiny na ornej pôde. Hydina tam nepatrí.
Čiže to sú ďalšie dôvody, ktoré môžu prispieť k tomu, že to slovenské vajíčko v regáloch bude naozaj raritou.
Ja si myslím, že nie. Verím, že nejakým spôsobom sa to podarí zachrániť. Z pohľadu slovenského poľnohospodárstva a živočíšnej výroby je rarita, že sebestačnosť vo vajíčkach máme na úrovni 90 percent. Pri ostatných produktoch z hydiny je to niekde okolo 50 až 60 percent. Ale v prípade bravčového, ovčieho, teľacieho a hovädzieho mäsa, tam sme aj pod 30 percentami. Veríme, že tento ústup nepostihne aj hydinu.
