Slováci a Slovenky žiadajú, aby firmy neškodili životnému prostrediu

Až 86 percent obyvateľov Slovenska chce, aby firmy investovali do udržateľných technológií a znižovali svoj vplyv na životné prostredie. Zodpovedné správanie firmy je rozhodujúcim faktorom pri kúpe produktov a služieb pre viac ako polovicu Slovákov, za ekologickejšiu variantu si však nechcú priplatiť, hovorí prieskum Ipsos.

Boli to ľudia a nie osvietení bankári, ktorí po prvý raz pred viac ako sto rokmi požiadali banky, aby nemali vo svojom portfóliu akcie, ktoré nezodpovedali ich hodnotám. Medzi morálne pochybnými investíciami boli napríklad tie, ktoré smerovali do zbraní, alkoholu či hazardných hier.

V súčasnosti európskych spotrebiteľov, ale aj investorov čoraz viac zaujíma, ako aktivity veľkých firiem vplývajú na životné prostredie a spoločnosť – či už ide o vplyv podnikania na zmenu klímy spaľovaním fosílnych palív alebo presadzovanie rovnosti žien či zohľadnenie práv menšín. Firmy preto musia vystavovať správy o tom, ako napĺňajú princípy environmentálnej a sociálnej udržateľnosti a dobrého riadenia – takzvané ESG (Environment, Social and Governance.

Informácie o udržateľnosti zaujímajú predovšetkým investorov vrátane bánk, ale aj mimovládne organizácie či samosprávy. Z nového prieskumu Ispos Slovakia vyplýva, že environmentálna udržateľnosť firiem je to dôležitou hodnotou aj pre obyvateľov Slovenska.  Prevažná časť Sloveniek a Slovákov – až 82 percent – si myslí, že spoločenská zodpovednosť by mala byť súčasťou základných hodnôt každej firmy.

Zodpovednosť ľudia vnímajú predovšetkým cez to, aký má firma vplyv na životné prostredie – až 86 percent opýtaných sa domnieva, že firmy by mali investovať do udržateľných technológií a znižovať svoj dopad na životné prostredie. Panujú aj pochybnosti o tom, či firmy robia dosť na podporu udržateľnosti a etických praktík – kritický názor na dostatočnosť ich krokov má až 63 percent respondentov.

Vplyv na výber produktov a služieb

Viac ako polovica – 52 percent opýtaných v prieskume potvrdila, že pri rozhodovaní o nákupe produktu alebo služby je pre nich dôležité, či sa daná firma správa spoločensky zodpovedne.

V porovnaní s rokom 2020, kedy to tvrdilo 66 percent respondentov, je to však prudký pokles. Ukazuje sa, že v porovnaní s minulosťou sú ľudia menej ochotní si priplácať za zodpovedné produkty alebo služby.

Ochota priplatiť si za zodpovednosť dosahovala najvyššiu úroveň počas pandémie v roku 2021.  Vtedy až 70 percent opýtaných deklarovalo, že by bolo ochotných si priplatiť za výrobok, ktorý je šetrný k životnému prostrediu, alebo ak by určitá čiastka z jeho predaja bola venovaná na nejaký spoločensky prospešný projekt.

Od tohto obdobia, pod vplyvov viacerých kríz, zaznamenala ochota priplatiť si za „zodpovednosť“ takisto klesajúci trend a aktuálne dosahuje úroveň 53 percent. Na druhej strane, až 85 percent Sloveniek a Slovákov si myslí, že firmy by svojim zákazníkom a zákazníčkam mali pomôcť ušetriť.

Od firiem očakávajú, že by mali svojim zákazníkom a zákazníčkam pomôcť sa správať zodpovedne, myslí si to až 87 percent populácie.

Takmer tri štvrtiny populácie (74 %) považujú svoje spotrebiteľské správanie za udržateľné a etické. „Len 17 percent uvádza, že sa snaží žiť udržateľne aj keď to pre nich znamená vyššie náklady a obmedzenie pohodlia,“ hovorí Paula Ivanková, ESG expertka Ipsosu.

Medzi najčastejšie činnosti na ochranu životného prostredia, ktoré ľudia robia, aby chránili životné prostredie najčastejšie triedia odpad (78 percent), používajú úsporné spotrebiče, alebo žiarovky (73 percent), alebo obmedzujú spotrebu energií (66 percent).

Skratku ESG takmer nepoznajú

Pre obyčajného človeka je veľmi ťažké rozlíšiť skutočne zodpovednú firmu od takej, ktorá si len robí reklamu. To potvrdzujú aj čísla Ipsosu – pojem ESG (Environmental, Social, Governance) je medzi bežnou populáciou prakticky neznámy, dobre ho poznajú len 4 percentá Sloveniek a Slovákov. Čiastočné poznatky o ESG má 15 percent ľudí a 24 percent už o pojme počulo, ale bližšie ho nepozná.

Lepšej orientácii spotrebiteľov má pomôcť séria smerníc, ktoré nútia firmy mapovať svoj environmentálny a sociálny vplyv.

Takzvané nefinančné informácie ESG za rok 2024 budú napríklad povinnou súčasťou správ, ktoré firmy vydajú na začiatku roku 2025.

Novinka vychádza zo smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (Corporate Sustainability Reporting Directive – CSRD) a nariadenia o európskych štandardoch vykazovania informácií o udržateľnosti (European Sustainability Reporting Standards – ESRS).

Regulácia sa dotkne všetkých firiem, ktoré sú v kategórii väčších ako malé a stredné podniky. Očakáva sa, že nové požiadavky zasiahnu 50-tisíc spoločností v celej Európe namiesto doterajších jedenásťtisíc firiem, ktorých sa týkala doteraz.

Nová povinnosť sa na Slovensku priamo týka približne 700 spoločností, ktoré spadajú do kategórie „veľké podniky“. Vykzovaniu údajov o vplyve svojich aktivít sa nevyhnú ani menšie firmy. Žiadať informácie o ich vplyve na životné prostredie a sociálnu oblasť od nich môžu napríklad ich odberatelia, ktorí budú musieť vykázať dodržiavanie ESG kritérií v rámci svojich dodávateľských reťazcov

Napriek týmto krokom Európskej únie, ktoré majú zvýšiť transparentnosť firiem, sa ukazuje, že individuálny záujem ľudí o tom, či sa firma správa sociálne a environmentálne ohľaduplne je relatívne nízky. Len 17 percent deklarovalo, že si aktívne vyhľadáva tieto informácie a približne štvrtina (28 percent) populácie uviedla, že sa dokáže zorientovať v tom, ktoré firmy sú spoločensky zodpovedné.

Témy udržateľnosti sú pre ľudí takmer rovnako dôležité (43 percent) ako snaha firiem zabezpečiť kvalitné produkty a služby pre svojich zákazníkova zákazníčky (41 percent). Očakávania populácie sa však líšia v závislosti od toho, v akom sektore daná firma podniká.