Skip to content
Capital.com – Ticker Tape Widget

Zobraziť viac...

Generic selectors
Exact matches only
Search in title
Search in content
Post Type Selectors
Menu

Slovenské stromy v Keni, studne v irackom Kurdistane: Ako investujeme do klimatickej adaptácie

V Keni a Etiópii rastie 1,5 milióna stromov vysadených slovenskými organizáciami. Kešu a makadamové stromy poskytujú farmárom stabilný príjem, zlepšujú kvalitu pôdy a pomáhajú zadržiavať vodu v krajine. Global Commission on Adaptation uvádza jasné čísla: každé euro investované do adaptácie na klimatickú zmenu ušetrí štyri až desať eur na riešení škôd. Aj preto je časť […]
3 min.

V Keni a Etiópii rastie 1,5 milióna stromov vysadených slovenskými organizáciami. Kešu a makadamové stromy poskytujú farmárom stabilný príjem, zlepšujú kvalitu pôdy a pomáhajú zadržiavať vodu v krajine.

Global Commission on Adaptation uvádza jasné čísla: každé euro investované do adaptácie na klimatickú zmenu ušetrí štyri až desať eur na riešení škôd. Aj preto je časť rozvojových projektov, ktoré podporuje Slovensko, zameraná práve na adaptačné opatrenia.

Agrolesníctvo proti klimatickým škodám

Nadácia Integra kombinuje výsadbu stromov s regeneratívnym poľnohospodárstvom. Výsledkom je vyššia biodiverzita, obnova pôdy a lepšia schopnosť krajiny znášať klimatické výkyvy.

„Čoraz častejšie sa objavuje extrémna kombinácia sucha a náhlych záplav. Keď pôda zostane dlhodobo vysušená, stráca schopnosť absorbovať vodu, takže pri prudkých dažďoch dochádza k bleskovým povodniam,“ vysvetľuje Veronika Macsai z nadácie Integra problémy regiónu.

Práve takéto scenáre vedú k masívnym migračným vlnám smerom do Európy. „Mnohé rodiny, ktoré sa tradične živili poľnohospodárstvom, strácajú svoje živobytie a sú nútené opustiť svoje domovy,“ opisuje Macsai.

Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS) pod značkou SlovakAid podporuje projekt púštneho hospodárstva v kenskej Turkane. 

„Projekt je zameraný na komunity zasiahnuté potravinovou neistotou spôsobenou klimatickými podmienkami. Cieľom je posilniť potravinovú bezpečnosť miestnych pastierskych komunít,“ opisuje Rastislav Bílik, projektový a finančný manažér SAMRS.

Miestni obyvatelia získavajú vedomosti v oblasti púštneho poľnohospodárstva – od fyziológie rastlín cez prípravu pôdy až po zavlažovanie. Projekt, ktorý realizuje slovenské hnutie eRko, zabezpečí aj založenie nových fariem, kde sa budú pestovať nenáročné plodiny vhodné pre miestne klimatické podmienky.

Keď prevencia nepríde včas

Tam, kde preventívne opatrenia neprichádzajú včas, zostávajú núdzové riešenia. SAMRS spolu so Slovenskou katolíckou charitou a miestnym partnerom – organizáciou Shingala Azad – vybudovala v irackom Kurdistane už viac ako 20 studní pre miestne ohrozené obyvateľstvo a presídlené komunity.

„Irak je aktuálne jednou z najohrozenejších krajín sveta klimatickou zmenou. Dochádza k vysychaniu existujúcich zdrojov a nedostatok kvalitných zdrojov pitnej vody sa neustále zhoršuje,“ vysvetľuje Bílik.

Adaptácia na klimatickú zmenu sa stáva ústrednou témou slovenskej rozvojovej spolupráce. „Téma životné prostredie a zmena klímy je jednou z dvoch prierezových tém definovaných v Strednodobej stratégii rozvojovej spolupráce na roky 2025-2030,“ potvrdzuje Bílik.

SlovakAid tento rok pripravuje pilotnú výzvu na projekty zamerané výlučne na problematiku životného prostredia a klimatickej zmeny v Gruzínsku, Moldavsku a Keni.

Rozvojová spolupráca sa sústreďuje na regióny Východného partnerstva EÚ, západného Balkánu, Blízkeho východu a východnej Afriky. Hlavnými programovými krajinami zostanú Moldavsko, Keňa a Gruzínsko, pričom Ukrajina má status krajiny s osobitnými potrebami.

Slovenské organizácie sa v rámci rozvojovej spolupráce sústreďujú aj na sociálne problémy. Macsai to opisuje na príklade Johna, ktorý vyrastal v slume v Nairobi a potuloval sa po uliciach.

Vďaka podpore mohol vyštudovať a dnes pomáha deťom v podobnej situácii prostredníctvom filmovej tvorby. Jeden úspešný prípad tak môže zmeniť desiatky ďalších životov.

Organizácie pred začiatkom projektov organizujú diskusie s miestnymi obyvateľmi a robia prieskumy potrieb. Pre ženy, dievčatá a marginalizované skupiny vytvárajú bezpečné priestory.

„Dbáme na to, aby ľudia mali možnosť vyjadriť spätnú väzbu alebo podať sťažnosť. Zaviedli sme komunitné kontaktné osoby, telefonickú linku či anonymné schránky na návrhy,“ vysvetľuje Macsai.

Tento prístup zabezpečuje, že projekty neprinášajú len vonkajšiu pomoc, ale podporujú miestnych, aby sa stali súčasťou riešenia.

Výzva rastúcich potrieb

Slovensko sa zaviazalo prispievať 0,33 percenta hrubého národného dôchodku na oficiálnu rozvojovú spoluprácu. V súčasnosti prispieva len desatinou percenta, čo je pod priemerom krajín OECD.

„V posledných rokoch badať pokles rozvojovej pomoci, čiastočne spôsobený fenoménom únavy darcov. Po prvotnej vlne solidarity sa záujem verejnosti postupne znižuje, aj keď potreby v teréne zostávajú veľké,“ upozorňuje Macsai.

Po vypuknutí vojny na Ukrajine v roku 2022 smerovali značné finančné zdroje na túto humanitárnu krízu. Nová stratégia chce dosiahnuť pomer bilaterálnej a multilaterálnej pomoci 35:65 percent a zvýšiť oficiálnu rozvojovú pomoc na 0,33 percenta hrubého národného dôchodku do roku 2030.

Autorkou článku je Petra Sochorová. Text vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.


image

Logo Globálne FOTO: HN GLobálne


FOTO: HN GLobálne

Podporte SIA NEWS!

Ďakujeme za každú vašu podporu.

Zadajte platnú sumu.
Ďakujeme za vašu podporu.
Vašu platbu nebolo možné spracovať.
revolut banner

Kategórie