Slovenské bioplynky stoja pred rozhodnutím ako ďalej. Podpora od štátu končí

Slovenským bioplynovým staniciam sa v nasledujúcich rokoch končí prevádzková podpora od štátu a musia sa rozhodnúť, ako budú podnikať, aby nevytvárali stratu. Na utorkovej konferencii o budúcnosti biometánu organizovanej Slovenským plynárenským a naftovým zväzom na to upozornil predseda Slovenskej bioplynovej asociácie Vladimír Šošovička.

“Bioplynové stanice momentálne stoja pred závažným rozhodnutím o svojej budúcnosti,” povedal Šošovička. Problémom sú vysoké náklady na výrobu elektriny z bioplynu, ktoré výrazne prekračujú aktuálnu cenu elektriny. Tá sa v súčasnosti pohybuje okolo 100 eur za megawatthodinu. Podľa Šošovičku je zrejmé, že prevádzkovať bioplynovú stanicu postavenú čisto na komerčnom predaji elektrickej energie v základnej cene nebude ekonomicky možné.

Jednou z možností, ako prevádzkovať bioplynové stanice a zostať v zisku, je podľa Šošovičku transformácia na biometánovú stanicu napojenú na plynovod. Okrem ceny za komoditu, ktorá je na úrovni cien zemného plynu, môžu výrobcovia predávať certifikáty pôvodu, za ktoré odberatelia platia od 25 až do 100 eur/MWh podľa pôvodu a surovín na výrobu biometánu.

Európska únia vyžaduje pri výrobe elektriny či tepla postupne rastúci podiel obnoviteľných zdrojov energie, ktorý sa dá dosiahnuť napríklad aj využívaním biometánu.

Na Slovensku je v súčasnosti viac ako 100 bioplynových staníc, no časť z nich pre rastúce náklady na suroviny musela prerušiť prevádzku. Biometánová stanica funguje zatiaľ iba jediná, a to v Jelšave.

Pokiaľ však bioplynová stanica nie je postavená v blízkosti plynovodov a chce prejsť na biometán, musí investovať aj do stláčania alebo skvapalňovania biometánu a jeho rozvozu k odberateľom cisternami.

Ďalšou možnosťou je podľa Šošovičku naďalej dodávať do siete elektrinu vyrobenú z bioplynu, no využívať stanice najmä na podporné služby na vyvažovanie siete. Táto elektrina je lepšie zaplatená. Optimálne je podľa šéfa asociácie spojiť výrobu elektriny s využívaním odpadového tepla. “Tento potenciál je však pomerne nízky, lebo bioplynové stanice sú zväčša postavené ďaleko od obydlí alebo od teplárenskej infraštruktúry,” dodal.