Matičiari z Liptovského Mikuláša si vo štvrtok 12. marca 2026 na Vrbickom cintoríne pripomenuli 180. výročie narodenia spisovateľa, pedagóga a národného pracovníka Rehora Urama – Podtatranského. Spomienkové stretnutie bolo venované osobnosti, ktorá síce nepatrí medzi najznámejšie mená slovenskej literatúry, no svojou prácou prispela k rozvoju slovenského národného a kultúrneho života. Rehor Uram – Podtatranský, vlastným […]
2
min.
Matičiari z Liptovského Mikuláša si vo štvrtok 12. marca 2026 na Vrbickom cintoríne pripomenuli 180. výročie narodenia spisovateľa, pedagóga a národného pracovníka Rehora Urama – Podtatranského. Spomienkové stretnutie bolo venované osobnosti, ktorá síce nepatrí medzi najznámejšie mená slovenskej literatúry, no svojou prácou prispela k rozvoju slovenského národného a kultúrneho života.
Rehor Uram – Podtatranský, vlastným menom Gregor Uram, sa narodil 12. marca 1846 v Liptovskom Mikuláši v rodine remeselníka. Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici a neskôr na lekárskej fakulte vo Viedni. Lekársku dráhu však napokon opustil a v roku 1872 absolvoval učiteľskú prípravku v Kláštore pod Znievom. Následne pôsobil ako učiteľ vo svojom rodnom meste.
Autor, ktorý vychovával slovenského čitateľa
Podtatranský sa do povedomia zapísal predovšetkým ako autor literatúry pre deti. Vo svojich básňach, rozprávkach a povestiach nadväzoval na tradície slovenskej národnej literatúry. Jeho tvorba mala výrazný výchovný a náboženský charakter a publikoval ju najmä v dobových časopisoch.
Hoci jeho literárna tvorba nepatrí medzi najvýraznejšie prúdy slovenskej literatúry, jej význam spočíval najmä v tom, že pomáhala udržiavať slovenského čitateľa pri domácej literatúre v čase, keď jej bol nedostatok.
Ako svojho času napísal predseda Matice slovenskej a evanjelický biskup Jur Janoška, Podtatranského diela po dlhé roky udržiavali slovenských čitateľov pri čítaní v rodnom jazyku a slúžili vzdelaniu i dobru národa.
Spomienka pri jeho hrobe
Spomienkové stretnutie otvoril predseda Krajskej rady Matice slovenskej Žilinského samosprávneho kraja Milan Stromko, ktorý zarecitoval Podtatranského báseň Slovenská Matica.
O živote a diele spisovateľa následne hovoril spisovateľ, člen Výboru Matice slovenskej Peter Vrlík. Pripomenul, že Podtatranský bol s Maticou slovenskou spätý po celý život. Do jej radov vstúpil už v roku 1874 a v roku 1919 sa ako 73-ročný podieľal na jej znovuoživení.
Súčasťou pietneho stretnutia bolo aj položenie venca k hrobu tejto osobnosti slovenského kultúrneho života. Veniec položil prvý podpredseda Matice slovenskej Marek Nemec spolu s predsedom Miestneho odboru Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši Ferdinandom Chovancom.
„Národ nestojí iba na veľkých osobnostiach, ale aj na skromných pracovníkoch, ktorí vytrvalo slúžia svojmu ľudu. Podtatranský bol jedným z tých, ktorí pomáhali udržiavať slovenského ducha v časoch, keď to nebolo samozrejmé.“,“ uviedol na záver Marek Nemec. „Práve oni pomáhali prebúdzať národné povedomie a udržiavať slovenské slovo pri živote.“
Spomienkové stretnutie tak pripomenulo osobnosť, ktorá síce patrí medzi menej známych autorov, no svojou vytrvalou prácou prispela k zachovaniu slovenskej kultúry a národnej identity.
V. Podhoranský
