Bulharsko aj Grécko pobúril priebeh inaugurácie novej prezidentky Severného Macedónska, pričom „provokáciám“ nemusí byť koniec. Názory nacionalistickej strany, s ktorou je hlava štátu spojená, môžu západobalkánsku krajinu vzdialiť od EÚ v čase, keď sa k nej po dlhom čase blížila. Nástup do úradu novej prezidentky Severného Macedónska vyvolal medzinárodné pobúrenie. Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis aj […]
Menej ako 1 min.
min.
Bulharsko aj Grécko pobúril priebeh inaugurácie novej prezidentky Severného Macedónska, pričom „provokáciám“ nemusí byť koniec. Názory nacionalistickej strany, s ktorou je hlava štátu spojená, môžu západobalkánsku krajinu vzdialiť od EÚ v čase, keď sa k nej po dlhom čase blížila.
Nástup do úradu novej prezidentky Severného Macedónska vyvolal medzinárodné pobúrenie. Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis aj bulharský prezident Rumen Radev s veľkou nevoľou zareagovali na inauguračný prejav Gordany Siljanovskej-Davkovovej, ktorá v ňom vyhlásila, že bude „bude rešpektovať ústavu a zákony a ochraňovať zvrchovanosť, teritoriálnu integritu a nezávislosť Macedónska“.
Použila tak starý názov krajiny namiesto medzinárodne dohodnutého termínu „Severné Macedónsko“, ktorý platí od roku 2019. Na zmene názvu trvalo Grécko.
Atény používanie pôvodného termínu totiž vnímali ako zásah do svojho dedičstva a dlhodobo tvrdili, že naznačuje skryté územné nároky na grécku provinciu s rovnakým menom (Macedónsko).
Až po následnej dohode na zmene názvu prestali blokovať snahy svojho suseda o vstup do Európskej únie a NATO. Zo Skopje sa člen Aliancie napokon stal v roku 2020. Na vstup do Únie však naďalej čaká už vyše 20 rokov.
Siljanovská-Davkovová prívlastok svojej krajiny vynechala zjavne vedome. Ako informuje AFP, oficiálny text príhovoru totiž obsahoval celý názov.
Prvá žena v úrade hlavy štátu Severného Macedónska pochádza z nacionalistickej strany VMRO-DPMNE (Vnútorná macedónska revolučná organizácia – Demokratická strana macedónskej národnej jednoty), ktorá odmieta nový názov uznať.
Hneď po zaznení týchto slov zo sálu na protest odišla grécka veľvyslankyňa Sofia Filipidisová. Dlho na seba nenechala čakať ani reakcia gréckeho premiéra, ktorý prezidentkino konanie označil za „neprípustné“ a „protiprávne“.
„Bilaterálne vzťahy ako aj kroky, ktoré Skopje podniká voči Európe, závisia od dodržania dohody,“ uviedol Mitsotakis na sociálnej sieti X. Dodal, že Grécko už nebude akceptovať žiadne podobné „prešľapy“.
Sklamanie zo strany Únie
Na potrebu dodržiavania dohôd pre vstup do EÚ upozornila aj predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyen. Konkrétne spomenula Prespanskú dohodu z roku 2018, na základe ktorej sa názov krajiny po dohode zmenil.
„Pre úspešné pokračovanie Severného Macedónska na ceste k vstupu do EÚ je mimoriadne dôležité, aby krajina pokračovala v reformách a plne rešpektovala svoje záväzné dohody vrátane Prespanskej dohody,“ napísala na sieti X.
For North Macedonia to continue its successful path on EU accession it is paramount that the country continues on the path of reforms and full respect for its binding agreements, including the Prespa Agreement.
— Ursula von der Leyen (@vonderleyen) May 12, 2024
Ostrejší tón použil predseda Európskej rady Charles Michel. Po prvotnej gratulácii k nástupu novej prezidentky, v ktorom prial jej krajine úspešnú cestu do Únie, už v nadväzujúcom stanovisku vyjadril veľké sklamanie.
„Je veľkým sklamaním, že nová prezidentka Severného Macedónska počas slávnostného zloženia prísahy nepoužila ústavný názov krajiny. EÚ pripomína, že je dôležité pokračovať vo vykonávaní právne záväzných dohôd vrátane Prespanskej dohody s Gréckom,“ napísal na sieti X.
Very disappointing that the new President of North Macedonia @gogamkd did not use the constitutional name of the country during today’s oath ceremony.
The EU recalls the importance of continued implementation of legally binding agreements, including Prespa agreement with Greece.
— Charles Michel (@CharlesMichel) May 12, 2024
Provokáciám nemusí byť koniec
Okrem Grécka situácia osobne zasiahla aj ďalší štát. Bulharský prezident Rumen Radev varoval, že situácia by mohla mať negatívny vplyv na cestu krajiny do EÚ.
„Som presvedčený, že európska perspektíva Severného Macedónska závisí od dôsledného dodržiavania medzinárodných zmlúv, ku ktorým sa zaviazalo, ako aj rokovacieho rámca schváleného Európskou radou v júli 2022, ktorý, pre informáciu zodpovedných inštitúcií v Skopje, nebude revidovaný,“ uviedol Radev.
Aj Sofia totiž kladie svoje vlastné podmienky na Severné Macedónsko. Pred dvoma rokmi s ním po tvrdých rokovaniach dosiahla kompromis, ktorý sprostredkovalo Francúzsko.
Bulharsko vtedy súhlasilo, že obmedzí všetky svoje nároky voči Severnému Macedónsku výmenou za začlenenie bulharskej menšiny do ústavy Skopje.
Nacionalistická strana VMRO-DPMNE však zablokovala ústavné zmeny a fakticky zastavila európsku integráciu Severného Macedónska aj Albánska, ktoré Únia považuje za „jeden politický balík“.
Na vyhlásenia v Skopje ostro reagoval aj dočasný bulharský premiér Dimitar Glavčev: „Sme presvedčení, že európska perspektíva Severného Macedónska bude plne závisieť od komplexného vykonávania dohôd z júla 2022, ktoré všetci schválili.“
Ďalší vývoj môže skomplikovať fakt, že líder VMRO-DPMNE Christian Mitkoski, najpravdepodobnejší nový premiér v Skopje, dal 10. mája najavo, že sa svojho provokatívneho tónu voči Sofii nevzdá.
Vyzval na uzavretie nového dodatku k Dohode o dobrom susedstve s Bulharskom, ktorá bola podpísaná v roku 2017.
V reakcii na vyhlásenie bulharského premiéra, že Sofia neurobí žiadne nové ústupky voči Severnému Macedónsku, Mitkoski pokrčil plecami.
„V tom prípade budeme pokračovať v našej práci tu a počkáme si na niekoho rozumného v Sofii, s kým sa budeme môcť porozprávať,“ uzavrel líder nacionalistickej strany.
Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.
