Slovenské firmy prijali do aliancie pre malé jadrové reaktory

Za Slovensko sú v aliancii pre malé modulárne reaktory rezort hospodárstva, jadrové firmy JESS a JAVYS či  Slovenské elektrárne, do financovania reaktorov sa chce zapojiť aj štátna Eximbanka. Na rozdiel od Česka či Poľska sa neprihlásili slovenské výskumné ústavy, univerzity ani kraje.

Priemyselná aliancia pre malé modulárne reaktory (Small Modular Reactors – SMR), ktorej vznik iniciovalo aj Slovensko, na svojom prvom valnom zhromaždení prišla s pracovným plánom do konca roka 2024, prijala 277 členov a zriadila osem pracovných skupín.  Jej cieľom je urýchliť vývoj a nasadenie malých modulárnych reaktorov a rozvoj celého dodávateľského reťazca v Európe.

Aliancia SMR, ktorá združuje verejných a súkromných aktérov s podporou Európskej komisie, chce vytvoriť európsky ekosystém pre malé jadrové modulárne reaktory (SMR) a pokročilé  modulárne reaktory (AMR). Okrem Francúzska sa do nej zapojili  Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Fínsko, Maďarsko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Estónsko, Švédsko, Taliansko ako pozorovateľ a Spojené kráľovstvo ako hosť.

Malé modulárne jadrové reaktory (Small Nuclear – SMR) sú menšie ako bežné jadrové elektrárne – majú výkon od 200 do 300 megawattov (MW), kým pri konvenčných reaktoroch je to až 1600 MW.

Ich výstavba sa má spoliehať na sériovo vyrábané systémy a komponenty montované v továrňach. Práve sériová výroba by mala priniesť úspory z rozsahu, keďže zložitosť veľkých jadrových zdrojov často spôsobuje, že projekty prekračujú rozpočet a nedodržiavajú termíny dokončenia.

Do roku 2023 mali postavené funkčné modulárne reaktory len Čína a Rusko. Americké ministerstvo energetiky odhadovalo, že prvé SMR v Spojených štátoch dokončí spoločnosť NuScale Power okolo roku 2030, ale táto dohoda stroskotala po tom, čo zákazníci od projektu odstúpili kvôli rastúcim nákladom.

Európska aliancia dúfa, že prvé projekty budú fungovať už v prvej polovici tridsiatych rokov 21. storočia alebo skôr, čo umožní tejto technológii prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov v Únii.

Zapojením krajín naprieč Európskou úniou by bolo možné splniť cieľ aliancie, ktorým je vybudovať 150 gigawattov (GW) dodatočnej jadrovej kapacity do roku 2050.

V prvej výzve, ktorá bola v apríli, sa mohli do aliancie zapojiť ministerstvá, firmy špecializované na jadrovú energetiku, ale aj výskumné pracoviská, mimovládky či regióny. Medzi slovenskými členmi je síce minsterstvo hospodárstva aj firmy zaoberajúce sa jadrovými technológiami a odpadom, no na rozdiel od ostatných krajín chýbajú univerzity a samosprávy.

Slovensko rozbieha projekt so Spojenými štátmi

Slovensko patrí dlhodobo k najhlasnejším zástancom jadra v Európskej únii. Vláda v máji oznámila „politické rozhodnutie“ o výstavbe jedného „obrovského jadrového bloku“. Po dokončení má jadrovú elektráreň vlastniť štát a nemala by byť postavená na ruských technológiách.

Vláda chce však okrem konvenčného veľkého zdroje rozvíjať aj malé modulárne reaktory.  Okrem partnerov v rámci Únie si ich hľadá aj v zámorí.

Slovenské elektrárne spolu s ďalšími aktérmi minulý rok na jeseň uspeli v medzinárodnej súťaži v rámci projektu Phoenix, čo im zabezpečilo grant na financovanie štúdie uskutočniteľnosti malých modulárnych reaktorov. Projekt, ktorý chce na Slovensko priniesť americká firma Westinghouse, by mali schváliť od roku 2030.

Štúdia uskutočniteľnosti posúdi, či je vhodné nasadiť malé modulárne reaktory v slovenských podmienkach a navrhne kroky potrebné k ich možnej budúcej výstavbe.

Partnermi v prihláške do projektu Phoenix sú Slovenské elektrárne, ministerstvo hospodárstva, U. S. Steel Košice, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, VUJE, Úrad jadrového dozoru a Slovenská technická univerzita v Bratislave.

Význam využívania malých jadrových reaktorov vidia aj viaceré krajiny vrátane susedného Česka či Poľska. Podľa generálneho riaditeľa NuclearEurope Yvesa Desbazeilleho je hlavnou výhodu SMR, že vedia využiť palivo efektívnejšie. „Dokonca sú schopné využívať aj materiál, ktorý dnes považujeme za nukleárny odpad, a preto sú efektívnejšie,“ doplnil .

Aj keď majú byť vybudované rýchlejšie a lacnejšie. „Tých niekoľko SMR, ktoré boli postavené (alebo boli spustené), vykresľuje iný obraz – obraz, ktorý sa prekvapivo podobá na minulosť. Značné meškanie výstavby je stále normou a náklady neustále rastú,“ hovorí nová správa amerického Inštitútu pre energetiku a finančné analýzy (IEEFA).

Na opatrnosť s plánmi na nový jadrový zdroj vyzýva analytička nemeckého think tanku Agora Energiewende Michaella Holl. „Keď sme v Agore modelovali cesty pre zelenú transformáciu, brali sme do úvahy existujúce kapacity a to, čo je bezprostredne v pláne. Myslíme, že plánovanie stavby malých modulárnych reaktorov vo vzdialenejšej budúcnosti nie je vierohodná stratégia dekarbonizácie – technológia ešte nie je dostatočne vyspelá a rozšírená,“ vysvetlila pre EURACTIV Slovensko.

Pripomenula tiež, že pri jadre ostávajú otvorené otázky uskladnenia jadrového odpadu a so zdrojom jadrového paliva. Pri jeho dodávkach sú európske štáty aj napriek vojne a sankciám doteraz vo veľkej miere závislé od Ruska.

Štátna banka sa angažuje v energetike

Zaujímavé je zapojenie slovenskej exportnej Eximbanky do jadrovej aliancie. Jej stopercentným vlastníkom je štát a poskytuje štátnu podporu slovenským vývozcom financovaním a poistením vývozných úverov. Momentálne je v medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh na posilnenie kapitálu Exportno-importnej banky SR o 250 miliónov eur.

Banka žiada kapitálové posilnenie, lebo klienti majú o podporené exportné úvery veľký záujem. Nárast v porovnaní s rozpočtom predpokladá aj v objeme vystavených bankových záruk, a to o takmer 200 miliónov eur. „Z hľadiska komoditného zamerania bude mať najväčší podiel na financovaní a vystavovaní bankových záruk energetický, obranný a bezpečnostný priemysel,“ priblížila banka.

V posledných rokoch sa objavilo zapojenie Eximbanky SR do viacerých sporných projektov týkajúcich sa energetiky. Išlo napríklad o uhoľnú elektráreň v tureckej provincii Konya-Karaipinar, uhoľnú elektráreň v Pljevlja v Čiernej Hore alebo dve ropné rafinérie na Kube a vo Vietname.

Pracovné skupiny a ďalšie kroky

Európske firmy predsedajú v rámci aliancie pre malé modulárne reaktory ôsmim technickým pracovným skupinám. Tie sa zameriavajú na oblasti ako sú budovanie dodávateľských reťazcov, podpora výskumu a vývoja, zapojenie verejných inštitúcií, budovanie zručnosti, finacovanie či odpadové hospodárstvo.

Pracovné skupiny pre výskum a vývoj, dodávateľský reťazec, zručnosti a financovanie začnú pracovať v júni. Ostatní začnú pracovať v októbri.

„Ďalším dôležitým krokom je definovanie technologického plánu pripraveného na koniec roka,“ povedal pre portál EURACTIV Andrei Goicea, riaditeľ politiky v Európskej jadrovej asociácii Nuclear Europe a člen riadiaceho výboru aliancie. V súčasnosti aliancia posudzuje 24 rôznych projektov SMR.

Hlavným cieľom je vypracovať všeobecný akčný plán na prvý štvrťrok 2025, štruktúrovaný okolo desiatich úloh; vrátane cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť, činností, ktoré sa majú vykonať, a produktov, ktoré sa majú dodať.

„V tejto chvíli ešte nie je úplne definovaná práca, ktorá sa má vykonať,“ vysvetlil Yves Desbazeille.

Zároveň predseda Technologickej platformy pre trvalo udržateľnú jadrovú energiu (SNETP) Bernard Salha, ktorý je tiež členom riadiaceho výboru aliancie, oznámil, že každý projekt, ktorý sa rozhodne aliancia podporiť sa potenciálne bude môcť uchádzať o status takzvaného projektu európskeho záujmu. Tento mechanizmus umožňuje účastníkom obísť niektoré pravidlá povoľovania a pravidlá EÚ o štátnej pomoci.

Začiatkom júla sa uskutoční prvé zasadnutie správnej rady, ktorú tvoria členské štáty EÚ a Európska skupina regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť.