Slovenské biopásy sú v Európskej únii vzorom, ako zvýšiť biodiverzitu

Ekoschémam sa zatiaľ nedarí napĺňať ich potenciál v obnove biodiverzity v poľnohospodárskej krajine tvrdí štúdia európskych ochranárskych združení. Výnimkou podľa ich štúdie je ale Slovensko, kde zakladanie biopásov pomohlo zvýšiť počty a druhovú rozmanitosť vtákov či hmyzu.

Poľnohospodári z nich majú ťažkú hlavu, no Slovensko vďaka nim v Európskej únii slúži ako príklad dobrej praxe.

Reč je o ekoschémach, ktoré sú novinkou v súčasnom agrodotačnom období. Ide o dotáciu za šetrné poľnohospodárske postupy, ktorými farmári majú pomôcť prírode, klíme, pôde alebo chovaným zvieratám.

Ochranárske organizácie Birdlife International a NABU zmapovali, aké výsledky v praxi ekologické dotácie priniesli pre biodiverzitu po roku od ich spustenia.

Vo všeobecnosti závery štúdie nie sú úplne pozitívne. V niektorých krajinách ekoschémy podľa nej nie sú pre prírodu takým prínosom, ako sa očakávalo, sú často administratívne náročné, čo farmárov odrádza a chýba aj ich monitoring, ktorý by umožnil vyhodnotiť, či prispievajú k plneniu cieľov v zvyšovaní biologickej rozmanitosti.

Na poliach už vidieť prvé výsledky: Ako sa ujali ekoschémy na družstve v Blatnom

Poľnohospodárske družstvo Blatné pre biopásy vyčlenilo približne 80 hektárov pôdy a už teraz vidia výsledky.

Z dvanástich skúmaných krajín správa ale vo svojich záveroch ako „sľubné“ výsledky spomína tie zo Slovenska.

Zaviesť ekoschémy musel každý členský štát, no pre poľnohospodárov nie sú povinné, zapojenie je dobrovoľné. Slovensko sa v ekoschémach zameralo na pomoc biodiverzite a zdraviu pôdy. Podniky, ktoré sa zapojili, museli rozdeliť veľké monokultúrne polia takzvanými biopásmi.

Zjednodušene, ide o plochy osiate zmesou bylín a tráv, ktoré neslúžia na produkciu, ale na poskytovanie potravy a útočiska pre zvieratá. Nemôže sa na nich zároveň používať žiadna chémia. Farma, ktorá za tieto opatrenia na každý hektár pôdy dostáva v rámci ekoschém 59 eurovú platbu mimo chránených území a 92 eur v chránených územiach.

Čo sa podarilo

Správa za najväčší úspech slovenských ekoschém považuje zlepšenie biodiverzity, čo bolo jej cieľom. Na poliach sa zvýšili počty viacerých druhov vtáctva, vrátane tých najohrozenejších či takisto hmyzu a opeľovačov. Narástli ich počty aj druhová rozmanitosť. „Vtáky sú výrazne početnejšie a rozmanitejšie v nárazníkových zónach ako na priľahlej poľnohospodárskej pôde bez týchto pásov,“ konštatujú.

„V máji a júni počet hmyzu v biopásoch prevyšoval počet hmyzu na poliach až štyridsaťnásobne,“ tvrdia.

Ornitológ Ridzoň o ekoschémach: Prekvapilo nás, ako rýchlo sa vtáky vrátili do krajiny

Čakali sme, že nábeh biodiverzity a vzácnych druhov na biopásoch bude vzhľadom na desaťročia zlej poľnohospodárskej politiky za socializmu trvať niekoľko rokov. No u niektorých druhov sme videli okamžitý rozdiel, hovorí JOZEF RIDZOŇ zo SOS/BirdLife Slovensko.

Za ďalší úspech považujú rozsah zapojenia poľnohospodárov do ekoschém. Čísla o množstve zapojených fariem sú ale naozaj významné a v roku 2024 sa napriek kritike mierne zvýšili. „V roku 2024 sa do ekoschém zapojilo 8 848 žiadateľov s celkovou výmerou 1,57 mil. hektárov pôdy, čo predstavuje 61,1percent žiadateľov a 88,3 percent z celkovej žiadanej výmery,“ konštatuje pre Poľnoinfo konzultant Lukáš Hríbik.

„To dokazuje, že systém nie je len environmentálne úspešný, ale je aj praktický a pre poľnohospodárov uskutočniteľný,“ dodávajú. Môže sa to zdať ako prekvapivé tvrdenie, keďže slovenskí farmári boli často k nastaveniu ekoschém kritickí. Prekáža im byrokratická náročnosť a niektoré konkrétne podmienky ich čerpania, hlavne obmedzené možnosti manažmentu biopásov, čo podľa nich vedie k rozširovaniu burín a rozmnožovaniu hrabošov.

Aj ochranári vidia v slovenských ekoschémach priestor na zlepšenie, pričom sa s farmármi zhodujú na tom, že treba významne znížiť byrokratické požiadavky. Mimo toho tiež odporúčajú, aby sa okrem biopásov sústredili aj na ďalšie krajinotvorné prvky ako medze či agrolesnícke opatrenia, čiže sadenie stromov v poľnohospodárskej krajine. Riešiť podľa nich treba aj zarastanie pasienkov a ohľaduplnejšie kosenie trávnych porastov.

Čo ďalej

Nastavenie ekoschém a výber podoprených opatrení je v každej krajine iné. V Taliansku dostanú poľnohospodári špeciálnu platbu napríklad aj za obmedzenie používania antibiotík v chovoch, v Poľsku za používanie biologickej ochrany rastlín namiesto chemickej či zadržiavanie vody v krajine, v Nemecku za agrolesníctvo a v Česku za prezícne poľnohospodárstvo.

Štúdia ale obsahuje aj viacero zlých správ. Jedným zo zistení je, že v niektorých členských krajinách ekoschémy dokonca podporili zabetónovať poľnohospodárske praktiky s malým alebo dokonca negatívnym vplyvom na prírodu.

Slovensko má menšie polia a viac miesta pre prírodu: Ekoschémy sú už teraz veľkým úspechom

Biopásov, ktoré majú rozdeliť veľké monokultúrne polia a vytvoriť priestor pre biodiverzitu, už v prvom roku poľnohospodárskej politiky podľa predbežných údajov vzniklo 6 800 kilometrov. Je to 32-násobne viac ako v celom minulom sedemročnom dotačnom období.

Keď Európska komisia po protestoch farmárov uvoľnila niektoré zelené požiadavky, členské krajiny ešte viac znížili ekologické ambície v ich agrodotačných plánoch.

Ochranári preto spísali niekoľko odporúčaní ako zvýšiť prínosy ekoschém pre prírodu. to najdôležitejšie podľa nich je zaistiť, aby boli flexibilnejšie a atraktívnejšie pre farmy.

„Aby sa maximalizoval ich vplyv, je nevyhnutné zlepšiť ich dizajn, aby spĺňali ciele v oblasti biodiverzity a životného prostredia, prispôsobiť ich miestnym podmienkam, finančne ich zatraktívniť pre poľnohospodárov a zefektívniť procesy účasti,“ tvrdia.