V škandinávii sa autonómne doručovanie stáva realitou, Wolt ho plánuje na budúci rok rozšíriť vo Fínsku. Slovensko na to ešte nemá pripravené cesty a legislatívu, no postupne to príde aj k nám, hovorí generálny riaditeľ Wolt Slovensko TOMÁŠ BENIAK. Tomáš Beniak vedie spoločnosť Wolt na českom a slovenskom trhu. Na pozíciu generálneho manažéra pre Slovensko […]
Menej ako 1 min. min.
V škandinávii sa autonómne doručovanie stáva realitou, Wolt ho plánuje na budúci rok rozšíriť vo Fínsku. Slovensko na to ešte nemá pripravené cesty a legislatívu, no postupne to príde aj k nám, hovorí generálny riaditeľ Wolt Slovensko TOMÁŠ BENIAK.
Tomáš Beniak vedie spoločnosť Wolt na českom a slovenskom trhu. Na pozíciu generálneho manažéra pre Slovensko nastúpil v januári 2021 a od roku 2024 vedie aj podnikanie Woltu aj v Českej republike. Predtým zastával pozíciu country manažéra pre Slovensko v spoločnosti HubHub. Jeho akademické vzdelanie zahŕňa štúdium na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií a University of Groningen.
V rozhovore sa dočítate:
- Či majú kuriéri záujem o prechod zo živnosti na TPP
- Ako využíva Wolt pri doručovaní algoritmy
- Ako podporujú kuriérov v používaní elektromobilov
- Čo obnáša zavedenie autonómneho doručovania robotmi alebo dronmi
Na slovenskom trhu ste päť rokov, celkovo firma funguje už desať. Za ten čas sa vyvíjali a menili aj zákony, podnikateľské prostredie, či už na slovenskej alebo európskej úrovni. Aké európske pravidlá sú pre vašu spoločnosť najkľúčovejšie?
Zďaleka najväčší dopad na nás z pohľadu európskej legislatívy bude mať PWD (Platform Worker Directive), ktorá má za cieľ upravovať prácu na rôznych platformách, tzv. gig-economy. My PWD vnímame pozitívne, pretože značným spôsobom harmonizuje situáciu v celom našom segmente. Dnes si to každá firma robí tak trochu po svojom. Nie vždy je to úplne férové – medzi spoločnosťami navzájom, ale často ani voči kuriérom.
Takže so všetkým súhlasíte?
Samozrejme, sú aj elementy, ktoré by podľa nás mohli vyzerať inak. Kľúčové je pre nás zakotvenie flexibility kuriérov. To je náš hlavný cieľ. Chápeme niektoré snahy vtesnať do smernice sociálne zabezpečenie, ale niekedy ide na úkor flexibility. Nie sme úplne radi, keď sa to silno tlačí tým smerom. Avšak vo všeobecnosti vnímame túto smernicu veľmi pozitívne, lebo sme sa vždy snažili byť veľmi féroví ku kuriérom a toto posunie celý trh správnym smerom.
Objavilo sa niekoľko prieskumov, ktoré analyzovali záujem kuriérov prejsť zo SZČO na TPP. Robili ste si aj vlastný prieskum medzi vašimi kuriérmi?
Takéto prieskumy sme robili ako Wolt vo viacerých krajinách, vrátane Slovenska. Samotní kuriéri často hovoria, že dôvod, prečo si vybrali prácu kuriéra práve vo Wolte, je flexibilita. Oni chcú zapnúť aplikáciu, odviezť dve, tri objednávky, a znovu ju vypnúť, prípadne pokračovať o tri hodiny a so zárobkom, ktorý im dáva zmysel.
Prechod na trvalý pracovný pomer by prilákal úplne iný typ ľudí. Našimi kuriérmi sú dnes často študenti, taxikári alebo ľudia, ktorí majú iné zamestnania a doručovaním si privyrábajú. Máme tam aj hendikepovaných ľudí, seniorov, rodičov, ktorí potrebujú mať flexibilný pracovný čas, v Česku dokonca máme učiteľov, ktorí to robia po škole. Keby sme z toho urobili TPP, nikto z nich by to už robiť nechcel.
Pretavilo by sa to aj do ceny donášky?
Zákazník by pravdepodobne znamenal zvýšenie nákladov. Kuriérovi by sme museli vyplácať rôzne poistenia a príplatky, a ten nárast nákladov by sme museli niekde zreflektovať, čo by pocítili objednávajúci, ale aj reštaurácie a iní partneri, lebo zvýšenie ceny by znamenalo pravdepodobne menšiu frekvenciu objednávania a nižšie tržby pre reštaurácie.
Máte aj štatistiky, koľko času priemerne kuriéri mesačne doručujú? Jedná sa skôr o brigády, alebo máte aj ľudí, ktorí reálne pokryjú čas zodpovedajúci TPP?
Pár ľudí, ktorí pracujú ekvivalent TPP, tam je, ale je ich pomerne málo a nepokryjú nám veľkú časť nášho fungovania. V priemere náš kuriér týždenne odpracuje deväť hodín.
Zástancovia TPP často argumentujú, že živnostníci nemajú sociálnu ochranu a lepšie práva voči zamestnávateľovi. Ako to riešite vo Wolte?
Nemôžeme robiť kroky, ktoré by znamenali, že by sa na našich kuriérov dalo pozerať ako na zamestnancov, ak chceme zachovať ich flexibilitu. Operujeme plne v súlade so zákonom. Čo ale poskytujeme, je špeciálne poistenie pre kuriérov, ktoré pokrýva nehody a podobné nepríjemnosti, ktoré môžu zažiť na ceste, aj keď doručujú vlastnými autami či bicyklami. Kuriéri tak majú o niečo väčší pokoj, chráni ich pri úraze, či zodpovednosti za škodu. To poistenie už bolo aj veľakrát použité, čím nehovorím, že máme zlých vodičov, ale že pokiaľ potrebovali, skutočne im pomohlo.
Stalo sa vám, že by sa živnostník chcel stať full time zamestnancom? Umožnili by ste mu to, za akých podmienok?
Skúsenosť je skôr opačná, ľudia chcú byť živnostníkmi. Napríklad my interne do firmy berieme ľudí iba na trvalý pracovný pomer a ľudia sa nás často pýtajú, prečo im nedáme živnosť, že by si to vyfakturovali a zarobili na tom trochu viac peňazí. Z princípu to ale máme zjednotené. Potom sa nám už stalo, že keď sme záujemcovi o prácu oznámili, že na živnosť ho nezamestnáme, rozhodol sa, že ide pracovať do inej firmy. Druhá vec je, že kuriéri, ktorí chcú byť zamestnaní, majú možnosť pracovať prostredníctvom flotíl aj na úväzok.
Na ktoré body z pripravovanej smernice sa najviac pripravujete?
Diskutujeme so zainteresovanými, priorita je pre nás právna jasnosť. V rámci nášho segmentu sme v Európe zrejme jediná platforma, ktorá je už plne pripravená. Hovorí sa o nej roky, preto aj náš model podnikania sme nastavovali tak, aby s ňou bol v súlade. Keď prejdú detaily do slovenskej legislatívy, asi budeme musieť niečo reflektovať a upraviť, to je bežné, ale vo všeobecnosti platí, že sme chceli byť pripravení vopred. Keby sme kuriérom povedali, že zrazu majú fungovať úplne inak ako doteraz, polovica z nich by odišla, lebo by im nový model nevyhovoval. Potom by sme mali obrovský problém nájsť nových kuriérov. Oveľa jednoduchšie teda pre nás bolo byť vopred pripravení.
Z európskej legislatívy sú dôležité aj smernice o vykazovaní udržateľnosti. Zaoberáte sa aj týmito zodpovednými aspektami podnikania?
Toto rieši najmä globálny Wolt, no aj na slovenskom trhu sa snažíme podporovať elektromobilitu a doručovanie bez uhlíkovej stopy. Napríklad porovnávame, koľko doručovania sa deje na bicykloch oproti autám. Vo väčších miestach sa snažíme, aby donášok na bicykli bolo postupne viac, než autami. Nie je to len kvôli uhlíkovej stope, ale aj kvôli tomu, že donáška na bicykli je rýchlejšia, flexibilnejšia, vo veľkých mestách sú často zápchy.
Zapájate do doručovania aj elektromobily?
Čo sa týka elektromobility, už dnes máme na doručovaní niekoľko elektromobilov hlavne v Bratislave. Nedávno sme napríklad začali spoluprácu s DM drogériou, kde keď si zákazník objedná na ich webe, má možnosť si vybrať expresnú donášku, ktorú sprostredkujeme my a výlučne na elektromobiloch. A chceme to rozširovať, Wolt má globálne cieľ byť do roku 2040 úplne uhlíkovo neutrálny.
Vaši kuriéri majú vlastné dopravné prostriedky. Keby k vám prišiel kuriér, ktorý by povedal, že má dieselové auto, ale chcel by doručovať ekologickejšie, čo by ste mu poradili?
Spúšťame niekoľko projektov, kde chceme našich kuriérov podporiť dotáciou, aby si zadovážili elektroautá alebo elektromopedy. Robíme to v spolupráci s rôznymi firmami, aj v spolupráci s flotilami. Spolu ponúkame partnerským kuriérom možnosť využívať elektromobil alebo elektromoped za výhodných podmienok. Na budúci rok tiež plánujeme upraviť nábor kuriérov tak, aby kuriéri, ktorí už elektromobil majú, boli v procese istým spôsobom zvýhodnení.
Budú si môcť niekedy zákazníci sami vyberať ekologickú formu doručenia pri nákupe?
Určite v dohľadnej dobe zavedieme systém, kde si zákazník bude môcť priplatiť za kompenzáciu uhlíkovej stopy. Možnosť vybrať si špeciálne doručenie elektromobilom, tak ako to robia niektoré taxislužby, by sme teoreticky vedeli spraviť tiež. Myslím si ale, že Wolt bude ekologickú problematiku riešiť skôr z iných uhlov.
Samozrejme, možností, kde sa dá znižovať uhlíková stopa v donáškach, je veľa. Berú vaše algoritmy do úvahy napríklad priradenie objednávok kuriérom čo najviac neďaleko seba, aby ušetrili cestu a nevozili autom desať rožkov cez celú Bratislavu?
V budúcnosti sa na tom bude pracovať. Často práveže bojujeme s nedostatkom kuriérov, takže si nevieme dovoliť príliš prioritizovať a ovplyvňovať náš algoritmus, to by výrazne ovplyvnilo kvalitu doručenia. Čo sa týka prideľovania objednávok počas doručenia, algoritmus pracuje tak, aby ponúkal úlohy doručenia najvhodnejšiemu dostupnému kuriérskemu partnerovi na základe štyroch hlavných parametrov, ako sú dostupnosť kuriéra, jeho poloha, vozidlo a iné priority kuriéra, ako napríklad možnosť pracovať s hotovosťou a iné.
Zaoberali ste sa v rámci ekologizácie aj ďalšími oblasťami, napríklad odpadom alebo obalmi? V Česku napríklad majú výmenné krabičky na jedlo.
Áno, v Česku spolupracujeme s Rekrabičkou, to je firma, ktorá vyrába znova použiteľné recyklovateľné obaly. U susedov to trh akceptoval, zapojilo sa veľa reštaurácií, je to vlastne aj lokálna firma, videli na trhu príležitosť. Chceli sme to doniesť na Slovensko, ale reštaurácie nemali záujem a bez nich sme to spustiť nedokázali. Kým u susedov sú tam stovky, u nás prejavilo záujem asi desať. Robili sme si aj prieskum, koľko sú ľudia ochotní investovať do vratného obalu. Neboli to veľké sumy, ale ľudia sú ochotní zaplatiť len minimálne čiastky, hoci sa im poplatok vráti.
Ako mal ten systém fungovať?
Zákazník, keď si objedná jedlo, si môže zadať v aplikácii balenie do Rekrabičky s istým vratným poplatkom navyše. Keď jedlo zje, obal umyje, vráti do akejkoľvek zapojenej reštaurácie, či kaviarne a dostane peniaze naspäť. Daná reštaurácia potom vie krabičku znova použiť na ďalšie jedlo.
Riešite aj potravinový odpad?
Nepredajné jedlo z Wolt Marketu dávame do potravinových bánk, máme s nimi spoluprácu. Čo sa týka jedla z iných reťazcov, tam si to riešia priamo oni, majú na to vlastné mechanizmy. Jedným z dôvodov je, že kladieme veľký dôraz na kvalitu ovocia a zeleniny a to, čo by ste si možno ešte kúpili v supermarkete, my už vyraďujeme, aby nebola zlá zákaznícka skúsenosť.
To vám ale musí zostávať veľmi veľa potravín navyše.
Ovocie a zeleninu, ktoré nie sú prvotriedne a na predaj, dávame k dispozícii kuriérom zdarma. Keď prídu do Wolt Marketu, môžu si z nich zobrať. Čo zostane, samozrejme ide do potravinovej banky.
Sú aj nejaké iné trendy, ktoré fungujú v zahraničí, ale na Slovensko sa zatiaľ ešte nedostali?
Existujú aplikácia, ktorá umožňuje predaj potravín pred dátumom spotreby za diskontnú cenu. V Škandinávii to funguje veľmi dobre a prednedávnom to došlo aj do Čiech. Myslím si, že aj na Slovensku je dosť ľudí, pre ktorých je ekológia dostatočne dôležitá na to, aby sa to uživilo aj na Slovensku. V škandinávskych krajinách sa tiež začína experimentovať s autonómnym doručovaním. Vo Fínsku je veľmi reálne, že sa to budúci rok zavedie aj v rámci Woltu na širšej škále. Postupne to potom určite príde aj k nám.
Donáška robotmi znie trochu ako sci-fi. V akom časovom horizonte si to viete predstaviť?
Zrejme to u nás bude trochu neskôr ako v Česku. Keby to bolo v najbližších troch rokoch, bol by som veľmi prekvapený. Obávam sa, že na to nie sú pripravené komunikácie, teda cesty, ani legislatíva. Možno o 4-5 rokov uvidíme pilotný projekt. A ak, pravdepodobne to bude iba v Bratislave. Na to musí byť pripravené aj mesto. Celé Slovensko je silno automobilové. Bojuje sa tu so všetkými alternatívnymi druhmi premávky, či už sú to mestská hromadná doprava, alebo cyklisti. Keby sem biznis zrazu prišiel s tým, že tu začnú behať autonómni roboti, asi by najskôr niekto dostal infarkt.
A keby tie balíčky doručovali drony?
To by bolo možno jednoduchšie, lebo sa to netýka komunikácií. Keď to má ísť po ceste, tak tam podľa mňa bude väčší problém. Dúfam, že v období piatich rokov sa možno niečo podarí spraviť tak, že by to mohlo aj fungovať.
