Škultéty z Miestnych akčných skupín: Na stole sú desiatky miliónov z EÚ, náš vidiek mohol vyzerať úplne inak

Vyhlásenie, že Miestne akčné skupiny sú len prietokovým ohrievačom pre eurofondy sú šokujúce a nefér, hovorí predseda Národnej siete MAS Štefan Škultéty o slovách štátneho tajomníka Michala Kaliňáka. „Rovnako by sme sa mohli pýtať, na čo je potom jeho rezort, keď prerozdeľuje európske peniaze,“ dodáva

Štefan Škultéty je predsedom Národnej siete miestnych akčných skupín.

Európska únia od vstupu posiela Slovensku na rozvoj vidieka desiatky miliónov eur cez podporu Miestnych akčných skupín. Tieto malé ministerstvá, ako ich nazýva predseda Národnej siete miestnych akčných skupín Štefan Škultéty, rozdeľujú peniaze na projekty vidieckych komunít: obnovu amfiteátrov, športovísk, opravu chodníkov, autobusových zastávok, budovanie turistických atrakcií či podporu malých farmárov.

Slovensko ale dlhodobo nevie využívať tieto peniaze. Len od roku 2014 má v Programe rozvoja vidieka na podporu projektov MAS-iek vyše 124 miliónov eur. Za desať rokov z nich využilo sotva desať percent, a tak hrozí, že sa peniaze nakoniec k MAS-kám vôbec nedostanú.
„Slovenskí politici Miestne akčné skupiny stále nepochopili,“ hovorí Škultéty s tým, že využiť túto príležitosť nedokázala žiadna vláda.

V rozhovore sme sa Štefana Škultétyho pýtali:

čo sú to Miestne akčné skupiny a čo robia pre slovenský vidiek,
prečo MAS-ky tak dlho čakajú na európske peniaze, na ktoré majú nárok,
ako je možné, že tento problém nevedia vyriešiť politici, ktorí hovoria o podpore vidieka,
prečo si myslí, že slovenskí politici nepochopili, o čom je prístup LEADER,
ako prijal vyjadrenia Michala Kaliňáka o tom, že MAS-ky sú len prietokovým ohrievačom na eurofondy,
aký podiel na súčasnej situácii majú samotné MAS-ky,
či nie je na Slovensku MAS-iek zbytočne veľa,
čo treba spraviť, aby slovenský vidiek nenávratne neprišiel o európske peniaze.

Ako národná sieť ste spustili kampaň Bez MASky. V rámci tejto kampane chcete širšej verejnosti vysvetľovať, ako masky fungujú a aký majú význam pre rozvoji vidieka. Sme v treťom programovom období, odkedy fungujú miestne akčné skupiny. Je to teda tak, že väčšina ľudí na Slovensku stále netuší, že tu vôbec nejaké MASky sú?

Povedomie verejnosti nie je až také silné ako v iných krajinách. Miestne akčné skupiny fungujú v každej krajine Európskej únie a tá ich podporuje od roku 1991. Je  škoda, že mnohí o tom nevedia. Princíp je to veľmi jednoduchý, pretože fungujú na platforme zoskupenia verejného a súkromného partnerstva. A keď hovoríme o verejnosti, tak máme na mysli mestá a obce na vidieku, ktoré sa s podnikateľmi, živnostníkmi, farmármi dali do zoskupenia na platforme občianskych združení. Čerpajú zdroje fondov EÚ na podporu vidieka a regionálneho rozvoja.

Kebyže to máte čo najjednoduchšie vysvetliť, čo robia MASky?

MASky sú také malé ministerstvá v regióne, mikroregióne, na vidieku. Manažujú eurofondové projekty a spájajú ľudí v danom regióne, starostov, podnikateľov, povedia si, akým smerom by sa ten mikroregión mal uberať, čo je pre nich dôležité. Nakreslia si stratégiu, dajú ju na papier a potom žiadajú o finančné zdroje. Žiadatelia, v tomto prípade obce alebo podnikateľ,  pripravia žiadosť na projekt . Vyhodnotí sa, či spĺňa kritéria danej výzvy. Podpíše sa zmluva, pridelia sa finančné prostriedky.

V prípade obcí ide o klasické projekty ako chodník, zastávka alebo je to rekonštrukcia cintorína, domu smútku, kultúrneho domu. U farmárov sú to napríklad technológie na sušenie ovocia mrazom, alebo nákup traktorov, ale sú to napríklad aj ubytovacie zariadenia v rámci agroturistiky.

Kto to hodnotí a má konečné slovo o tom, ktorý projekt získa podporu a ktorý nie?

Je to na štáte a vláde, ako si nastaví podmienky. V mnohých krajinách je to silne decentralizované, pretože to celé prebieha na miestnej úrovni. U nás sú tomto programovom období MASky financované z dvoch zdrojov, z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP, program financovaný z klasických eurofondov, pozn. red.) a Programu rozvoja vidieka.

IROP bol celý  v kompetencii MASiek. Celý proces hodnotenia a  administratívy prebieha na miestnej akčnej skupine, dokonca aj štatutár MASky podpisuje zmluvu so žiadateľom.

Pri PRV sa to trošku skomplikovalo. Urobili sa dve fázy. Celá kontrola a administratíva prebieha  na MASke a potom sa to ešte posúva na Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA), ktorá podpisuje zmluvu. Celý priebeh sa duplikuje, čo je na škodu veci, pretože finančné prostriedky, ktoré sa prideľujú, sú relatívne malé. Dotácia na projekty sa pohybuje od 20 do 50 tisíc eur, prípadne podnikateľom možno dať 70 až 80 tisíc.

O akom objeme približne rozhoduje jedna miestna akčná skupina?

Teraz tie finančné prostriedky boli rozdelené na základe veľkosti MASky ale rozpočet alebo pridelené finančné prostriedky sa pohybovali od jedného do troch miliónov na celé programové obdobie.

Peniaze, ktoré masky rozdeľujú, pochádzajú z dvoch zdrojov. Oba tieto zdroje sú európske. V prvom rade je to Program rozvoja vidieka, ktorý je jeden z dvoch hlavných pilierov Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ale aj zo štandardných eurofondov. V programe rozvoja vidieka bolo na projekty MASiek vyčlenených vyše 124 miliónov eur. To bolo ešte v roku 2014, ktoré mali byť čerpané do roku 2023. Potom ale došlo k mimoriadnemu predĺženiu programového obdobia do roku 2025 zo strany Európskej únie. Sme v desiatom roku od začiatku programu  a na projekty sa podarilo vyčerpať desať percent, čo je zhruba 12 miliónov eur. V tom najbližšom roku bude treba dočerpať zvyšných približne 110 miliónov eur. Ako je toto vôbec možné?

Túto otázku si kladiem veľmi často. Ako je možné, že sme sa dopracovali do stavu, že ak by sme využívali peniaze tempom ako v roku 2023, tak nám vyčerpanie celej alokácie bude trvať 12 rokov.

Nenachádzam uspokojivú odpoveď, ale je to jednoduché: hlavný problém je v zlej príprave úplne na začiatku. My sme sa vôbec nepoučili z chýb, ktoré sme urobili v prvom programovom období, v ktorom vznikli MASky. Celkovo v eurofondoch sme akoby nepoučiteľní, opakujeme stále tie isté chyby, zle sa pripravíme a potom nás to dobieha.

Toto je úplne typický príklad, pretože už prvé programové obdobie 2007 až 2013 sme meškali, ale to nebol taký veľký počet MASiek, taký veľký počet projektov, takže sa to dalo ešte nejakým spôsobom zvládnuť. Ale potom sme absolútne zanedbali prípravu na obdobie 2014 až 2020. Veď v roku 2014 sa nič nerobilo, 2015 rovnako a 2016 obdobne. Či budú môcť čerpať podporu sa MASky dozvedali na konci roku 2017, začiatkom roka 2018, to znamená v druhej polovici programového obdobia.

To je stále sedem rokov a odvtedy sa aj tak nepomohlo čerpanie.

Áno. Nikto z politických lídrov na ministerstvách nepochopil, o čom sú MASky, čo je ich pointa, ako sa dajú dobre uchopiť, ako môžu pomôcť regiónom, ako môžu pomôcť rozvoju vidieka. Program LEADER (princíp podľa ktorého fungujú MASky, pozn. red.) sa na ministerstve pôdohospodárstva stále odkladal. PRV sa stále vnímal najmä ako program pre farmárov. Nenašiel sa nikto, kto by politicky  niekomu dal zelenú, aby na tom pracoval. Nikto nepochopil, že decentralizáciou finančných zdrojov na konci dňa získa nielen samotné ministerstvo, ale celá krajina a najmä vidiek a regióny.

Každý, kto prišiel na to ministerstvo, má pocit, že on musí rozhodovať. Stále tu je obava, že starostovia a  podnikatelia, ktorí sú v MASkách združení, to nevedia. My  v Bratislave na ministerstvách to spravíme lepšie. Vo výsledku potom zistia, že nemajú na to personálne kapacity, že z hľadiska hodnoty za peniaze sú projekty veľmi nákladné. Ak máte vyhodnocovať projekt v sume 30 až 40 tisíc a používate procesy ako pri projektoch za štyri milióny, tak musíte zistiť, že je to veľmi drahé.

Ako si to vysvetľujete? Na Slovensku sa v čase volieb zvykne rozvíriť diskusia, že vyhrá ten, kto podchytí hlasy nahnevaného vidieka, ktorý je dlhodobo na okraji politického záujmu. Často sa zvykne hovoriť, že za ten neutešený stav slovenského vidieka môže EÚ aj svojou poľnohospodárskou politikou. Pritom málokto vie, že cez podporu MASiek nám EÚ dáva na podporu vidieka prakticky stovky miliónov eur. Politikom ich stačí len zdvihnúť zo stola a ukázať, že im záleží a chcú pomôcť ľuďom na vidieku. MASky volajú politikov o pomoc už veľmi dlho, tak prečo ich nevyužijú, keď to nakoniec aj im môže získať politické body?

Neviem na to odpovedať. Je to presne tak, ako ste popísali. Sú to naozaj desiatky miliónov eur, ktoré idú na vidiek a tie výsledky, ktoré môžu doručiť aj títo politickí reprezentanti štátu, sú úplne jednoznačné. Stačí sa pozrieť do Česka. Tam funguje približne 165 MASiek. Oni to pochopili okamžite. Nie sú financovaní len z PRV, ale zo šiestich operačných programov. MASka tak pokrýva celé produktové portfólio, ktoré sa dá financovať z eurofondov. Oni dnes diskutujú o tom, ako riešiť energetiku na vidieku, ako riešiť telemedicínu. Keď tam idete, vidíte, ako sa vidiek rozvíja, budujú sa tam rozhľadne či cyklochodníky.

My zatiaľ koncentrujeme a centralizujeme. Napríklad tie cyklochodníky sa väčšinou riešia veľkými výzvami, čo je nepochopiteľné. Je omnoho efektívnejšie, keď dáte kompetenciu nižšie. Potom môže minister alebo politik prísť a povedať aha, my sme vám doručili finančné zdroje, a vy ste dobre rozhodli a tie výsledky sa dostavujú. Toto je jednoducho neodškriepiteľné, funguje to v Rakúsku, Poľsku, Maďarsku.

Som z toho veľmi frustrovaný. Mali sme v rokovania s mnohými ministrami v mnohých vládach, ale povedal by som, že je úplne jedno, kto je pri moci z hľadiska prístupu k programu LEADER. Vždy to bolo piate kolo na voze.

Čiže aj náš vidiek mohol vyzerať úplne inak.

Absolútne to podpisujem. Maličké obce nemajú personálnu ani odbornú kapacitu na to, aby sa prihlásili do iných projektov alebo ich manažovali. Manažéri v MASke im dokážu aj neformálne pomáhať aj organizovať nielen eurofondové projekty, ale aj samotný život na vidieku. Držia komunitu nažive a rozvíjajú maličké obce.

Kde konkrétne to viazne? Pretože veľmi podobný problém dostať sa k peniazom zo spoločnej poľnohospodárskej politiky majú dnes aj poľnohospodári. Ich interpretácie, prečo je to tak, sú rôzne. Keby som to mal úplne zostručniť, tak sú tri. Časť vysvetlenia je, že za to môže EÚ svojou komplikovanou byrokraciou. Potom vidia farmári problém na ministerstve pôdohospodárstva v nedostatku politickej vôle a nekompetentnosti. No a tretí kameň úrazu, kde sa asi zhodnú všetci poľnohospodári, je Pôdohospodárska platobná agentúra a jej nefungujúce procesy. Ako je to v prípade MAS?

Teraz je to kumulácia všetkého. Keď sa nečerpá šesť alebo sedem rokov, tak potom je fyzicky nemožné v krátkom časovom období vyčerpať všetko. Sú to malé projekty, sú ich stovky , ktoré dnes stoja na PPA. To sa nedá zvládnuť, nielen pre nedostatok personálnych kapacít, ale aj pre to, ako sa ten systém veľmi komplikovane nastavil. Čiastočne to súviselo s kauzami ako Dobytkár. Potom sme začali byť pápežskejší ako pápež a pri týchto malých projektoch to je omnoho komplikovanejšie, lebo to nemá žiaden efekt nazerať na projekt za 30 tisíc ako na projekt za milión.

Nehovoriac o tom, že pri MASkách bol aj ten problém, že úplne iná metodika bola pri IROP a iná metodika pri PRV. Tam nebola žiadna predpríprava procesov. Aj preto vznikli niektoré MASky, ktoré neboli úplne kompetentné a spôsobilé na to, aby dokázali čerpať eurofondové zdroje. Na MASke máte niekedy jedného, dvoch ľudí, ktorí komunikujú s dvoma rôznymi ministerstvami a s troma až piatimi expertami na danú problematiku. Zároveň kontrolujú verejné obstarávanie, robia finančnú kontrolu. Nájsť na vidieku takýchto kompetentných ľudí za tie finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii, tiež nie je veľmi jednoduché.

Čo robia MASky, keď nemajú prístup k zdrojom, na ktoré majú nárok? Sú v spánkovom režime?

Mnohé masky sú aktívne, hľadajú zdroje aj inde. Funguje napríklad cezhraničná spolupráca. Niektoré sa uchádzajú o peniaze cez iné grantové schémy. Financované sú aj z členského. A to je práve otázne,  dokedy to obce budú chcieť ťahať z vlastného.

Takže hľadajú aj iné zdroje menšieho charakteru, ktoré im pomáhajú prežiť. Organizujú kultúrne podujatia, na ktoré získavajú partnerov a sponzorov. Niektorí manažéri v danom okamihu píšu eurofondové projekty pre mestá a obce z iných operačných programov.

Niektoré MASky sú v stave, že ich manažéri nevidia výplatu niekoľko mesiacov, pretože si zobrali preklenovací úver z banky, ten bol vyčerpaný, ale platba z PPA stále neprišla. Je to komplikované najmä pre maličké miestne akčné skupiny. Tie väčšie, ktoré majú možno 30, 40 obcí, majú aj viac vlastných zdrojov na to, aby prežili a realizovali aj iné projekty.

Aký podiel viny na tom majú aj samotné MASky? Bývalá ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová obhajovala  kontroly aj tým, že v projektoch alebo žiadostiach MASiek je veľa chýb. Nedávno sa o činnosti MASiek kriticky vyjadril súčasný štátny tajomník MIRRI Michal Kaliňák, inak predtým fanúšik MASiek. Povedal, že MASky dnes vníma ako prietokový ohrievač na eurofondy bez pridanej hodnoty. Odôvodňoval to aj tým, že 50 percent MASiek malo čerpanie okolo 40 percent prostriedkov, 35 percent MASiek ani nevyhlásilo žiadnu výzvu a všetky peniaze podľa jeho slov išli na animácie. Tak toto sa naozaj deje?

Ale to čerpanie je také, pretože projekty a žiadosti stoja na PPA. S tým MASka ani žiadateľ už nič neurobí. Keď čakáte dva roky na preplatenie, tak asi to nebude chyba MASky. Preto nie je fér tú štatistiku podávať takto, rovnako nie je fér kritizovať PPA a hovoriť, že MIRRI má čerpanie 117 percent, lebo tam sa urobila relokácia finančných zdrojov do iných programov. MASkám šmahom ruky zo 60 miliónov zobrali 30. Ak by to neurobili, boli by sme v rovnakej situácii ako v PRV.

Vyjadrenie o tom, že MASky sú prietokový ohrievač a najmä v kontexte Českej republiky, ma prekvapilo a šokovalo. Nie je fér nazvať takto českých kolegov, ktorí sú jednotka v Európe z hľadiska čerpania a prístupu k LEADER, kde ich naozaj využívajú všetky ministerstvá so svojimi operačnými programami. Ak sa pýta, čo sa stane s MASkami, keď skončia eurofondy, tak ja by som sa mohol pýtať, čo sa stane so Slovenskom, keďže 80 percent verejných investícií je financovaných z eurofondov.

Navyše nemám informáciu, že by v ďalšom programovom období eurofondy neboli. Dnes je LEADER pevnou súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky. Členské štáty majú povinnosť vyčleňovať finančné zdroje, takže debaty tohto charakteru sú nenáležité. Čiže rovnako by sme sa mohli pýtať, na čo je potom MIRRI, keď prerozdeľuje európske peniaze. Bol som veľmi sklamaný aj preto, že, štátny tajomník bol veľký zástanca LEADERa. Ja si to veľmi dobre pamätám, formulovali sme množstvo vyhlásení aj smerom k riadiacim orgánom, kde sme kritizovali postoj ministerstiev k MASkám. Písali sme na Európsku komisiu, že celý proces mešká, že prístup nie je férový, nie je správny a to, čo sme tvrdili v tých listoch a vyhláseniach sa dnes potvrdzuje. Z toho vyhlásenia som bol veľmi sklamaný a frustrovaný.

Podľa Michala Kaliňáka je stav MASiek aj problémom ZMOS-u a konkrétne aj vás, teda Národnej siete miestnych akčných skupín. Vraj ste „žili v predstave, že čím viac MASiek, tým lepšie pre samosprávy a preto sme si vyrobili problém.“ Ja som si pozrel ich zoznam aj mapu a máme 107 MASiek. Na mape vidieť, že ich je aj v rámci niektorých mikroregiónov hneď niekoľko. Nie je naozaj problém, že vznikajú niekde miestne akčné skupiny samoúčelne len s vidinou ľahkého prístupu k európskym peniazom?

Podmienky na to, kto získa štatút MASky a môže čerpať fondy EÚ, určila vláda. Stanovilo to konkrétne ministerstvo, konkrétne riadiace orgány. Čiže nie, nebolo chybou Národnej siete alebo ZMOS-u, ktorí požadovali čo najväčšie pokrytie. Veď to sú záujmové organizácie, ktoré zastupujú svojich členov a je logické, že volajú po tom, aby bolo pokryté Slovensko čo najviac a bol čo najväčší počet MASiek, pretože hovoríme, že sme vidiecka krajina. Súhlasím, že problém bol spôsob výberu, ako boli nastavené podmienky, že to bolo netransparentné.

V Česku funguje takzvaná štandardizácia, čo znamená, že splníte základné podmienky a môžete fungovať. U nás sa vymyslel systém písania stratégií a bolo to veľmi zvláštne. Vyraďovali sa MASky aj kvôli formálnym náležitostiam, keď niekto nemal stratégiu v hrebeňovej väzbe.

Ale áno, bola chyba, že sa na začiatku nezadefinovali jasné pravidlá, aký chceme mať LEADER na Slovensku. Je to chyba tých, ktorí nastavovali tento celý systém a to nenastavoval ani ZMOS, ani Národná sieť miestnych akčných skupín. Potom vznikol veľký počet MASiek, my sme skočili z tridsiatich MASiek na 107. A neboli k tomu adekvátne finančné prostriedky.

V novom období Programu rozvoja vidieka už podporu získa len 65 miestnych akčných skupín. Je teda  dobre, že sa to množstvo znižuje? Čo budú robiť ostatné MASky?

Keď sa opýtate, ako sme dospeli k číslu 65, nikto vám nevie odpovedať. Nejdem spochybňovať, že by sa počet mal znižovať, alebo spájať niektoré MASky, lebo mnohé sú príliš malé na to, aby prežili tú situáciu. Národná sieť dokonca robila prieskum medzi svojimi MASkami, ako sa vedia zoskupiť, dať väčší počet členov, teda obcí a podnikateľských sektorov, aby bola väčšia a tým pádom mala šancu uspieť a aj prežiť. Toto my nespochybňujeme, ale ako sme sa dopracovali k číslu 65? Ono len niekde vzniklo, zrazu bolo.

Je chyba, že sme si znova vôbec neurobili predprípravu územia a znova ideme tým istým chybným modelom. ako sme išli v starom programovom období. Vygenerovali sme nejaké číslo, vieme , že to je 167 miliónov na MASky.

Keď som si to  prepočítal, tak to vychádza dva a pol milióna na MASku. Je predpísané, že každá musí vyčleniť 20 percent na jej vlastný chod. Takže to je pol milióna, ktoré si škrtnete a ostávajú dva milióny na projekty. Ak budeme kumulovať, niektoré MASky budú mať väčší počet obcí – môže ich byť 30 až 40.

Polovica z tých dvoch miliónov ide na verejný sektor, polovica ide na súkromný. Takže pre obce, ktorých tam bude 30, čo je minimum, zostane milión počas celého programového obdobia. To vychádza 33 tisíc eur na obec. Nikto ma nepresvedčí, že 33 tisíc pre jednu obec je podpora vidieka. A to ešte tá suma bude v roku 2028 vďaka inflácii úplne niekde inde. O podpore vidieka nemôže byť žiadna reč, Slovensko si chce len odfajknúť povinnosť.

Čo sa dá ešte spraviť s tým problémovým čerpaním v dobiehajúcom programovom období? Vy hovoríte, že ministerstvo by malo rozmýšľať „out of box“, teda prichádzať s úplne novými opatreniami. Ministerstvo tvrdí, že to ide riešiť náborom nových ľudí PPA. Zároveň tvrdí, že prijalo opatrenia, ktoré majú znížiť byrokraciu a zjednodušiť procesy. Tak cítia to už MASky?

My sme mali s ministerstvom niekoľko rokovaní, kde  sme si dohodli postup. Prvého júla by sme mali ísť do Česka, na rokovanie so všetkými ľuďmi zodpovednými za LEADER, aby sme videli niektoré veci v priamom prenose, napríklad ako si oni nastavujú to nové programové obdobie.

Čo by sa malo urobiť? My sme ponúkali naše personálne kapacity manažérov vyškolených a vzdelaných na to, aby pomohli program implementovať. Poznáme tie veci, vieme ich riešiť. PPA má schválené, že môže zobrať úradníkov z iných ministerstiev. Ja im veľmi veľmi fandím, ale som trošku obozretný, pretože tých ľudí treba zaučiť, pripraviť. Ten proces nie je jednoduchý.

Informácia bola, že po prvom júni by sa to mal dramaticky zlepšiť, no zatiaľ sme žiadne zmeny nepocítili. Avizovalo sa, že nebudú kontroly na mieste pri malých projektoch do stotisíc. Lenže znova predbiehame proces. Kontrola na mieste je až vtedy, keď dávate žiadosť o platbu. To znamená, že najprv potrebujete mať rozhodnutie, podpísanú zmluvu, až potom obce začínajú realizovať projekt, lebo neveria už nikomu a potom dávajú žiadosť o platbu. Až následne príde kontrola na mieste. Ale my potrebujeme urýchliť vydávanie rozhodnutí.

My už nemôžeme ísť štandardnými metódami. Tým out of box prístupom mám na mysli, že sa nebudú vykonávať niektoré kontrolné mechanizmy, ktoré sa doteraz vykonávajú a potom sa budú námatkovo robiť neskôr.

PPA je už teraz zahltená a to najväčší balík peňazí a projektov ešte len príde. A ona ich bude musieť sprocesovať do polovice roka 2025. Sme v stave, že by mali vyhodnocovať možno 120, 150 projektov mesačne, čo je obrovské kvantum, s ktorým sa ešte vôbec nestretli a popri tom má PPA ďalšiu agendu, ktorú rieši, najmä smerom k farmárom. Takže sú pod veľkým tlakom, pretože dobiehajú staré a súčasne sa rozbieha nové programové obdobie.

V optimistickom scenári sa MASky dozvedia, či budú môcť fungovať, možno niekedy v roku 2025. To znamená, že znova sme v druhej polovici programového obdobia a znova budeme naháňať veci, len aby sme čerpali a nebudeme riešiť účelovosti a efektívnosti finančných zdrojov.

Podarí sa tie peniaze dostať na vidiek alebo sa máme pripraviť na prepadnutie peňazí?

Miestne akčné skupiny to na svojej úrovni dokážu sprocesovať. Mám obavu, či stihne PPA platby vyplatiť. A my upozorňujeme aj na to, že treba mať pripravený aj plán B. Ak sa peniaze nevyčerpajú chybou MASky, tak jednoducho zdroje budú nenávratne preč. Ale ak to bude chybou implementačnej agentúry z dôvodu jej nedostatočných kapacít tak štát by sa mal pripraviť na to, že bude tieto finančné zdroje sanovať zo štátneho rozpočtu.