Slováci nad priemerom EÚ: Až 82 percent z nich verí, že členstvo v Únii prináša výhody

Európsku úniu vníma pozitívne 48 percent Slovákov, o jej výhodách je však presvedčených až 82 percent z nich. V júnových eurovoľbách zároveň avizujú vyšší záujem ako za posledné roky. Ukázal to jarný prieskum Eurobarometra, ktorý si objednal Európsky parlament.

Európania zostávajú optimisti v súvislosti s budúcnosťou Európskej únie, a to aj po sérii prekonaných kríz. Respondenti uviedli, že EÚ by sa mala prioritne venovať trom veľkým témam: obrana a bezpečnosť, energetická nezávislosť, bezpečnosť potravín a poľnohospodárstvo.

Prieskum osobitne zameraný na to, ako Európania vnímajú EÚ a výhody členstva v nej, ukázal, že v priemere 47 percent opýtaných Úniu vníma pozitívne (17 percent negatívne) a 65 percent verí, že členstvo v EÚ je dôležité, a to aj po krízach, ktoré priniesli brexit, pandémia koronavírusu či vojna na Ukrajine.

Najväčší eurooptimisti sú v Portugalsku (69 percent), Írsku a Švédsku (67) a v Luxembursku (64). Na druhom konci rebríčka sa s EÚ najmenej identifikujú v Česku (33), Rakúsku (36) a vo Francúzsku (37).

Slovensko sa ocitlo v strede 27-členného rebríčka so 48-percentným pozitívnym vnímaním EÚ a 17-percentným odmietavým postojom.

Byť v EÚ je pre krajinu výhodné, zhodujú sa Slováci

Na otázku, či členstvo v EÚ prinieslo ich krajine výhody, pozitívne odpovedalo 71 percent Európanov, pričom táto podpora zostáva za posledné tri roky stabilná.

Tento názor platí pre všetky krajiny EÚ, najviac to však pociťujú v Lotyšsku a na Malte (91 percent), v Írsku (90), Dánsku (89) a Luxembursku (88), najmenej v Bulharsku (52), Rakúsku (56) a Taliansku (59).

Slovensko sa ocitlo na 11. mieste s 82-percentným presvedčením o výhodách členstva v EÚ, pričom 13 percent opýtaných si myslí opak.

Prieskum tiež ukázal, že v priemere 73 percent Európanov si myslí, že rozhodnutia EÚ majú priamy vplyv na ich život (26 percent tomu neverí).

Je to tak aj na národnej úrovni, keď najviac vplyv EÚ na každodenný život pociťujú v Luxembursku (89 percent), na Malte (87) a na Slovensku (85), pričom 14 percent Slovákov to odmieta. Najmenej tento vplyv vnímajú v Taliansku (61), Lotyšsku a Bulharsku (64) a Rumunsku (64).

S tým bola spojená aj otázka o zlepšení života občanov za posledných päť rokov – zlepšenie pociťuje v priemere 49 percent opýtaných a zhoršenie 45 percent z nich.

Premietnuté na členské krajiny, najväčší prepad životnej úrovne od roku 2019 pociťujú Gréci (74 percent), Francúzi (69) a Cyperčania (63), najmenej to vnímajú Poliaci a Holanďania (22), potom Dáni (27) a Švédi (28).

Slovensko je v tomto ôsme „najpokojnejšie“, keďže zhoršenie životného štandardu nahlásilo 35 percent opýtaných a šesť percent uviedlo zlepšenie životných podmienok.

Slováci avizujú vyšší záujem o eurovoľby

Až 71 percent občanov Európskej únie a 62 percent Slovákov vo februári a marci vyjadrilo záujem voliť v júnových voľbách do Európskeho parlamentu.

Prieskum ukázal, že až 81 percent Európanov verí, že ísť voliť má zmysel vzhľadom na súčasnú geopolitickú situáciu. Uvedený 71-percentný záujem o eurovoľby naprieč celou EÚ je o 11 percent vyšší, ako bol na jar 2019.

Z pohľadu členských krajín vzrástol oproti marcu 2019 záujem o eurovoľby vo všetkých štátoch okrem Francúzska, kde zostal na rovnakej úrovni.

Najviac sú k urnám odhodlaní ísť občania Holandska (72 percent), Nemecka (70) a Írska, najmenší záujem majú voliči v Česku (38), Bulharsku (40) a na Slovensku (43).

V prípade Slovenska však ide o nárast záujmu, keďže v doterajších štyroch hlasovaniach Slovákov v eurovoľbách bola ich účasť vždy najnižšia z celej EÚ.

V popredí sociálne zabezpečenie či obrana

Respondenti naznačili, že piatimi hlavnými témami eurovolieb sú pre nich boj proti chudobe, verejné zdravotníctvo, podpora hospodárstva a tvorba nových pracovných miest, obrana a bezpečnosť a klimatické zmeny.

Za nimi zaostali témy ako migrácia, budúcnosť Európy, právny štát či poľnohospodárstvo a boj proti organizovanému zločinu.

Predvolebné témy sa líšia od krajiny ku krajine. Pre deväť štátov je prioritou obrana a bezpečnosť, šesť krajín, medzi nimi aj Slovensko, považuje za hlavnú tému stav ekonomiky a pracovné miesta.

Päť krajín chce bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a ďalších päť požaduje zlepšenie verejného zdravotníctva. Migrácia ako téma číslo jeden trápi len Poľsko a Cyprus.

Posilniť alebo neposilniť rolu europarlamentu?

V samostatnej časti venovanej vnímaniu Európskeho parlamentu a hodnôt, ktoré bráni, prieskum ukázal v priemere 41-percentné pozitívne vnímanie tejto inštitúcie, čo je o päť percent viac ako na jeseň 2023.

Na Slovensku vníma europarlament pozitívne 42 percent a negatívne 18 percent opýtaných.
Najpozitívnejšie europarlament vnímajú občania Portugalska (66 percent), Dánska a Talianska (59) a Luxemburska (55), najmenej kladne zasa obyvatelia Francúzska (27), Česka (28) a Slovinska (29).

Podľa prieskumu si 56 percent Európanov želá, aby europarlament mal dôležitejšiu úlohu ako doteraz (nárast o tri percentá voči jeseni 2023). S týmto postojom súhlasí aj 44 percent Slovákov a 43 percent je kategoricky proti.

Najväčšiu podporu má silnejšia úloha europarlamentu u občanov Cypru (85 percent), Španielska (76) a Grécka (73), najmenšiu zasa v Česku (32), Dánsku (34) a Švédsku (41).