Šéf výboru regiónov: Centralizácia kohéznej politiky môže zničiť európsky projekt

Európski zákonodarcovia uvažujú o reforme kohéznej politiky, ktorá by mohla viesť k oslabeniu regionálnych samospráv. Predseda Výboru regiónov EÚ Vasco Alves Cordeiro v rozhovore pre Euractiv pred takým krokom dôrazne varuje.

Diskusia o kohéznych fondoch, ktoré sa nazývajú aj štrukturálne fondy a ktoré v minulosti tvorili približne tretinu celkového spoločného rozpočtu, sa v poslednom čase dostala do centra pozornosti.

V Bruseli silnejú hlasy žiadajúce ich lepšie využívanie. Poukazujú na pomalé čerpanie aj na problémy s korupciou a nesprávnym použitím kohéznych peňazí. Zároveň sa snažia nájsť vhodné spôsoby financovania nových priorít EÚ, napríklad obrany.

V europarlamente aj medzi členskými krajinami sa hovorí o reforme kohéznej politiky, ktorá by jej fungovanie priblížila modelu Nástroja na obnovu a odolnosť (RRF), vytvorenému v reakcii na pandémiu. Kohézna politika by sa stala viac centralizovanou a orientovanou na výkonnosť.

Nápad má podporu aj v Komisii. Dva zdroje portálu Euractiv uviedli, že takýto posun by vnímali pozitívne prakticky všetky jej útvary okrem generálneho riaditeľstva pre regionálnu politiku (GR REGIO).

Regióny nesúhlasia

S reformou však majú vážny problém zástupcovia regiónov. Predseda Výboru regiónov, združujúceho regionálne a miestne samosprávy, varoval, že práve „kohézna politika prináša Európu do miestnych a vidieckych komunít“.

Ak budú po reforme financie z kohéznych fondov rozdeľovať národné vlády namiesto regionálnych, „zničí kohéznu politiku a v konečnom dôsledku zničí aj európsky projekt“, tvrdí Vasco Alves Cordeiro, predseda Výboru regiónov.

Cordeiro poznamenal, že politiky integrácie a vyrovnávania rozdielov sa uskutočňujú medzi členskými štátmi a na úrovni komunít. Priblížiť to k modelu pandemického fondu (RRF) by bolo podľa neho chybou, pretože „súčasné dianie nám ukázalo, že v kľúčových otázkach RRF zlyháva“ v tvorbe riešení, ktoré sú prispôsobené lokálnym podmienkami.

Ani hodnotenie pandemického fondu nie je jednoznačné. Niektorí žiadajú predĺženie programu aj po roku 2026 a premenu na stály spoločný zdroj financovania EÚ. Kritici zas varujú pred jeho neefektívnosťou a poukazujú na vysokú mieru korupcie.

Podobné výhrady zaznievajú voči kohéznym fondom, ktoré sú súčasťou riadneho európskeho rozpočtu. Roky kohéznej politiky nepriniesli želaný výsledok – najmä zníženie regionálnych rozdielov v EÚ –, a preto si zaslúži prehodnotenie.

„Všetci uznávame, že kohézna politika musí prejsť zmenami, aby lepšie plnila svoje ciele,“ pripustil Cordeiro. K tomu by mohlo dôjsť zlúčením viacerých existujúcich fondov, napríklad Fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu a REACT EÚ. „Má príliš veľa fondov,“ poukázal predseda.

Cordeiro zdôraznil, že si často nevšímame pozitívne výsledky kohéznej politiky: „Už teraz máme problémy s tým, aby ľudia pochopili, aký má Európska únia vplyv na ich každodenný život.“

Kohézna politika nie je charita

Výzvy na reformu kohéznej politiky a varovania pred škrtmi sa v posledných týždňoch množia aj preto, že po eurovoľbách si EÚ stanoví priority na nasledujúce päťročné legislatívne obdobie a zároveň pripravuje ďalšie sedemročné rozpočtové obdobie. To formálne začne v roku 2028, no diskusie o budúcom rozpočte sa už rozbiehajú.

Jednou z diskutovaných otázok je fakt, že kohézne peniaze sa rozdeľujú všetkým regiónom, nielen tým chudobným.

Zástupkyňa generálneho tajomníka OECD Fabrizia Lapecorella začiatkom mesiaca uviedla, že výdavky na kohéziu by sa mali „lepšie zamerať na zaostávajúce regióny“. Jej výzvu zopakovali aj pozorovatelia v Nemecku, ktoré je najväčším čistým prispievateľom do rozpočtu EÚ.

Cordeiro však oponuje. Kritika vychádza z „nepochopenia“ kohéznej politiky: „Kohézna politika nie je charita. Nie je určená len menej rozvinutým regiónom. Je určená všetkým regiónom, aby im pomohla prekonať výzvy, ktorým čelia […] – je to v európskom záujme.“

Hoci nie v rovnakej miere, ale aj bohatšie regióny by mali byť podporované pri riešení problémov súvisiacich s dekarbonizáciou a ekologizáciou rôznych strategických odvetví, ako je napríklad transformácia automobilového priemyslu, doplnil predseda výboru.

REGIO odsunuté na vedľajšiu koľaj

Podľa Cordeira kohézna politika môže plniť aj iné politické ciele EÚ, napríklad posilnenie obranného priemyslu. Bude to však závisieť od toho, či dôjde k „zbližovaniu viacerých záujmov“.

Príkladom projektov využiteľných na vojenské aj civilné účely, napríklad „na sledovanie námorných oblastí alebo lesných požiarov“, sú podľa Cordeira investície do výskumu v oblasti dronov.

„To je jedna z hraničných oblastí, kde by mohlo dôjsť k zbližovaniu viacerých záujmov.“ Znepokojuje ho súčasné „rámcovanie“ kohéznej politiky Európskou komisiou, ktorá ju spája s cieľmi „hospodárskej obnovy a hospodárskej konvergencie“. V pondelok (17. júna) preto exekutívu EÚ vyzval, aby objasnila svoju pozíciu.

Upozornil, že hospodárska súdržnosť by nemala byť zdôrazňovaná na úkor sociálnej a územnej súdržnosti.

Podľa Cordeira je v hre aj potenciálna centralizácia kohéznej politiky a možnosť, že politika stratí vlastného komisára.

„GR REGIO ako hlavný inštitucionálny rámec, ktorý sa má starať o kohéznu politiku, je úplne odsunuté na vedľajšiu koľaj,“ varoval Cordeiro. „Preto v liste žiadame predsedníčku Komisie Von der Leyen, aby to objasnila, keďže je to príliš dôležité na to, aby to zostalo zapadnuté niekde v zásuvke.“