Ktorým hlavným výzvam bude z vášho pohľadu čeliť Slovensko v blízkej budúcnosti? Kľúčovými výzvami, kde môže Skupina EIB Slovensku pomôcť, je udržanie rastu, uzavretie investičnej medzery a doručenie zelených a digitálnych transformácií. Práve tie sú životne dôležité pre ekonomický výkon a pre rýchlejšiu sociálnu a regionálnu kohéziu. V nepredvídateľnom globálnom prostredí si to vyžaduje silné […]
Menej ako 1 min.
min.
Ktorým hlavným výzvam bude z vášho pohľadu čeliť Slovensko v blízkej budúcnosti?
Kľúčovými výzvami, kde môže Skupina EIB Slovensku pomôcť, je udržanie rastu, uzavretie investičnej medzery a doručenie zelených a digitálnych transformácií. Práve tie sú životne dôležité pre ekonomický výkon a pre rýchlejšiu sociálnu a regionálnu kohéziu. V nepredvídateľnom globálnom prostredí si to vyžaduje silné partnerstvá s inštitúciami Európskej únie, s rôznymi finančnými aktérmi a s verejným i súkromným sektorom. Tie sú nevyhnutné pre to, aby sa zachovali investície do modernej infraštruktúry, produktivity a inovácií, a aby všetky regióny zostali atraktívnymi miestami na život aj na podnikanie.
O akých čiastkach sa dohromady bavíme?
Za posledné tri desaťročia sme poskytli viac ako 11 miliárd eur pre vyše 150 projektov na Slovensku v širokom spektre oblastí – od dopravy a energetiky, cez vzdelávanie a mestskú infraštruktúru až po rozvoj súkromného sektora. Významná časť investícií bola zameraná na kohézne regióny, čo podčiarkuje náš záväzok k vyváženému územnému rozvoju. Cieľom je zabezpečiť, že zelená a digitálna transformácia nenechá žiadny región ani komunitu pozadu.
V článku sa ešte dočítate:
Ako sa Európa stavia k slovenskej jadrovej energetike.
Či je naša poloha na východnom krídle EÚ dôležitá v otázke bezpečnosti a pomoci Ukrajine.
Pre koho sú určené financie na podporu projektov.
Dostupné pre predplatiteľov 
Bude táto pomoc pokračovať?
Samozrejme. Nech už budú výzvy akékoľvek, Slovensko môže i naďalej počítať s našou podporou. Naše skúsenosti, kapacity a priority EÚ sme pomohli pretaviť do konkrétnych investícií, ktoré posilňujú bezpečnosť, udržateľný rast a zamestnanosť. A chceme urobiť ešte viac.
Keď sa pozrieme na bezpečnosť a obranu Európy, najmä z hľadiska hrozieb, ktoré k nám prichádzajú z Ruska, zohráva tu Slovensko nejakú špecifickú úlohu tým, že leží na východnom krídle EÚ a NATO?
Úlohou Skupiny EIB v európskej bezpečnostnej architektúre je financovať investície, ktoré posilňujú odolnosť, prosperitu a strategickú autonómiu. Ako zdôraznila prezidentka EIB Nadia Calviño, nie sme ministerstvo obrany, ale Európska investičná banka s jasným mandátom. V rámci neho môžeme urobiť veľa, aby sme Slovensku pomohli zostať v bezpečí a zároveň prispievať k bezpečnostným cieľom EÚ a NATO.
Ako sa to snažíte dosiahnuť?
Jedným z viacerých príkladov je naša podpora stratégie Európskej komisie pre regióny na východných hraniciach. Presne na to slúži nový program EastInvest vo výške 28 miliárd eur, ktorý bol oznámený minulý týždeň vo štvrtok. Ide o takzvaný „one stop shop“ určený na mobilizáciu investícií v siedmich členských štátoch hraničiacich s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou. Zameraný je na bezpečnosť a obranu, ekonomický rozvoj, vzájomné prepojenie a umožnenie ľuďom budovať svoju budúcnosť doma.
Aké financie môže získať Slovensko a na čo konkrétne budú určené?
Skupina EIB je pripravená v rokoch 2026 a 2027 poskytnúť dve miliardy eur vo verejnom sektore plus bezplatnú poradenskú podporu, aby Slovensku pomohla nachystať a implementovať vysokokvalitné projekty a maximalizovať prínosy spomínaného nástroja. Týmto spôsobom prispejeme k bezpečnosti východného krídla, keďže posilníme ekonomické a sociálne základy európskej odolnosti a strategickej autonómie.
Má Slovensko záujem o spoluprácu s EIB v oblasti bezpečnosti a obrany?
Áno. Zo strany Slovenska naozaj vidíme rastúci záujem o podporu Skupiny EIB pre projekty bezpečnosti, odolnosti a strategickej autonómie, a to tak vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore. Hoci nefinancujeme zbrane a muníciu, podporujeme projekty, ktoré zvyšujú odolnosť a bezpečnosť v širšom zmysle, a práve túto možnosť naši slovenskí partneri uznávajú čoraz viac.
Môžete to rozmeniť na drobné?
Pre nás to znamená najmä podporu infraštruktúry s dvojitým využitím a ďalších vecí, ktoré súvisia s bezpečnosťou a obranou. Sú to napríklad odolné energetické systémy, kyberneticky zabezpečené digitálne siete či kritické dopravné prepojenia, ale aj drony, kasárne, vrtuľníky alebo špičkové technologické riešenia. Tento zoznam je skutočne dlhý. Podporujeme tiež inovácie a pokročilé technológie, ktoré sú základom odolnosti a konkurencieschopnosti Európy. V neposlednom rade poskytujeme podporu ekonomickej a sociálnej kohézii, ktorá je kľúčovým pilierom dlhodobej stability.
Slovensko má iný pohľad na vojnu na Ukrajine a celkovo na bezpečnosť než povedzme Brusel. Nenarušuje tento fakt aktivity EIB u nás? Prebiehajú obranné projekty presne tak, ako sa to v Luxemburgu dohodne?
Pre Skupinu EIB je referenčným rámcom právo a politika EÚ, nie domáce politické debaty. Na veci sa pozeráme z dlhodobej perspektívy. Naše operácie musia byť v súlade so štatútom a politikami EIB, s právnymi predpismi a nariadeniami EÚ, ako aj s mandátmi dohodnutými s inštitúciami a členskými štátmi Únie. Každý projekt je posudzovaný individuálne na základe jeho ekonomických, technických, environmentálnych a sociálnych kvalít. Jednoznačne musí byť zosúladený s prioritami EÚ. Všetky naše projekty na Slovensku, vrátane tých s bezpečnostným rozmerom, budú pokračovať v rámci týchto pravidiel. Budeme ich financovať a podporovať tak dlho, kým budú spĺňať všetky spomínané kritériá.
Ďalšia dôležitá oblasť je energetika.
Je to jedna z našich kľúčových priorít. Svedčí o tom i fakt, že v roku 2025 išlo takmer 60 percent z nášho globálneho financovania v celkovej výške 100 miliárd eur na zelené projekty, a to vrátane energetiky. Slovensko z týchto rekordných investícií profitovalo napríklad prostredníctvom našej operácie so ZSE vo výške 350 miliónov eur. Ide vôbec o najväčší podnikový úver, aký EIB vo vašej krajine podpísala. Slovensko je pre nás kľúčovým partnerom v celom spektre odvetvia, od modernizácie sietí a zlepšovania energetickej efektívnosti až po podporu obnoviteľných zdrojov energie a inteligentných sietí. Je to správna voľba pre klímu a vôbec pre našu spoločnú budúcnosť. Zároveň je to rozumná stratégia pre podporu rastu a konkurencieschopnosti – a práve tento postoj jasne zdieľa aj Slovensko.
Lídrom sa stávame najmä v jadrovej energii. Ideme budovať novú atómku, premiér Robert Fico v tejto veci hovoril s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom aj so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom. Môžeme byť v jadrovom odvetví zaujímaví aj pre EIB?
Pokiaľ ide o jadrovú energiu, náš prístup striktne závisí prípad od prípadu. Naším cieľom je dodať čistejšiu a dostupnejšiu energiu a zároveň znížiť závislosť Európy od producentov fosílnych palív. Sme pripravení bez predsudkov posúdiť akýkoľvek návrh financovania, ktorý podporuje práve tieto ciele.
Spustili ste minulý rok na Slovensku nejaké nové projekty, ktoré budú pokračovať aj tento rok?
Áno. Aktivita Skupiny EIB na Slovensku medziročne rastie. Viacero nedávno spustených projektov bude mať počas niekoľkých rokov významný dosah na energetickú bezpečnosť, kvalitu mestskej a regionálnej infraštruktúry či kritických komunálnych služieb vo vašej krajine. Z hľadiska objemu a dosahu bol minulý rok najsilnejším v našej histórii. Veľmi dobré výsledky sme pritom dosiahli aj na Slovensku. Aktuálne finalizujeme údaje o dopade na slovenskú ekonomiku a čoskoro ich predstavíme verejnosti.
Ako prebieha vaša spolupráca so slovenskou vládou a kto je v našej krajine hlavným partnerom EIB?
Naša spolupráca so slovenskými úradmi je konštruktívna a pragmatická. V jadre nášho partnerstva je spoločný cieľ – zabezpečiť, aby Slovensko pokračovalo v raste a rozvoji. S týmto zámerom úzko spolupracujeme s ministerstvom financií a tiež s ostatnými rezortmi zodpovednými za prioritné sektory EIB, ako je doprava, energetika, životné prostredie a regionálny rozvoj. Sme však v kontakte takisto so slovenskými implementačnými agentúrami, ktoré spravujú fondy EÚ a národné investičné programy.
A čo ďalší partneri?
Aktívne spolupracujeme s regionálnymi a municipálnymi inštitúciami, a to predovšetkým v segmente mestského rozvoja a infraštruktúry. Skupina EIB má tiež dlhodobé vzťahy s verejnými spoločnosťami a s lokálnymi finančnými inštitúciami. Čoraz aktívnejší je aj s partnermi zo súkromného sektora. Máme veľkú chuť rozšíriť sa práve do privátnej oblasti a poskytovať viac podpory slovenským firmám. Naša kancelária v Bratislave zohráva kľúčovú úlohu pri prepájaní všetkých zainteresovaných strán a pri udržiavaní úzkeho každodenného dialógu. Pomáha premeniť investičné priority Slovenska a európske politické ciele na konkrétne projekty.
Darí sa to?
Áno. Výsledkom tohto systematického prístupu je to, že každý rok vidíme čoraz hlbšie porozumenie a silnejšie ocenenie našej úlohy a schopností zo strany slovenských partnerov. Vďaka nedávnemu vymenovaniu Mareka Moru za viceprezidenta EIB očakávame, že táto spolupráca a vzájomné pochopenie sa ešte viac prehĺbia.
Marek Mora je český ekonóm, ktorý dobre pozná obe naše ekonomiky. Je výhodou pre Slovensko a Českú republiku, že zastáva takú vysokú pozíciu v EIB?
Mať niekoho, kto hovorí alebo rozumie tunajšiemu jazyku a chápe miestny politický, ekonomický a sociálny kontext, je vždy výhodou pre akýkoľvek vzťah. Marek Mora bol vymenovaný za viceprezidenta minulý október a za ten čas už dvakrát navštívil Bratislavu, kde sa stretol s kľúčovými partnermi vo vláde. A to vrátane ministra financií Ladislava Kamenického či vysokopostavených predstaviteľov ministerstiev hospodárstva a životného prostredia. Treba však zdôrazniť, že rozhodnutia o financovaní sa zakladajú na kvalite projektu posudzovanej našimi odbornými tímami. V tomto ohľade sú národnosť alebo pôvod členov riadiaceho výboru do veľkej miery irelevantné. Dobrý, bankovateľný projekt hovorí všetkými jazykmi.
A čo Ukrajina, venujete svoje úsilie aj tejto vojnou zmietanej krajine?
Áno, veľmi, a sme pripravení podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné. Od začiatku plnohodnotnej ruskej invázie vo februári 2022 sme poskytli viac ako štyri miliardy eur na riešenie najnaliehavejších potrieb Ukrajiny a na podporu hrdinského odporu jej obyvateľov – od komunálnych služieb či vodného hospodárstva až po energetickú bezpečnosť a pomoc adresovanú malým podnikom. Pracujeme na viac ako 500 projektoch vo vyše 150 ukrajinských komunitách od hraníc EÚ až po frontové línie. EIB paralelne financuje opravy kritickej infraštruktúry, vrátane centrálneho vykurovania. S partnermi spolupracujeme na nástrojoch ako je Európsky vlajkový fond pre rekonštrukciu Ukrajiny s cieľom pritiahnuť súkromné investície.
To môže byť zaujímavé aj pre Slovensko.
Samozrejme. Niektoré projekty, ktoré podporujeme, ako napríklad železničné spojenie európskeho rozchodu medzi Slovenskom a Ukrajinou, budú znamenať priamy prínos pre slovenskú ekonomiku. Iné tak urobia nepriamo tým, že prispejú k zabezpečeniu víťazstva Ukrajiny.
Sme svedkami toho, že Rusi v zimnom období bombardujú najmä ukrajinské energetické zariadenia. Po vojne bude v tomto smere nepochybne veľa práce.
Bohužiaľ, Ukrajinci trpia denne pod systematickými a úmyselnými útokmi Ruska na energetickú a civilnú infraštruktúru. Toto si bude vyžadovať obrovské rekonštrukčné úsilie, najmä v sektore energetiky, dopravy, bývania a komunálnych služieb. Naše myšlienky však musia byť s ľuďmi Ukrajiny už teraz, nemôžeme čakať, kým sa skončí vojna. S cieľom pomôcť im EIB financuje urgentné opravy a modernizácie, napríklad v oblasti vykurovacej a energetickej infraštruktúry. Zároveň poskytuje poradenskú podporu prostredníctvom nástrojov ako JASPERS, aby pomohla ukrajinským úradom pripravovať projekty a urýchľovať ich realizáciu.
Môžete spresniť niektoré konkrétne projekty?
Pred mesiacom sme podpísali dlhodobé financovanie vo výške 50 miliónov eur s Naftogazom, ukrajinskou štátnou energetickou spoločnosťou. Bola to naliehavá zimná odpoveď na problémy spojené s udržaním energetického systému krajiny prostredníctvom dovozu zemného plynu. Spolu s Európskou komisiou, členskými štátmi EÚ a niektorými medzinárodnými finančnými inštitúciami mobilizujeme značné dlhodobé investície. Našim vedúcim princípom je zásada „obnoviť lepšie“ – teda nielen znovu vybudovať to, čo existovalo aj predtým, ale vytvoriť odolnejšie, efektívnejšie a udržateľnejšie systémy. A to v plnom súlade s mandátom EIB ako klimatickej banky EÚ a dlhodobého investičného ramena Únie.
Funguje vám aj spolupráca s Európskou komisiou? Je ochotná podporovať vaše projekty?
Áno, naša spolupráca s Európskou komisiou je štrukturálna, koordinovaná a veľmi úzka. Sme súčasťou jednej európskej rodiny so spoločnými cieľmi a hodnotami, s mnohými aktivitami, najmä mimo EÚ, ktoré sú spoločne navrhované a implementované. Skupina EIB často operuje s rozpočtovými zárukami EÚ, čo nám umožňuje podstupovať väčšie riziká a mobilizovať dodatočné súkromné investície v prospech členských štátov. Nedávna záruka vo výške dvoch miliárd eur v rámci nástroja pre Ukrajinu je toho dobrým príkladom.
Ako takéto aktivity fungujú v krajinách ako je tá naša?
V kohéznych krajinách, akou je i Slovensko, často kombinujeme úvery EIB a poradenské služby s fondmi EÚ, aby sme maximalizovali ich vplyv. Príkladom je úver vo výške 240 miliónov eur na spolufinancovanie zelených a digitálnych projektov na Slovensku v rámci programov EÚ. Stručne povedané – Komisia definuje politiku a EIB je jedným z jej hlavných nástrojov na premieňanie tejto politiky na hmatateľné investície. V roku 2024 dosiahli investície EIB na Slovensku približne 360 miliónov eur. Minulý rok sme sa už priblížili k takmer 400 miliónom.
To znamená neustály rast.
Máte pravdu, že aktivity Skupiny EIB na Slovensku skutočne narastajú. Nepracujeme však s kvótami pre jednotlivé krajiny. Reagujeme na miestny dopyt, ktorý neustále rastie. Objemy potom tento rast nasledujú. Teší ma, že záujem o našu podporu vzrástol aj na Slovensku. Ako som spomenula už predtým, u vás chceme robiť viac hlavne so súkromným sektorom. Už čoskoro oficiálne predstavíme výsledky. Ponúkame pritom niekoľko modalít financovania.
Aké sú to modality?
Priame úvery EIB sa typicky používajú pre väčšie projekty nad určitou hranicou. Sú vhodné pre štát a úrady, obce a regióny, štátne podniky či rôznych dopravcov alebo poskytovateľov verejných služieb. Ale takisto aj pre veľké korporácie či hráčov v budovaní infraštruktúry. Okrem toho poskytujeme nepriame financovanie prostredníctvom miestnych finančných sprostredkovateľov – formou úverových liniek či záruk bankám a lízingovým spoločnostiam. Tie potom požičiavajú peniaze slovenským malým a stredne veľkým podnikom, obciam a lokálnym verejným subjektom, ktoré ich potrebujú na menšie projekty. Prípadne aj ďalším oprávneným dlžníkom pod hranicou určenou pre priamy úver EIB.
Aké podmienky musí projekt spĺňať?
Vo všetkých prípadoch musia byť projekty ekonomicky zdravé, technicky robustné a v súlade s prioritami EÚ, obzvlášť ako sú klimatické opatrenia, energetická bezpečnosť, digitalizácia, kohézia, inovácie či sociálna infraštruktúra.
Spomínali ste obce. Môžete o spolupráci s nimi povedať niečo viac?
Obce a regionálne samosprávy sú na Slovensku kľúčovými partnermi EIB. Profitujú z financovania aj bezplatných poradenských služieb. Pracujeme priamo s miestnymi samosprávami a mestskými spoločnosťami, keď veľkosť projektu a úverová spôsobilosť odôvodňujú poskytnutie prostriedkov EIB. Ako príklad môžem uviesť úver vo výške 50 miliónov eur pre Bratislavskú vodárenskú spoločnosť na modernizáciu vodnej a odpadovej infraštruktúry v bratislavskom regióne.
A čo menšie projekty?
Nepriamo financie smerujeme cez slovenské banky, ktoré dostávajú úverové linky EIB a následne poskytujú obciam za priaznivých podmienok úvery určené na menšie projekty. Toto je dôležitý nástroj financovania miestnej infraštruktúry a mestského rozvoja, ako aj investícií súvisiacich s klímou. V oboch prípadoch je naším cieľom pomôcť obciam implementovať projekty, ktoré ich posúvajú k európskym cieľom – od čistej vody a udržateľnej mobility po energetickú efektívnosť a dostupné bývanie. Zároveň im pomáhajú udržiavať miestne rozpočty udržateľné.
Povedzme si niečo o poradenských službách.
Tie sa stali kľúčovou súčasťou našej práce na Slovensku. Pomáhajú premieňať únijné a národné priority na vysokokvalitné, bankovateľné projekty, ktoré sú motorom zeleného, digitálneho a regionálneho rozvoja. V posledných rokoch sme vykonali viac ako 30 zadaní so silným zameraním na klímu a životné prostredie. Podporujeme veľké projekty financované z EÚ v oblasti dopravy a mestskej mobility, ako sú železničný uzol Žilina, koridory D1/D3 a R2, bratislavské električkové predĺženie do Petržalky či širšia modernizácia Transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) a železníc. Ide o plánované investície v hodnote približne 4,8 miliardy eur.
Zameriavate sa aj na ďalšie segmenty?
Mimo dopravy podporujeme spravodlivú transformáciu a energetickú bezpečnosť tým, že pomáhame navrhovať investície zamerané na nahradenie uhlia v systémoch centrálneho vykurovania v Novákoch a Prievidzi. Takisto mobilizujeme granty ELENA pre veľkú modernizáciu energetickej efektívnosti verejných budov, verejného osvetlenia a strešných fotovoltík. Príkladom je projekt za 1,4 milióna eur v Košickom kraji. Naše poradenské tímy pracujú tiež na projektoch širokopásmového pripojenia, cirkulárnej ekonomiky či vodného a odpadového hospodárstva.
Kto je ich partnerom?
Spolupracujú so Slovenským investičným holdingom na posilnení miestnych kapacít pre financovanie energetickej efektívnosti. Umožňujú tak Slovensku efektívnejšie absorbovať fondy EÚ, pripravovať robustné a udržateľné projekty a priťahovať dodatočné investície. Urýchľujú tým zelenú transformáciu a zlepšujú konektivitu, verejné služby a kvalitu života.
Tradíciou sa stáva Fórum EIB v Luxemburgu, ktorého štvrtý ročník sa začína už dnes a potrvá až do štvrtka.
Fórum Skupiny EIB sa stalo platformou na vysokej úrovni, kde tvorcovia politík, lídri biznisu, finančné inštitúcie, akademici a občianska spoločnosť diskutujú o tom, ako posilniť konkurencieschopnosť, bezpečnosť a udržateľnosť Európy. Udržiavame si silné zameranie na celoeurópske strategické priority – energetickú bezpečnosť, klimatickú transformáciu, inovácie či investície relevantné pre obranu, kohéziu a podporu Ukrajiny. A to prostredníctvom plenárnych zasadnutí a tematických panelov spájajúcich európske a medzinárodné perspektívy. Diskusie nie sú čisto teoretické. Vždy prepájame diskusie za účasti najvyšších predstaviteľov s konkrétnymi investičnými riešeniami a nástrojmi, čo robí podujatie jedinečným. Pre krajinu ako Slovensko je toto Fórum príležitosťou upevniť si pozície v európskych debatách a pochopiť, ako pretaviť priority EÚ do slovenských investičných projektov.
Kto z popredných predstaviteľov sa na Fóre zúčastní?
Na Fóre 2026 očakávame zaujímavú a rozmanitú skupinu európskych, komunitných a podnikateľských lídrov, okrem iných aj predsedu Európskej rady Antónia Costu, námestníčku ukrajinského ministra financií Olhu Zykovú, kardinála Petra Kodwo Turksona, generálnu riaditeľku Svetovej obchodnej organizácie Ngozi Okonjo-Iwealovú, gréckeho ministra financií Kyriakosa Pierrakakisa, experta na umelú inteligenciu Artura Menscha, asistentku generálneho tajomníka NATO Tarju Jaakkolovú, luxemburského veľkovojvodu Viliama V. či ukrajinskú nositeľku Nobelovej ceny za mier Oleksandru Matvijčukovú.
Kto je Zuzana Kaparová
Pochádza z Pardubíc, od roku 2023 vedie Skupinu Európskej investičnej banky na Slovensku. Predtým pôsobila na českom ministerstve životného prostredia, v Európskej komisii v Bruseli či v Agentúre pre ochranu životného prostredia USA vo Washingtone. Pre EIB pracuje od roku 2015. Má za sebou pôsobenie vo viedenskej kancelárii banky aj v centrále v Luxemburgu.
