Slovenské zákony nie sú stavané na rozvoj kompostovania

Každý záujemca o kompostovanie si môže v legislatíve nájsť rámce, podľa ktorých sa riadiť, avšak aktívnu formu pomoci mu už neposkytne. Chceme pracovať na presadzovaní nových zákonov, hovorí nová kompostovacia asociácia Kompas.

Kompostovacia asociácia Slovenska (Kompas) koncom roka 2023 zaplnila dieru na trhu. Hoci sa kompostovanie v posledných rokoch teší čoraz väčšiemu záujmu, dosiaľ u nás chýbala organizácia, ktorá by jeho výrobcov združovala.

Zakladatelia Kompasu chcú preto vytvoriť platformu na diskusiu o dobrej praxi. Spoločné záujmy a potreby svojich členov však zároveň mienia komunikovať so samosprávami a so štátom. Jedným z ich hlavných cieľov je presadzovať zmenu legislatívy.

Tá podľa nich nie je v súčasnom stave dostatočná, a to najmä pri veľkokapacitných kompostárňach. Pozitívne však vnímajú pripravovanú vyhlášku, v ktorej by radi videli niekoľko bodov, ktoré by kompostovanie viac podporili a uľahčili.

,,Prehľad neprehľadnej legislatívy”

Legislatívne zastrešenie kompostovania a spracovania biologických odpadov a materiálov je podľa Kompasu pomerne komplikované. V gescii ho majú hneď dve ministerstvá – životného prostredia a pôdohospodárstva.

Oba rezorty zastrešujú veľké množstvo zákonov a vykonávacích predpisov, ktoré sa na tieto procesy vzťahujú.

Ministerstvo životného prostredia má na starosti zákon o odpadoch, o vodách, o ovzduší, o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, zákon o integrovanej prevencii či kontrole znečisťovania životného prostredia.

Ministerstvo pôdohospodárstva má zase pod svojou záštitou zákon a predpisy o hnojivách, ale aj zákon o veterinárnej starostlivosti. Ak totiž prevádzka kompostuje kuchynské biologicky rozložiteľné odpady, tieto procesy musia podliehať aj kontrole štátnej veterinárnej a potravinovej správy.

Na samotné kompostovanie sa vzťahuje zákon o odpadoch, ako aj niekoľko ďalších zákonov a vyhlášok na slovenskej, ale aj európskej úrovni.

Zmenu vyžaduje najmä jeden typ kompostovania

Pre jeho lepšie pochopenie   asociácia kompostovanie rozdeľuje do štyroch kategórií. Prvými dvoma je domáce a komunitné kompostovanie. Tie až na malé výnimky nemajú v národnej legislatíve úpravu, pričom komunitné ho majú určené najmä na lokálnej úrovni.

Ďalšími dvoma sú malé (do 100 ton) a veľkokapacitné kompostárne, ktoré už legislatívu majú. Malé kompostárne ňou majú upravené ich zriaďovanie aj prevádzkovanie v zjednodušených podmienkach. Pri veľkokapacitných súčasná legislatíva obsahuje podmienky ich budovania a zriaďovania, samotnú prevádzku aj použitie kompostu.

Predstavitelia Kompasu však apelujú na to, že súčasné zákony nie sú dostatočné najmä pri poslednej spomínanej skupine.

„Pri domácom kompostovaní nepotrebujeme nič viac. Pri komunitnom by sa možno mohlo niečo upraviť, ale nič zásadné. Dokonca ani pri 100-tonových kompostárňach nepotrebujeme žiadne výrazné zmeny. Keď však prídeme ku veľkokapacitným kompostárňam, tam cítime potrebu urobiť a presadiť nejaké úpravy,“ hovorí spoluzakladateľ Kompasu Branislav Moňok.

Podľa predsedu organizácie Priatelia Zeme–SPZ môže súčasné znenie legislatívy v určitom momente pre záujemcov predstavovať brzdu:

„Myslíme si, že legislatíva nie je dostatočná […]. Keď sa pýtam prevádzkovateľov niektorých mestských kompostární, či dodržiavajú podmienky spomínanej vyhlášky číslo 371 z roku 2015, tak mnohí ani nevedia, že také niečo máme.”

Moňok si myslí, že každý záujemca o kompostovanie si môže v slovenskej legislatíve nájsť rámce, podľa ktorých sa riadiť. Avšak, nemyslí si, že jej zákony poskytujú aktívnu formu pomoci, ktorá by s kompostovaním pomáhala alebo uľahčovala zriaďovanie kompostární a ich prevádzkovanie.

„Na rozvoj kompostovania naša legislatíva v súčasnosti už stavaná nie je,“ dodáva.

Čo by bolo žiaduce upraviť?

Za pozitívnu správu však považuje pripravovanú „kompostovaciu vyhlášku“, ktorú spoločne pripravujú ministerstvo pôdohospodárstva s ministerstvom životného prostredia.

Zástupcovia Kompasu by uvítali, keby sa do nej dostali nariadenia, ktoré z praxe považujú za dôležité.

Podľa nich by vyhláška mala obsahovať minimálne vybavenie kompostárne, teda to, čo má zo stavebného a technického hľadiska mať k dispozícii.

Dôležité je tiež prehodnotiť minimálny rozsah procesu kompostovania. Vzhľadom na to, že technológie napredujú, zástupcovia si myslia, že by sa malo viac myslieť na to, ako efektívnejšie kompostovať či ako robiť kvalitné komposty. „Naša asociácia nevznikla kvôli tomu, že chceme flákať kompostovanie, ale naopak, chceme byť ambasádormi kvalitného kompostu a chceme pomôcť ich vyrábať vo vysokej kvalite,“ pripomína Moňok.

Asociácia tvrdí, že treba rozšíriť povolené spôsoby hygienizácie. Kompas chce, aby sa k možnostiam už zavedených legislatívou, pridali aj ďalšie. Súčasné ustanovenie vyžaduje, aby sa kuchynský biologický odpad podrvil na 12-milimetrové častice, a následne pri minimálne 70-tich stupňoch sa po jednu hodinu hygienizoval.

To však už môže byť niekedy dosť komplikované, pričom už existujú aj rôzne iné overené spôsoby, ako túto podmienku splniť, hovoria predstavitelia. Možnosťou je napríklad používať nižšie teploty po dlhší čas.

Ďalším opatrením by malo byť zavedenie nových kvalitatívnych tried kompostu. Asociácia pripomína, že v súčasnosti je na Slovensku evidovaný kompost 1. triedy a potom to, čo prejde certifikáciou. Privítala by preto prehodnotenie nových tried, ktoré sa zavedú do vyhlášky.

No a chce tiež povinné školenia pre spracovateľov biologického odpadu. Ako prospešnú vníma buď personálnu, alebo podnikovú certifikáciu, ktorá by mala byť podmienkou na to, aby mohla  byť vykonaná certifikácia kompostu v súlade so zákonom o hnojivách.