Minister Taraba chce stavať spaľovne bez toho, aby mal prehľad o množstve odpadov, ktoré sa nedajú recyklovať a musia sa zlikvidovať spálením. Nezmyselná je aj predstava, že viac ako 1800 environmentálnych záťaží vyriešime tým, že ich vybagrujeme a spálime, píše MICHAL SABO z PS. Autor je poslancom NR SR za stranu Progresívne Slovensko. Slovensko je […]
Menej ako 1 min. min.
Minister Taraba chce stavať spaľovne bez toho, aby mal prehľad o množstve odpadov, ktoré sa nedajú recyklovať a musia sa zlikvidovať spálením. Nezmyselná je aj predstava, že viac ako 1800 environmentálnych záťaží vyriešime tým, že ich vybagrujeme a spálime, píše MICHAL SABO z PS.
Autor je poslancom NR SR za stranu Progresívne Slovensko.
Slovensko je skládková veľmoc. Nevieme, čo s odpadom. Odpad treba využiť na energiu.
Tieto tvrdenia často používa nielen minister životného prostredia Tomáš Taraba, ale aj záujmové skupiny v odpadovom hospodárstve. Tak často, až veľká časť populácie postupne nadobudla pocit, že táto krajina sa topí v odpade, ktorý nevie efektívne zužitkovať a vlastne ho len hlúpo nevyužíva na teplo.
Napríklad tak, ako to robí Viedeň. Alebo Kodaň, ktorá má na streche spaľovne zjazdovku. No a potom sa pozrieme na štatistiky.
Čísla nepustia
Na Slovensku vytvoríme za rok 960-tisíc ton zmesového odpadu. To je všetko to, čo obyvateľstvo vyhadzuje do čiernej nádoby. Analýzy hovoria, že až 80 percent z tohto „zmesáku“ by sa dalo vytriediť.
Okolo 45 percent tvorí bioodpad, 12 percent plasty, 7 percent papier, 5 percent textil, 5 percent sklo, plus kovy a tetrapaky. Toto sú odpady, ktoré patria do iných nádob a ktoré z ľahostajnosti, nepozornosti, neznalosti či nedokonalosti systému ľudia vyhodili do čiernej nádoby.
Táto zmes všetkého možného sa nerecykluje a končí na skládkach. Firmy, ktoré chcú stavať na Slovensku spaľovne, zamlčujú, že tento odpad by bolo možné po vytriedení zrecyklovať. Namiesto toho od nich počúvame, že na Slovensku vzniká milión ton nerecyklovateľného odpadu ročne.
Nie nerecyklovaného, ale nerecyklovateľného – malý rozdiel, no zásadný!
Ministrovi životného prostredia počas nedávnej diskusie o nezmyselnom investičnom zámere spaľovne neďaleko kúpeľného mesta Dudince asi došlo, že len hrou so slovíčkami to nepôjde, a preto začal tvrdiť, že Slovenská republika potrebuje tri až štyri spaľovne.
Tak počkať… Tri? Či štyri? Alebo niečo medzi tým?
Nežartujme – na takéto tvrdenia potrebujeme tvrdé dáta.
Tieto spaľovne sú vraj dôležité, aby sme vedeli likvidovať environmentálne záťaže a potrebuje ich priemysel. Taraba dokonca zašiel ešte ďalej, keď vyhlásil, že „kto je proti tomu, aby na Slovensku vznikli tri alebo štyri spaľovne, hovorí zároveň priemyslu, že nechce, aby sa tu rozvíjal“.
Je zarážajúce, že vicepremiér sa podľa vlastných slov opiera o odhady – čie, to už neuviedol.
Dá sa spáliť všetko?
Problém s environmentálnymi záťažami má enormné rozmery. Zväčšuje sa tým, že ho štát pred sebou dlhodobo tlačí. Predstava, že tých viac ako 1800 environmentálnych záťaží vybagrujeme, prevezieme kamiónmi do spaľovní a spálime, je však nezmysel.
Iba malá časť záťaží obsahuje odpad, ktorý je možné spáliť. Sú to gudróny z Predajnej, PCB látky zo Strážskeho, pesticídne a herbicídne zvyšky z bývalých družstiev alebo staré mazivá uskladnené v malých množstvách po celej krajine.
Na prepravu nebezpečných odpadov krížom-krážom po Slovensku majú environmentalisti tiež skôr negatívny názor. Pre viaceré lokality odporúčajú riešenie na mieste. Niekedy je kapsulovanie nielen efektívnejšie, ale aj bezpečnejšie ako otváranie starých záťaží a manipulácia s nimi. Navyše, ak pri mnohých iba tušíme, čo všetko skrývajú.
Významná časť záťaží nebola geologicky preskúmaná. Nepoznáme tak ich obsah ani rozsah. Na základe čoho teda Taraba tvrdí, že potrebujeme tri až štyri spaľovne? To, o čom dnes máme dáta, by ledva nakŕmilo jednu spaľovňu na čosi viac ako rok. Spaľovňa potrebuje kontinuálny prísun materiálu, nemôže zastaviť prevádzku, preto sa jej stavba a následné fungovanie plánujú na desaťročia.
Dáta, pán minister, dáta!
Rád by som videl analýzu, ktorá by riešila spôsoby nakladania s jednotlivými druhmi odpadov. Ktorá by najprv identifikovala skutočné množstvo odpadov, ktoré nevieme recyklovať a ktoré sa nedajú zlikvidovať inak ako spálením.
Tvrdenia o milióne ton nerecyklovateľného komunálneho odpadu neobstoja. Ani tie o potrebe budovania spaľovne či nebodaj spaľovní kvôli environmentálnym záťažiam. Rovnako neviem o žiadnej odbornej analýze priemyselného odpadu, ani možností využitia už existujúcich cementární, ktoré niektoré odpady využívajú ako palivo.
Som za to, aby sa Slovensko stalo veľmocou, no nemusí byť práve veľmocou v spaľovaní. Obávam sa, že Tarabove slová sú len alibi pre tých, ktorí plánujú dovážať na Slovensko odpad zo zahraničia. Aby sa zo Slovenska namiesto skládkovej veľmoci stala veľmoc spaľovacia.
Na spaľovaní sa totiž oveľa lepšie zarába.
