Škandálmi sprevádzaný šikovný vyjednávač a liberálna „železná lady“. Kto sú Costa a Kallas

Portugalský expremiér António Costa je nádejným predsedom Európskej rady, hoci ešte minulý rok tvrdil, že vo verejnom živote zrejme skončí. Na estónsku premiérku Kaju Kallas, možnú šéfku diplomacie EÚ, v Rusku vydali zatykač.

Na júnovej Európskej rade (27. – 28. júna) by sa európska dvadsaťsedmička mala definitívne dohodnúť na tom, komu budú patriť najvyššie posty v štruktúre európskych inštitúcií. Okrem Ursuly von der Leyen, ktorá má dobré šance na druhú nomináciu do čela európskej exekutívy – Európskej komisie, sú to dvaja politici z geograficky opačných kútov Európy. Jeden muž a jedna žena.

Kto je Portugalčan Costa

Bývalý socialistický portugalský premiér António Costa je adeptom na predsedu Európskej rady. Ak uspeje, 1. decembra by nahradil Belgičana Charlesa Michela, ktorý je známy aj tým, že jeho vzťahy s Ursulou von der Leyen sú posledné roky na bode mrazu.

Costa minulý rok v novembri odstúpil z funkcie portugalského premiéra v dôsledku vyšetrovania korupčného škandálu, ktorý sa týka jeho blízkych spolupracovníkov. Malo ísť o ovplyvňovanie zákonov v prospech spoločností zaoberajúcich sa zeleným vodíkom, lítiom a tiež projektu dátového centra. Škandál dostal názov „operácia influencer“ a viedol k policajným prehliadkam na viacerých ministerstvách a v oficiálnej rezidencii vtedajšieho premiéra. Došlo aj k niekoľkým zatknutiam vrátane Costovho šéfa úradu vlády, u ktorého vyšetrovatelia našli takmer 76-tisíc eur. Hoci sám Costa nebol z ničoho formálne obvinený ani podozrivý, vyšetrovanie ešte nie je úplne ukončené.

Videl koniec kariéry

Keď Costa pred rokom a pol odstúpil, vyzeralo to, že jeho politická kariéra sa skončila. „Už som odstúpil z funkcie predsedu vlády, oznámil som, že nebudem kandidovať na predsedu vlády, a vzhľadom na trvanie tohto súdneho procesu už s najväčšou pravdepodobnosťou nebudem zastávať žiadnu verejnú funkciu,“ povedal vtedy na tlačovej konferencii.

V polovici 90. rokov Costa presedlal z práva na politiku a začal ako štátny tajomník a neskôr minister pre parlamentné záležitosti. Potom pôsobil ako minister spravodlivosti a viedol parlamentnú skupinu Socialistickej strany v Zhromaždení republiky.

Neskôr krátko pôsobil ako poslanec Európskeho parlamentu. Po návrate do Portugalska pracoval ako minister vnútornej správy vo vláde bývalého premiéra Josého Sócratesa, ktorého v roku 2014 zatkli pre podozrenie z korupcie a čelí súdnemu procesu. Od roku 2007 do roku 2015 bol primátorom Lisabonu.

V roku 2014 sa Costovi podarilo dostať sa na čelo socialistickej strany, parlamentné voľby v roku 2015 však strana pod jeho vedením prehrala. Zručným vyjednávaním a cez spojenectvá s opozičnými ľavicovými stranami sa mu vládu podarilo povaliť a stať sa premiérom.

Jeho prvé funkčné obdobie bolo poznačené škandálmi, napríklad krádežou zbraní Tancos, ktorá viedla k odstúpeniu vtedajšieho ministra obrany Azereda Lopesa. V roku 2017 v reakcii na smrtiace lesné požiare rezignoval minister vnútornej správy Constança Urbano de Sousa. Costova vláda bola kritizovaná aj za to, že viacero členov vlády boli členovia jednej rodiny.

V roku 2022 bol Costa opäť zvolený za predsedu vlády, tentokrát s absolútnou väčšinou. Jeho vláda zažila 13 demisií ministrov za 16 mesiacov vrátane tých, ktoré sa týkali škandálu v národnej leteckej spoločnosti TAP.

Kto je Estónka Kaja Kallas

Estónska stále úradujúca premiérka Kaja Kallas je nominovaná na pozíciu šéfky diplomacie EÚ, ktorú momentálne zastáva Španiel Josep Borrell. Z titulu tejto funkcie by tiež bola členkou Európskej komisie. Jej tvrdý postoj k Rusku je pre niektoré krajiny problémom. Výhrady v tomto smere komunikoval aj slovenský prezident Peter Pellegrini.

Estónska premiérka tiež bude musieť dokázať, že v prípade jej vymenovania vie presvedčivo hovoriť aj o iných regiónoch, ako sú Afrika, Blízky východ a Latinská Amerika. Stále viac diplomatov EÚ v Bruseli sa domnieva, že to, že nie je z kolonizátorskej krajiny ako jej predchodcovia, môže byť jej výhodou.

Kallas zastáva liberálne hodnoty, bola by tiež prvá Východoeurópanka na tomto poste, nie však prvou ženou, keďže vysokou predstaviteľkou už bola v rokoch 2014 – 2019 Talianka Federica Mogherini. Paradoxné je, že pri nominácii Federicy Mogherini to boli najmä pobaltské krajiny a Poľsko, ktorým prekážalo, že je príliš zmierlivá k Rusku vo svetle ruskej anexie Krymu.

Keď sa začiatkom januára 2022 ruské vojská zhromaždili na ukrajinskej hranici, Kallas bola jednou z prvých, ktorá varovala Západ, aby neveril Moskve a namiesto toho poskytol Ukrajine bezpodmienečnú podporu.

Železná lady

Estónsko pod jej vedením darovalo zbrane v hodnote 0,8 percenta HDP, čo je v pomere k tomuto ukazovateľu na obyvateľa najviac na svete. Časopis New Statesman ju nazval „novou železnou lady Európy“. Prijatie Ukrajiny do EÚ je podľa Kallas „morálnou povinnosťou“. Estónsko tiež prišlo s myšlienkou eurobondov na obranu, čo sú oblasti, ktoré boli predtým považované za politické tabu, ale teraz sa o nich diskutuje ako o možných politických opatreniach. V reakcii na jej rozhodnutie odstrániť v Estónsku vojnové pamätníky z čias Sovietskeho zväzu na ňu ruské orgány vydali zatykač.

Ani Kallas sa ale kritike nevyhla. Minulý rok médiá informovali, že jej manžel podnikal v Rusku aj po tom, čo sama Kallas kritizovala firmy, ktoré si ponechali obchodné aktivity v Rusku aj po ruskej invázii na Ukrajinu.

Jej vláda tiež krátko po voľbách v roku 2023 zvýšila dane a zaviedla nepopulárne rozpočtové škrty v súkromnom sektore. Krajina tiež pod jej vedením ako prvá v Pobaltí legalizovala manželstvá osôb rovnakého pohlavia, hoci zďaleka nemajú podporu celej verejnosti.

Pred tým, než sa v roku 2021 stala premiérkou, pôsobila aj ako poslankyňa Európskeho parlamentu. Server Politico ju označil za jednu zo 40 najvplyvnejších poslancov a poslankýň. Venovala sa najmä digitálnej legislatíve.

Pochádza z verejne činnej rodiny. Jej otec Siim Kallas bol členom Európskej komisie v rokoch 2014 – 2019, jej praprastarý otec sa zúčastnil bojov za estónsku nezávislosť v Sovietskom zväze a v medzivojnovom období stál napríklad na čele estónskej polície. Je matka bola ako 6-mesačné dieťa v roku 1941 deportovaná so svojou matkou a starou matkou z Estónska na Sibír. Vrátiť sa smeli o 10 rokov neskôr.