Slováci v porovnaní s inými krajinami vykazujú pomerne nízku mieru úspor domácností. Najaktuálnejší vývoj v 1. polroku tohto roka potvrdil, že objem úspor na Slovensku medziročne výrazne klesol. Upozornil na to v piatok Štatistický úrad pri príležitosti Svetového dňa sporenia, ktorý sa pripomína každý rok 31. októbra. Podľa najnovších predbežných údajov štatistického úradu miera úspor v […]
Menej ako 1 min. min.
Slováci v porovnaní s inými krajinami vykazujú pomerne nízku mieru úspor domácností. Najaktuálnejší vývoj v 1. polroku tohto roka potvrdil, že objem úspor na Slovensku medziročne výrazne klesol. Upozornil na to v piatok Štatistický úrad pri príležitosti Svetového dňa sporenia, ktorý sa pripomína každý rok 31. októbra.
Podľa najnovších predbežných údajov štatistického úradu miera úspor v 2. štvrťroku 2025 dosiahla len 6,1 percenta. Celkový objem hrubých úspor, ktorý medziročne klesol takmer o štvrtinu (24 percent), dosiahol 1,26 miliardy eur. V minulom roku miera úspor predstavovala 8,2 percenta, čo bola tiež hodnota pod dlhodobým priemerom.
„Celková hodnota úspor slovenských domácností sa však v jednotlivých štvrťrokoch kalendárneho roka výrazne odlišuje. Z hľadiska vývoja ukazovateľov za prvé dva štvrťroky 2025 k nižšej miere tvorby úspor prispel aj fakt, že medziročne rýchlejšie rástla konečná spotreba domácností ako celková hodnota hrubých disponibilných príjmov,“ priblížili štatistici.
Najviac šetria v Nemecku
V eurozóne podľa predbežných údajov Eurostatu dosiahla v 2. štvrťroku miera úspor v priemere 15,45 percenta a v celej Európskej únii 14,97 percenta.
Z krajín EÚ, ktoré doteraz zverejnili údaje, mali nadpriemerne vysokú mieru úspor domácnosti v Nemecku (19,20 percenta), Francúzsku (18,72 percenta), Švédsku (18,62 percenta) a v Českej republike (17,92 percenta).
Miera úspor vyjadruje, koľko percent z celkových čistých príjmov domácnosti neminuli na celkovú spotrebu. Štatistici pripomenuli, že v období pred pandémiou sa tento ukazovateľ pohyboval nad úrovňou 10 percent.
Počas pandémie COVID-19 úspory domácnosti krátkodobo vzrástli na takmer 12 percent, a to najmä v dôsledku uzavretej ekonomiky a obmedzených možností míňania. Tento efekt však postupne po znovuotvorení ekonomiky vyprchal a úroveň úspor následne klesla.
Od výplaty k výplate
Podľa spotrebiteľského barometra, ktorý každý mesiac sleduje nálady obyvateľstva, si za uplynulý rok (od júla 2024 do júla 2025) dokázalo odkladať časť príjmov 45 až 50 percent domácností.
Naopak, 13 až 16 percent domácností uvádzalo, že nedokázalo sporiť a muselo siahnuť na úspory alebo žiť na dlh. Vyrovnaný rozpočet, teda život „od výplaty k výplate“, uvádzalo 33 až 38 percent domácností.
Podobne hodnotí obyvateľstvo podľa štatistického úradu aj celkové podmienky na sporenie z hľadiska hospodárskej situácie na Slovensku.
„V priebehu posledného roka slovenskí spotrebitelia vnímali podmienky na sporenie horšie ako v predchádzajúcom období, stále však optimistickejšie ako je dlhodobý priemer. Súčasné podmienky považovalo za vhodné na sporenie 27 – 31 percent respondentov. Naopak, 40 – 62 percent spotrebiteľov hodnotilo aktuálne obdobie ako nevhodné na sporenie,“ vyčíslili štatistici.
Z hľadiska očakávaní spotrebiteľov na vývoj v nasledujúcich 12 mesiacoch zlepšenie stavu úspor očakáva 39 percent respondentov, kým 56 percent nepredpokladá, že by v blízkej budúcnosti dokázali významnejšie nasporiť. „Hoci išlo o medziročné zhoršenie, výsledky aj tu stále mierne presahujú dlhodobý priemer,“ doplnil štatistický úrad.
