Skúsení záhradkári prerezávajú listy cukiet a tekvíc. Prezradím vám tajomstvo obrovskej úrody týchto obľúbených plodín

Cukety a tekvice je možné pestovať takmer kdekoľvek a len málokedy sa stretneme s vysloveným neúspechom. Musíme ale počítať s tým, že ide v oboch prípadoch o rastliny, ktoré budú potrebovať skutočne veľa miesta.

Na druhú stranu za priaznivých podmienok aj pár sadeníc dokáže zásobiť celú širokú rodinu. Ako na to, aby sme ich možnosti využili naozaj naplno? Ide to ľahko, len im musíme venovať chvíľu svojho času.

Čoho je veľa, toho je príliš…

Všetci iste vieme, že tekvica aj cukety vytvárajú plazivé výhony s naozaj veľkými listami. Tie majú za úlohu jednak zásobovať rastlinu energiou, ale tiež chránia plody pred horúcim poludňajším slnkom. To všetko sú samozrejme výhody. Je tu ale aj jeden veľký problém.

Pokiaľ je listov veľa, teda toľko, že prakticky bezo zvyšku pokrývajú všetku pôdu pod rastlinou, nemôže sa zemina prehriať, neodparuje sa vlhkosť a vzniká mikroklíma, ktorá nahráva nielen možnému rozvoju plesní, ale láka aj všemožných škodcov, ako sú napríklad slimáci a ďalšie.

V neposlednom rade príliš husté listy znamenajú problém pre opeľovačov, ktorí sa potom oveľa zložitejšie dostávajú ku kvetom. A to rozhodne nie je naším cieľom.

Ktoré listy musia preč?

Aby sme zabránili podobným problémom, mali by sme vedieť, že je u týchto rastlín dobré listy pravidelne prezerať a vybrané dôsledne odstraňovať. Ako pritom spoznáme tie, ktoré nemajú na rastline čo robiť? Po prvé ide o také, ktoré presahujú do priestoru ďalších jedincov.

Ide o to, aby sa kríky neprekrývali, pretože to by úrode rozhodne neprospelo. Ďalšie listy, ktoré musia čo najskôr prísť preč, sú také, na ktorých nájdeme akékoľvek poškodenie, či už ide priamo o pleseň alebo okus od škodcov.

Oba tieto prípady by v blízkej dobe mohli narobiť veľkú neplechu. Pleseň by sa rozšírila aj na ďalšie časti rastlín a zahryznuté listy začnú zahnívať.

Nakoniec je potrebné odstraňovať listy zažltnuté alebo dokonca suché. Tie už svoju funkciu plniť nebudú a len by tienili plodom.

Aspoň tri zásahy

Rastliny by sme mali počas vegetácie prezerať priebežne, ale pokiaľ na to nie je čas, malo by ísť minimálne o tri zásahy. Prvý v čase kvitnutia, kedy je potrebné sprístupniť kvety včelám, potom znova pre kontrolu stavu rastlín a tretíkrát v čase, keď sa vyvíjajú plody.

Pri tejto príležitosti skontrolujeme aj budúcu úrodu a odstránime viditeľne poškodené kusy. Tým predídeme zbytočnému vysiľovaniu kríkov, ktoré sa budú následne s o to väčšou silou venovať zásobovaniu zostávajúcej úrody.

Pomáhať, ale nevysilovať

Na záver treba poznamenať, že aj pri prerezávaní cukiet alebo tekvíc platí staré známe pravidlo: „všetko s mierou“. Ak by sme totiž odstránili príliš veľké množstvo listov, rastlina by mala problémy sama so sebou a živiť dorastajúce plody by sa jej už nedarilo.

Z rovnakého dôvodu ako odstraňujeme jednotlivé listy, sa zbavujeme aj zbytočných postranných výhonkov, ktoré nenesú riadne plody.

Všetko odstraňujeme naozaj ostrými záhradníckymi nožnicami alebo nožom. Nástroj by mal byť vždy vydezinfikovaný alkoholom, aby sme do rastliny nezaniesli napríklad pleseň.

Z rovnakého dôvodu jednotlivé časti rastlín odrezávame tak, aby mohla vytiecť tekutina. Tá – v prípade, že by v rane zostala – by bola ideálnym prostredím pre vznik budúcich problémov.

Ako, kedy a čo na tekvicových rastlinách prerezávať je teda celkom jasné. Zostáva posledná rada. Spomínané úpravy je dobré vykonávať v takej dennej dobe, aby stihla rana do večera dobre zaschnúť a nevytvorila tak potenciálnu vstupnú bránu pre infekcie.

Ak sa podarí dodržať týchto pár pravidiel, môžete sa tešiť na úrodu, ktorú vám budú závidieť susedia zo široko ďaleka.