Historická fikcia, ktorá má korene v skutočnom príbehu. Biela moruša od Rosy Kwon Easton je dojímavým a zároveň drsným rozprávaním o japonskej okupácii Kórey, rasizme, strate identity a nezlomnej ženskej sile.
Je rok 1928 a jedenásťročná Miyoung sníva o budúcnosti, ktorú by si mohla vybrať sama. Jej sny sú však priveľké pre malú dedinu neďaleko Pchjongjangu. Dedinu, kde ju čaká len bieda, rodičmi dohodnutá svadba a ťažká práca. Štúdium u sestry v Japonsku je pre ňu vykúpením.
Zakrátko však zistí, že byť Kórejčankou v Japonsku nie je celkom bezpečné, a tak stojí pred rozhodnutím vzdať sa svojho mena a identity a stať sa niekým novým. Zatiaľ čo sa na horizonte zbierajú vojnové mraky, Miyoung cíti, ako sa svet okolo nej sťahuje a čas jej relatívnej voľnosti sa nezadržateľne kráti. Akokoľvek sa rozhodne, zmení tým život nielen sebe, ale aj svojim milovaným. Naveky.
Román sa odohráva na pozadí japonskej okupácie Kórey a rastúceho militarizmu v Ázii. Kórejci žijúci v Japonsku čelili diskriminácii, podozrievaniu a tlaku na asimiláciu. Museli si meniť mená, jazyk aj identitu, aby zapadli. A práve pred touto voľbou stojí aj Miyoung. Aby prežila a zabezpečila budúcnosť sebe aj svojej rodine, musí sa rozhodnúť: zostane verná svojmu pôvodu, alebo sa vzdá svojho mena a stane sa „niekým prijateľnejším“?
Toto nie je len politická dilema. Je to hlboko osobné rozhodnutie, ktoré zasiahne jej lásky, priateľstvá aj rodinné vzťahy. Každá voľba má následky – a tie budú trvať celý život.
Príbeh inšpirovaný skutočnosťou
Jedným z najsilnejších aspektov knihy je fakt, že je z veľkej časti inšpirovaná životom autorkinej starej mamy. Rosa Kwon Easton sa rozhodla spracovať rodinnú históriu do románovej podoby a vdýchnuť hlas generácii žien, ktorých príbehy zostali často nevypovedané.
Práve táto osobná rovina dodáva knihe autentickosť. Najmä záverečná poznámka autorky patrí k pasážam, ktoré čitateľov dojímajú – uvedomíte si, že nejde len o literárnu fikciu, ale o reálne osudy, ktoré formovali celé rodiny.
Zaujímavosťou je aj samotný názov. Moruša – strom, ktorý symbolizuje vytrvalosť a životaschopnosť – sa stáva metaforou pre Miyoungin osud. Ohýba sa, ale neláme.
Biela moruša nie je rýchla oddychovka. Je to román, ktorý vás prinúti spomaliť a premýšľať. O identite. O rodine. O odvahe. Stiahnite si knihu hneď teraz do čítačky, tabletu alebo mobilu…a možno po dočítaní pochopíte, že nájsť samého seba niekedy znamená najprv sa stratiť.
PR: Mgr. Milan Buno
redakcia PremiumNews
The post Silný ženský osud v tieni vojny. Historický príbeh Biela moruša first appeared on Premium NEWS™.