Len pár dní po tom, čo zástupcovia štátu na pôde parlamentu varovali, že odklad investícií do energetickej efektívnosti nás vyjde draho, prišla studená sprcha – štát zastavil obľúbenú výzvu Zelená domácnostiam pre vyčerpanie rozpočtu. V čase rekordného záujmu domácností a firiem tak štát opäť zlyháva v konzistentnosti a plánovaní. Výsledkom je neistota, strata dôvery a […]
Menej ako 1 min. min.
Len pár dní po tom, čo zástupcovia štátu na pôde parlamentu varovali, že odklad investícií do energetickej efektívnosti nás vyjde draho, prišla studená sprcha – štát zastavil obľúbenú výzvu Zelená domácnostiam pre vyčerpanie rozpočtu. V čase rekordného záujmu domácností a firiem tak štát opäť zlyháva v konzistentnosti a plánovaní. Výsledkom je neistota, strata dôvery a ohrozenie celého sektora, píše KATARÍNA NIKODEMOVÁ.
Zelená transformácia na Slovensku naráža na starý známy problém – veľké slová a slabé činy.
Uplynulo len pár dní odkedy sme si na konferencii Riziká zaostávania – Klimatická neutralita a zelená transformácia na Slovensku na pôde Národnej rady SR vypočuli od poslancov, ako nás odkladanie investícií do energetickej efektívnosti a sebestačnosti bude stáť bez jasnej akcieschopnosti čoraz viac.
Paradoxne a napriek týmto slovám, Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) tento týždeň pozastavila aktiváciu poukážok v projekte Zelená domácnostiam pre domácnosti v mimobratislavských regiónoch. Dôvod? Boli vyčerpané všetky vyčlenené prostriedky. Kedy budú obnovené, nikto nevie.
Slovenské domácnosti majú rekordný záujem
Ďalším paradoxom je, že tento krok prichádza v čase, keď záujem o obnoviteľné zdroje energie (OZE) a energetickú efektívnosť dosahuje nové maximá, no takáto stopka ohrozuje pokrok, ktorý sa v osvete dosiahol. Ako Budovy pre budúcnosť sme už začiatkom roka 2025 varovali, že bez navýšenia rozpočtu hrozí vyčerpanie prostriedkov skôr, než sa výzva stihne naplno rozbehnúť – a teraz sa tento scenár stal realitou.
Podľa nášho najnovšieho prieskumu z roku 2025 až 59 percent domácností vyjadrilo ochotu zmeniť spôsob vykurovania s finančnou podporou, pričom záujem o tepelné čerpadlá stúpol z 25 percent v roku 2023 na 38 percent v roku 2025. Tento trend potvrdzuje, že verejnosť aj firmy sú pripravené konať – no namiesto podpory čelia neistote.
Zelená transformácia je príležitosť na posilnenie konkurencieschopnosti, energetickej bezpečnosti aj kvality života. Lenže ak sa o nej budeme iba rozprávať na podujatiach, bez toho, aby sa to premietlo do konkrétnych krokov rezortov, nikdy neuspejeme. Práve naopak, riskujeme, že aj tá dôvera, ktorá sa vybudovala, sa vytratí.
Prečo musia dotačné schémy plynulo pokračovať?
Slová nestačia – potrebujeme činy
Je nepochopiteľné, že jeden deň hovoria na konferenciách zástupcovia rezortov súhlasne o nutnosti zelenej transformácie, a nasledujúci deň zistíme, že prostriedky na jej podporu došli a nie je jasné, kedy sa doplnia. Táto nekonzistentnosť podkopáva dôveryhodnosť štátu. Prerušenie programu Zelená domácnostiam ukazuje, že rezorty zlyhávajú v plánovaní a koordinácii. Ľudia sú pripravení investovať – 59 % domácností čaká na podporu, no namiesto istoty dostávajú odklad.
Namieste je otázka, či o pár mesiacov nepostihne podobná stopka Zelenej domácnostiam aj ďalšie programy, ktoré majú zlepšiť katastrofálny stav rodinných domov a verejných budov na Slovensku. Ide napríklad o dotácie z plánu obnovy Obnov dom alebo programy určené pre verejné budovy, kde hodnota pripravených a neuspokojených žiadostí dosahuje takmer miliardu eur.
Výsledkom je strata dôvery vo verejné programy, odklad investícií a časové prestoje, ktoré sa neskôr len ťažko dobiehajú.
Stavebné firmy na čakačke
Neistota ohrozuje aj stavebný sektor. Obmedzenia v čerpaní dotácií vedú k poklesu objednávok, výpadkom príjmov a ohrozeniu pracovných miest. Firmy nemôžu plánovať svoje kapacity, čo vyvoláva „štart-stop“ efekt – chaotické nápory žiadostí po obnovení podpory a následné tiché obdobia, ktoré zvyšujú ceny a znižujú kvalitu služieb.
Kým na konferenciách sa hovorí o podpore zelených technológií, v praxi firmy čelia nepredvídateľnosti, ktorá ich brzdí. Rezorty musia zabezpečiť stabilitu, ak chceme udržať tento kľúčový sektor pri živote.
Efektívne čerpanie eurofondov a klimatické ciele potrebujeme nielen na papieri
Pauzy v podpore narúšajú systémový prechod na OZE a ohrozujú efektívne čerpanie eurofondov, ktoré sú pre Slovensko životne dôležité na dosiahnutie cieľov do roku 2030 a 2050. Konferenčné reči o klimatickej neutralite strácajú zmysel, ak sa neprejavia v plánovaní rozpočtu a alokácii zdrojov. Bez kontinuity riskujeme, že eurofondy prepadnú a Slovensko zaostane za susedmi, ktorí konajú rýchlejšie.
Motivácia verejnosti na vypínač
Rastúci záujem o zelené technológie – potvrdený našimi prieskumami aj dopytom po tepelných čerpadlách – je výsledkom dlhoročnej osvety. No ak sa štát „odmlčí“ a nechá priestor neistote, motivácia ľudí môže opadnúť. Nemôžeme si dovoliť vypínať a zapínať záujem verejnosti len preto, že rezorty nedokážu zabezpečiť plynulé financovanie. Príležitosť, ktorú sme vybudovali, sa môže rýchlo rozplynúť, ak nebudeme konať včas.
Kto zaplatí cenu za nečinnosť
Nie je načase, aby sme sa zamysleli, kto zaplatí cenu za našu nečinnosť, ak rezorty nezrealizujú sľubované kroky? Zvykli sme si na absurdnosť situácii, kde sa občania skladajú na elementárne opravy nemocníc vo verejných zbierkach, pretože je to rýchlejšie a efektívnejšie. Čaká štát, že aj na zelenej transformácii sa budú podieľať iba domácnosti a firmy, kým politici sa budú prizerať od rečníckeho pultu?
The post Slováci majú rekordný záujem o obnovu domov. Štát však stopol populárny program Zelená domácnostiam appeared first on euractiv.sk.
