Priestor pred budovou okresného súdu priamo pod sochou M. R. Štefánika vyplnila počas januára exteriérová výstava Sloboda nie je happy end. Štyri veľké neprehliadnuteľné panely, a na nich 15 skutočných príbehov. Príbehov ľudí, ktorí prežili nielen 2. svetovú vojnu, ale aj následnú komunistickú diktatúru. Smutnou pravdou totiž je, že po krátkom nádychu slobody v roku 1945 prišla ďalšia nesloboda: cenzúra, strata občianskych, ľudských práv a slobôd, prenasledovanie, vykonštruované procesy, odvlečenia do sovietskych gulagov, propaganda a klamstvá.

Historik Ivan Kamenec, Pavel Eli Vago, ktorý ako chlapec prežil holokaust skrývaním sa v horách, herečka a učiteľka herectva Dalma Špitzerová, veterán SNP Otto Šimko, Eva Karvašová – manželka partizána, hlásateľa povstaleckého rozhlasu a dramatika Petra Karvaša či Naďa Földváriová – manželka spisovateľa Kornela Földváriho. Aj ich osudy približuje výstava. Pri veľkých paneloch sa pristavovali všetky generácie.

„S kolegyňou sme všetky príbehy spracovali do podoby pracovných listov. Symbolicky 27. januára, v Deň pamiatky obetí holokaustu, sme žiakov 8. a 9. ročníka zobrali na vyučovanie von priamo k výstave. Tam čítali jednotlivé príbehy a odpovedali na otázky z pracovných listov. Zistili, ako veľmi jednoducho a rýchlo vedia ľudia prísť o svoju slobodu, a niekedy aj o dôstojnosť,“ povedal pre mestské médiá pedagóg Lukáš Otruba z cirkevnej školy.. „Je príjemné vedieť, že verejný priestor mesta slúži aj na vzdelávacie aktivity. Vidím v tom veľký zmysel.“
Výstavu pripravila organizácia Post Bellum s podporou Bratislavského samosprávneho kraja. Z Malaciek sa výstava na celý február presťahovala do Lozorna pred obecný úrad.

Text: Ľ. Pilzová, foto: L. Otruba
„Jedinou obranou proti nacionalizmu, antisemitizmu či násiliu je vzdelanie ľudí.“
Oliver Rácz, jeden z príbehov výstavy