
Často hovoríme o motivácii, akoby ju mal každý automaticky k dispozícii. Ale teraz si predstavte, že ste dieťa, ktoré musí prekonávať viac prekážok cestou do školy než mnohí dospelí cestou do práce. Predstavte si, že žijete v marginalizovanej rómskej komunite v malej obci na východnom Slovensku a navštevujete druhý stupeň základnej školy. Každé ráno musíte vstať, aj keď možno nemáte budík ani príbuzného, ktorý by vás zobudil. Keďže škola vo vašej obci nemá pre vás miesto, musíte si vziať študentskú kartičku a pešo dôjsť na autobusovú zastávku, aby ste sa odviezli do školy v susednej obci. Autobus ide len raz, a ak ho zmeškáte alebo si zabudnete kartičku, čaká vás niekoľkokilometrová prechádzka. Často aj cez úseky, kde sa pohybujú túlavé psy. Cestou idete s kamarátmi, ktorým sa práve dnes do školy nechce ísť a prehovárajú vás, aby ste ju vynechali tiež. Navyše, možno sa vo vašom okolí škola nepovažuje za niečo, čo by skutočne pomohlo k lepšiemu životu. Nájdete v sebe silu a motiváciu chodiť do školy každý deň?
Marginalizované rómske komunity čelia na Slovensku mnohým problémom. Ako je uvedené v projektovej Svetovej banky, jedným z nich je aj miera záškoláctva, ktorá je v týchto komunitách výrazne vyššia oproti celoslovenskému priemeru. Záškoláctvo pritom veľmi negatívne vplýva na spoločensko-psychologický vývoj či na akademické výsledky a následné kariérne príležitosti rómskych detí. Dokonca môže mať významne negatívny vplyv na dlhodobé zdravie a aj zvýšiť riziko alkoholizmu. Z ďalších zdrojov vyplýva, že rómske deti zároveň čelia segregácii a diskriminačným praktikám. Toto všetko výrazne prispieva k predčasnému ukončeniu školskej dochádzky.
Naše oddelenie behaviorálnych a experimentálnych analýz sa zapojilo do projektu so Svetovou bankou zameraného na prekonávanie regionálnych rozvojových rozdielov, ktorého súčasťou bola aj podpora marginalizovaných rómskych komunít. Iniciatíva s názvom „Slovakia Catching Up Regions“ (CuRI) podporila tri najmenej rozvinuté kraje Slovenska, a to Prešov, Banskú Bystricu a Košice. V rámci tohto projektu boli okrem iného realizované aj behaviorálne intervencie vo vybraných rómskych komunitách. V obci Ostrovany sme sa sústredili práve na zníženie miery záškoláctva na druhom stupni základnej školy.
Aké bariéry boli identifikované?
Ešte pred zavedením akejkoľvek intervencie bol uskutočnený kvalitatívny výskum s cieľom identifikovať bariéry spojené so záškoláctvom. Pozostával z rozhovorov so žiakmi a učiteľmi a priamych pozorovaní správania žiakov počas vyučovacích hodín a cesty do školy. Tento výskum ukázal, že absencia v škole je spôsobená kombináciou viacerých prekážok z rôznych oblastí. V oblasti schopností ide najmä o ťažkosti s dodržiavaním ranných rutín a nedostatok sebadisciplíny. V oblasti príležitostí zase o problémy s dopravou, ako napríklad strach z voľne pobehujúcich psov a nutnosť mať pri sebe študentský preukaz pri ceste autobusom. V prípade motivačných prekážok bol najčastejšie spomínaný nedostatok pozitívnych vzorov a celkový nezáujem o školu. V našej intervencii sme sa zamerali na motivačné prekážky. Práve tie je totiž možné adresovať behaviorálnym prístupom, ktorý sa dá relatívne ľahko aplikovať a škálovať.
Čo konkrétne sa uskutočnilo?
Hlavným cieľom behaviorálnej intervencie bolo inšpirovať žiakov a žiačky a posilniť povedomie o dlhodobých prínosoch pravidelnej školskej dochádzky, a to prostredníctvom kampane s pozitívnymi vzormi z rómskej komunity. Žiakom a žiačkam druhého stupňa základnej školy (celkovo 109 detí) boli v škole dva týždne po sebe prezentované štyri videá od inšpiratívnych ľudí a neskôr bola uskutočnená aj ich vzájomná diskusia. Títo inšpiratívni ľudia prezentovali pozitívne správy o škole, ako napríklad:
„Pre mňa bola škola miestom, ktoré ma naučilo snívať.“ (Janette Motlová)
„Vzdelanie je jednou z ciest, ako dosiahnuť lepší život.“ (Róbert Hamburgbadžo)
Ako to dopadlo?
Intervencia mala mierne pozitívny efekt na dochádzku žiakov a žiačok s predchádzajúcou históriou záškoláctva. Zistenia Svetovej banky celkovo naznačujú, že podobné intervencie s inšpiratívnymi vzormi môžu účinne cieliť na motivačné nedostatky. Ukazujú totiž úspechy, ktoré prinieslo vzdelanie ľuďom, s ktorými sa rómski žiaci a žiačky vedia stotožniť. To potvrdzujú aj ich vyjadrenia po intervencií:
„Dalo mi to nádej a silu ísť ďalej.“
„Zanechalo to vo mne dojem, že všetko je možné.“
Oplatí sa projekt rozšíriť?
Video intervencia bola použitá aj na ďalších desiatich školách v regióne (celkovo 254 detí). V tomto pokračovaní projektu boli žiaci a žiačky náhodne rozdelení do troch skupín. Pomocou systému EduPage bolo s nimi v prvej testovacej skupine zdieľané video s mužským vzorom a v druhej testovacej skupine video so ženským vzorom. V kontrolnej skupine si zase pozreli krátky dokument o mravcoch. Vzhľadom na dostupné údaje sa v tomto prípade skúmal iba vplyv intervencie na postoje voči škole a nie na reálnu dochádzku. Pozitívny efekt intervencie sa tentokrát nepodarilo potvrdiť. Na druhú stranu, tí študenti, ktorí úspešne prešli kontrolou pozornosti a správne identifikovali dôležitosť vzdelávania ako hlavnú myšlienku videa, vykazovali pozitívnejší postoj k škole. Podpora učiteľmi sa zároveň ukázala ako dôležitý faktor pre vnímanie vzdelávania ako dôležitého a pozitívneho pre budúcnosť.
Čo si z toho vieme odniesť?
Samotné videá s pozitívnymi vzormi teda nemusia byť dostačujúce na celoplošné zlepšenie školskej dochádzky. Je k nim potrebné pridať aj aktívnu interakciu s inšpiratívnymi ľuďmi a podporu učiteľov. Behaviorálne intervencie tak určite majú svoje miesto pri riešení problémov marginalizovaných rómskych komunít, pri ich tvorbe je ale nevyhnutné tieto komunity aktívne zapojiť. Zároveň je v týchto komunitách potrebné riešiť problémy systémovo a behaviorálne intervencie využívať súbežne s takýmito zmenami.
Videá:
Príspevok Škola základ života: dochádzka v rómskych komunitách je zobrazený ako prvý na Inštitút finančnej politiky.
