Šéfka sekcie plánu obnovy: Nemôžeme sa spoliehať na revíziu ani predĺženie lehoty

Lenka Gabrhelová z národnej implementačnej autority v rozhovore hovorí, že parlamentom neprešiel žiaden zákon, ktorý by šiel proti plánu obnovy. Aj všetky riziká, na ktoré autorita poukázala v nedávnej správe, sa podľa nej dajú mitigovať.  

V rozhovore sa dozviete:

V akom stave je slovenský plán obnovy,
kto je zaň zodpovedný,
aká je úloha sekcie plánu obnovy,
a ako prebieha komunikácia s Európskou komisiou.

Lenka Gabrhelová je generálnou riaditeľkou Národnej implementačnej a koordinačnej autority, ktorá je súčasne aj sekciou plánu obnovy na Úrade vlády SR. Na úrade predtým pôsobila ako riaditeľka Metodicko-právneho odboru.

Nedávno ste vydali správu o  implementácii plánu obnovy, z ktorej vyplynulo viacero problémov. Prečo teraz?

Proces sme začali ku koncu minulého roku, kedy došlo k zmene vlády. Bolo pre nás veľmi dôležité, aby aj nová vláda vedela, v akom stave je plán obnovy a odolnosti a na čo sa bude treba najviac sústrediť.

Správa identifikuje 50 opatrení, pri ktorých existuje riziko. Ako prebiehala komunikácia s ministerstvami? 

Ministerstvá sme vyzvali, aby nám predložili zoznamy opatrení, pri ktorých si myslia, že ich už nevedia zrealizovať tak, ako boli pôvodne nadizajnované, alebo že hrozí, že míľnik alebo cieľ nebude uspokojivo splnený. Oni nám zreportovali všetky opatrenia, kde vnímali nejaké riziká.

My sme si spravili svoju domácu úlohu a spolu s ministerstvami sme si celý tento zoznam prešli a vylúčili sme z neho opatrenia, ktoré do budúcna budeme vedieť splniť, možno s menším časovým omeškaním. To v niektorých prípadoch vieme mitigovať napríklad iným termínom predkladania žiadostí o platbu Európskej komisii.

Potom sme vyselektovali 12 opatrení, pri ktorých sme usúdili, že pri nich spĺňame predpoklad pre začatie diskusií o revízii s Európskou komisiou.

Ako ste na tom s  revíziou?

O týchto 12 opatreniach teraz komunikujeme s Európskou komisiou. Najskôr sa snažíme hľadať spôsob, ako sa veci dajú urobiť aj bez revízie. K diskusii o úprave konkrétneho opatrenia budeme pristupovať až vtedy, keď už všetky ostatné možné spôsoby riešenia budú vyčerpané. Čiže len v krajnom prípade. Práve preto hovoríme o cielenej revízii.

Môžeme sa na ňu spoľahnúť? 

Revízia je veľmi náročný proces, tak na strane Slovenskej republiky, ako aj na strane Európskej komisie. Má nejasný záver a výsledok. V súčasnosti sa musíme sústrediť na to, aby sme tie naše právne záväzky, ku ktorým sme sa zaviazali, naozaj aj splnili.

Nemôžeme ostať stáť a čakať na revíziu. Stále komunikujeme s ministerstvami a hľadáme spôsoby, ako sa čo najviac priblížiť k splneniu týchto míľnikov a cieľov aj bez nej.

Ako sa dajú splniť bez revízie? 

Vo väčšine prípadov ide o časové omeškania, ktoré boli založené na zložitých administratívnych procesoch na strane ministerstiev, omeškaniach vo verejnom obstarávaní, nedostatku záujmu potenciálnych žiadateľov o podporu a my sa snažíme analyzovať všetky tieto príčiny a hľadať riešenia.

Napríklad, ak máme nedostatočný záujem o podporu pri materských školách, tak hľadáme spôsoby, ako ten záujem podnietiť. Práve v tomto prípade možno aj vyhlásenia pána ministra o tom, že záujem je nedostatočný, podnietili žiadateľov, pretože v poslednom období predložili veľké množstvo žiadostí.

Do revízie možno pôjde 12 rizikových cieľov, v  správe ale hovoríte o  50 rizikách. Čo teda so zvyšnými 38 cieľmi, pri ktorých o zmene neuvažujete?

Väčšina týchto opatrení, ktoré sa do toho úzkeho zoznamu nedostali, sú také, kde vieme znížiť riziká aj inak ako revíziou.

Čo s  tou menšinou?

Nie je tam žiadna taká menšina, ktorú by sme s ohľadom na nám dostupné informácie nevedeli splniť. Ak to niekde hrozilo, tak tam hľadáme spôsoby, ako Komisiu presvedčiť, že ide o objektívne dôvody. Veríme, že pri všetkých z týchto 38 opatrení sa nám podarí priblížiť sa k cieľu tak, aby sme Európsku komisiu presvedčili, že cieľ bol uspokojivo splnený.

Prejdime ku konkrétnym opatreniam. Dlhodobo sa riešia problémy pri výzve Obnov dom. V správe uvádzate, že zatiaľ bol cieľ vyplatenia peňazí splnený iba na 0,99 percent. 

Ministerstvo životného prostredia ako vykonávateľ tohto opatrenia má zabezpečiť obnovu 25 tisíc rodinných domov. Už v minulosti sa stalo, že veľké množstvo žiadateľov žiadalo o podporu, ale nevedeli sa dostať k zmluvám.

Veľmi intenzívne sme komunikovali so Slovenskou agentúrou životného prostredia, ktorá toto opatrenie zabezpečuje, a hľadali sme spôsoby, ako zjednodušiť procesy posudzovania žiadostí, aby sa prijímatelia dostali k svojim zmluvám čo najskôr.

V súčasnosti sme v situácii, kedy títo žiadatelia už obnovili svoje rodinné domy a žiadajú o vyplatenie platieb. Opäť hľadáme spôsoby ako zjednodušovať kontrolu žiadostí o platbu tak, aby sme odstránili tie úzke hrdlá. Agentúra pristupuje k digitalizácii časti svojich procesov a ide najať väčšie množstvo zamestnancov. To by malo priniesť výsledky vo veľmi krátkom čase.

Čo tak dekarbonizácia priemyslu, kde mala ísť najväčšia časť pomoci U.S. Steelu, ale teraz je otázne, či vôbec bude mať o túto podporu záujem. Aká je tam alternatíva?

V pláne obnovy nie je napísaný U.S. Steel ako konkrétny žiadateľ. Výzva, ktorá bola vyhlásená, nám priniesla troch prijímateľov. Dvaja zmluvu podpísali a jeden, ten najväčší prijímateľ a najväčší emitent CO2 v priemysle,  nám zatiaľ zmluvu nepodpísal z objektívnych dôvodov, keďže dochádza k zmene vlastníka tejto spoločnosti.

Intenzívne sa o tom diskutuje na politickej úrovni a aj s Európskou komisiou. Chceme ešte analyzovať, či neexistujú nejaké iné projekty, ktoré by nám mohli prispieť k splneniu tohto cieľa. Samozrejme, U.S. Steel ako najväčší producent CO2 na Slovensku je pre nás, pre splnenie našich klimatických cieľov, veľmi dôležitý partner. Všetko bude závisieť od rozhodnutia na politickej úrovni.

Aké sú možnosti? 

Všetky projekty, ktoré sa týkajú dekarbonizácie, sú veľmi časovo náročné.  My už v implementácii plánu obnovy a odolnosti nemáme toľko času, keďže opatrenia majú byť zrealizované do leta 2026.

Preto je dôležité, aby bolo na politickej úrovni rozhodnuté, či budeme čakať na vyriešenie situácie v U.S. Steel, alebo budeme hľadať iné spôsoby realizácie opatrenia, alebo bude alokácia v revízii presunutá na úplne iné opatrenie.

Čo teda zatiaľ komunikujete Európskej komisii? 

Revízia, ako som povedala, je náročný proces. Aj posledná revízia, ktorú sme absolvovali, trvala viac ako rok. Slovenská republika, predpokladám, že rovnako ako aj iné členské štáty, si rozsah a obsah revízie najskôr neformálne prediskutuje s Európskou komisiou. Až potom sa pripravuje revízny dokument, ktorý po schválení vládou Slovenskej republiky predložíme Európskej komisii. Zatiaľ prebiehajú len neformálne diskusie s Európskou komisiou.

Je nejaká šanca, že by sa termín leto 2026 posunul?  

Toto je veľmi častá otázka, jednak od novinárov, ale aj od ministerstiev. Tie by boli určite veľmi radi, keby sa termín realizácie plánu obnovy a odolnosti posunul. Určite sa to rieši aj v ďalších členských štátoch.

Európska komisia je v týchto diskusiách veľmi striktná. Tento termín vyplýva priamo z nariadenia, čiže predĺženie obdobia implementácie plánu obnovy, by si vyžadovalo zmenu európskej legislatívy. A Európska komisia nám zatiaľ veľmi striktne komunikuje, že s predĺžením lehoty na implementáciu plánu obnovy a odolnosti nemáme rátať.

Dokedy by mala byť revízia uzatvorená, ak sa má stihnúť leto 2026? 

Závisí to od toho, čo bude predmetom tej revízie. Viaceré opatrenia, ktoré máme, si vyžadujú len malú úpravu očakávaných výsledkov. Takúto úpravu vieme spraviť aj tesne predtým, než musí byť míľnik alebo cieľ ako splnený zadeklarovaný Európskej komisii. Pokiaľ by sme hovorili o tom, že ideme presunúť alokáciu na nejaké iné opatrenie…

Napríklad ako v  prípade U.S. Steel.

…tak potom je veľmi dôležité, aby sme načasovali revíziu tak, aby sme presunuli alokáciu na opatrenia, ktoré sú ešte zrealizovateľné v danom čase.

Existuje na Slovensku vôbec projekt, ktorý by dokázal nahradiť dekarbonizáciu U.S. Steel tak, aby splnil cieľ? 

Toto je otázka na expertov, ktorých v tejto oblasti máme a na Ministerstvo životného prostredia, ktoré musí preveriť, či existujú na trhu ďalšie projekty. Určite máme ďalších emitentov CO2, ktorí by vedeli zrealizovať dekarbonizačné projekty.

Otázka je, že či majú projekty pripravené a či tie ich projekty sú zrealizovateľné v časovom horizonte, ktorý je pre plán obnovy a odolnosti záväzný.

Vy v tomto momente nemáte ešte takúto informáciu z Ministerstva životného prostredia?

Môžem povedať, že výsledok rokovaní s ministerstvom životného prostredia ohľadom tejto témy bude verejnosti komunikovaný v blízkej dobe.

Povedala by som, že je problém, že v  roku 2024 ešte nevieme, či vôbec existuje projekt, ktorý by mohol nahradiť dekarbonizáciu U.S. Steel tak, aby sa to stihlo v rámci plánu obnovy. Kto je za to zodpovedný? 

Toto je veľmi ľahká otázka, pretože zákon priamo stanovuje, kto je zodpovedný za konkrétne opatrenia plánu obnovy a odolnosti. V tomto prípade je to Ministerstvo životného prostredia. My s nimi ale diskutujeme a verím, že aj na tento problém sa nájde nejaké riešenie.

Aká je v  tomto procese vaša úloha?

Po prvé, zabezpečujeme komunikáciu s Európskou komisiou. Pomáhame ministerstvám nastaviť implementačné pravidlá, procesy a tiež zabezpečujeme, aby mali finančné prostriedky na realizáciu opatrenia. Zodpovednosť za konkrétne opatrenia je ale na nich. Veľakrát sa ľudia nesprávne domnievajú, že sme nadriadeným orgánom pre ministerstvá, čo ale nie je pravda.

Vnímate, že sa toto nejako časom zmenilo? V minulosti som vnímala sekciu plánu obnovy ako asertívnejšieho hráča. Napríklad potom, čo vláda Eduarda Hegera do rozpočtu na rok 2023 nezaradila výdavkové limity, sekcia plánu obnovy verejne argumentovala za ich prijatie. 

Hranice toho, čo môže národná implementačná a koordinačná autorita a čo môžu ministerstvá, sú dané zákonmi. Na tom sa nič nezmenilo. Pre nás je veľmi dôležité, aby sme si vytvorili aj po zmene vlády veľmi dobré vzťahy s ministerstvami, aby nám dôverovali. Ak sa na nás obrátia s problémami skôr, môžeme identifikovať riziká a budeme im vedieť pomôcť s riešením.

Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala plniť celý plán obnovy, nespôsobovať zvrátenie predchádzajúcich splnených míľnikov. Každý týždeň však prichádzajú návrhy, ktoré idú proti plánu obnovy. Spomeniem novelu trestného zákona, dôchodkovú reformu a neprijaté výdavkové limity. Upozorňujete na to vládu? 

V pláne obnovy a odolnosti bolo naozaj veľké množstvo reforiem, čiže týmto nástrojom je dotknutých veľké množstvo právnych predpisov. My nemôžeme predpokladať, že právne predpisy ostanú stabilné a nemenné.

Pokiaľ ale dochádza k nejakým zmenám, je dôležité, aby sme si na národnej úrovni posúdili, čo nebudú mať negatívny vplyv na už splnené míľniky a ciele. Ministerstvám sme poskytli zoznam dokumentov a ak v nich nastanú zmeny, sú povinní nás o tom informovať.

My tieto zmeny potom komunikujeme s Európskou komisiou, poskytujeme vysvetlenia, vypracovávame rôzne analýzy. Ak sa niečo mení, tak preukazujeme, že to, čo sa malo zabezpečiť alebo splniť v rámci reformy ostáva nezmenené.

Ste v  tomto aj proaktívni?

Áno. Ak nastáva nejaká zmena, snažíme sa poukázať na potrebu posúdiť, ako zmena ovplyvní plán obnovy. Informujeme ministerstvá, že v rámci legislatívneho procesu musia dohliadnuť na to, aby sa míľniky a ciele nezvrátili. Dá sa to vidieť napríklad na našich pripomienkach v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Stalo sa, že ministerstvá túto úlohu nesplnili a parlamentom prešiel zákon, ktorý ide proti plánu obnovy? 

Zatiaľ sme takúto situáciu neidentifikovali. Nejasnosti, budeme určite rokovať s Európskou komisiou. Niektoré zmeny nemusia mať jasný vplyv, ale dôležité je, aby sme o tom vedeli, aby sme o plánovaných úpravách vedeli včasne diskutovať s Komisiou aj s ministerstvom.

Ani fakt, že v  rozpočte na rok 2024 nie sú výdavkové limity, nevyhodnocujete ako zvrátenie míľnika?

Ten, kto v tomto prípade určuje, či ide alebo nejde o zvrátenie míľnika, je Európska komisia. My spolu s ministerstvom komunikujeme skutočnosti, ktoré nastali.

Európska komisia je informovaná o tom, že národná rada neschválila limity verejných výdavkov, ktoré do parlamentu predložila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. My sme kontaktný bod, ktorý zabezpečuje, že Komisia bude mať odpovede na svoje otázky založené na vyjadrení od vykonávateľa, teda ministerstva.

Keď Rada predložila do parlamentu limity verejných výdavkov, komunikovali ste, že je to potrebné pre plán obnovy? 

S poslancami parlamentu sme nekomunikovali. Ale nevylučujem, že bola komunikácia na politickej úrovni.

Prostredníctvom podpredsedu vlády, Petra Kmeca? 

S pánom podpredsedom vlády Kmecom sme vo veľmi intenzívnom kontakte a máme pravidelné týždenné stretnutia. O plán obnovy a odolnosti sa naozaj zaujíma. Je to jednou z jeho priorít. 

My sme do poslednej chvíle v kontakte s predkladateľom materiálu.  Aj na vláde máme svojho zástupcu, pretože pán podpredseda vlády je členom vlády. Keď už je ale niečo prijaté, tak už môžeme len komunikovať s ministerstvami a Európskou komisiou existujúci stav.

Európska komisia pozastavila hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu. V akom je stave? 

Po predložení štvrtej žiadosti o platbu došlo v rámci jedného míľnika k legislatívnym návrhom. Európska komisia si teda chce počkať na to, ako sa upraví legislatíva, ktorá sa týka dôchodkovej reformy a potom znovu spustí posudzovanie žiadosti o platbu.

Schváli nám Komisia ale túto žiadosť, ak budú chýbať výdavkové limity, teda Slovensko zvráti jeden z míľnikov? 

Predpokladáme, že Európska komisia by nám nevyplatila plnú žiadosť o platbu, ak by bola presvedčená o tom, že nejaký z míľnikov a cieľov nebol splnený alebo nejaký z predtým uspokojivo splnených míľnikov a cieľov bol zvrátený.

Mohlo by Slovensko dostať z tejto žiadosti peniaze aspoň za ostatné míľniky? 

Štvrtú žiadosť platbu už nemôžeme meniť, už je zadeklarovaná. Európska komisia ju posudzuje takú, ako sme ju predložili.

Ale piatu žiadosť môžeme poslať čiastočnú?

Veríme, že piatu žiadosť budeme podávať celú, a že sa nám podarí splniť všetky míľniky a ciele z nej vyplývajúce. Posudzovanie predchádzajúcich žiadostí o platbu nemá vplyv na oprávnenie členskej krajiny podávať ďalšie žiadosti o platbu.

Ale môže mať vplyv na vyhodnocovanie týchto žiadostí Európskou komisiou. Hovoríte, že veríte, že sa meškanie míľnikov mitiguje, Európska komisia nám schváli podané žiadosti a úspešne sa budú podávať aj tie ďalšie. Na politickej úrovni však stále nevidíme ochotu prijať výdavkové limity, alebo vyriešiť obavy z novely trestného zákona. Z čoho plynie vaša dôvera, že Slovensko dostane na konci dňa šesť a pol miliardy eur?

To by bol najpozitívnejší scenár. Sú aj vyjadrenia, že Slovensko nedokáže európske peniaze čerpať. My sa snažíme robiť maximum preto, aby Slovensko zo svojej alokácie vyčerpalo čo najviac.

Na pláne obnovy pôsobíte dlhšie. Necítite frustráciu z toho, že stále prichádzajú nové a nové politické návrhy, ktoré idú proti jeho naplneniu? 

Nemôžem povedať, že je to frustrácia. V pláne obnovy a odolnosti sa dennodenne potýkame s nejakými výzvami a rizikami. Vo väčšine prípadov nás ministerstvá kontaktujú v prípade, keď si nevedia pomôcť.

Snažíme sa udržať si optimizmus a byť tým prvkom, ktorý motivuje ministerstvá k tomu, aby sa nevzdávali a aby ďalej plnili to, k čomu sa Slovenská republika zaviazala.

Čiže vnímate svoju úlohu ako motivátorov.

Snažíme sa nimi byť. Pre nás je dôležité mať vzťahy s ministerstvami nastavené pozitívne. Veľa vecí záleží práve od nich a my musíme byť tí, ktorí ich motivujú k čo najlepšiemu výkonu. Chceme preukázať, že aj tento mechanizmus, ktorý je orientovaný výkonnostne, dokážeme využiť.