Slovenskí europoslanci nepovažujú rozpočtové ústupky Európskej komisie za dostatočné

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu v pléne Európskeho parlamentu naznačila ochotu na ústupky v návrhu dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2028 – 2034. Slovenskí europoslanci z viacerých politických frakcií uviedli, že tieto ústupky nestačia.

Lucia Yar (RE/PS) uviedla, že europarlament od začiatku postupoval jednotne voči návrhu viacročného finančného rámca (VFR) a poslanci kritizovali, že eurokomisia zabúda na regióny a dáva veľké právomoci národným štátom.

„Z môjho pohľadu nie je dostatočne ambiciózny. Priorít je veľa, peňazí málo. Priority ostávajú pre nás v regiónoch, chceme, aby peniaze išli tam, kam ich ľudia najviac potrebujú, toto v základnom návrhu eurokomisie nebolo. Parlament na to tlačí, nejaké ústupky prišli, zatiaľ pomerne skromné,“ uviedla.

Spresnila, že ako podpredsedníčka rozpočtového výboru Európskeho parlamentu bude súčasťou vyjednávaní a bude pretláčať čo najviac peňazí do regiónov.

Europarlament žiada prijatie konkrétnych opatrení na podporu rodovej rovnosti

Európsky parlament podľa nej nechce odmietnuť návrh VFR, je pripravený konštruktívne rokovať a zaistiť, aby regióny mali lepší prístup k peniazom a národné vlády nedostávali peniaze vo veľkých balíkoch, „aby EÚ nebola len takým prietokovým ohrievačom veľkých peňazí na národné priority“. Poslanci chcú lepšie rozdelenie priorít v agropolitike.

Katarína Roth Neveďalová (nezaradená/Smer-SD) ocenila, že eurokomisia prisľúbila navýšenie rozpočtu do poľnohospodárstva o 10 percent, hoci bez spresnenia pôvodu týchto zdrojov. Má obavy, že eurokomisia sa europarlament snaží obchádzať pri spolurozhodovaní o rozpočte EÚ, keď veľká časť peňazí je skrytá do oblastí, o ktorých by rozhodovala iba Európska komisia.

„Ak doteraz fungoval fond na prispôsobenie sa globalizácii či fond solidarity, Komisia v novom návrhu ich chce zlúčiť do jedného fondu, o ktorom by rozhodovala bez účasti europarlamentu,“ vysvetlila. To podľa nej hrozí aj pri zlučovaní rôznych fondov na pomoc a humanitárnu podporu tretím krajinám. „Jednou z najväčších výhrad, ktoré máme, je, že Komisia si uzurpuje stále viac kompetencií čo sa týka rozpočtu EÚ,“ uviedla.

Miriam Lexmann (EPP/KDH) poukázala na to, že frakcia ľudovcov v Európskom parlamente žiadala veľké ústupky – aby rozpočet nebol centralizovaný, aby Komisia nemala najväčšie rozhodovacie právo. „Pre nás je dôležité, aby regióny, mestá a obce mali väčšie slovo. Keď tie peniaze idú do regiónov, sú efektívnejšie použité a investované. Tento prístup presadzujem aj ja,“ povedala.

Europoslanci podporili zníženie emisií o 90 percent do roku 2040

Komisia podľa nej urobila len malé, nedostatočné kroky. Poslanci požadujú navýšenie rozpočtu pre poľnohospodárov a ona chce presadzovať aj to, aby sa VFR venoval iba témam, ktoré má EÚ v kompetencii – rastu ekonomiky, podpore pre firmy a konkurencieschopnosť či boju proti chudobe a otázkam bezpečnosti – a aby sa eurorozpočet nevyužíval na rôzne ideologické, liberálno-ľavicové témy.

Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas-SD) priznal, že vystúpenie šéfky eurokomisie jeho obavy o podobu budúceho VFR nezmiernilo a necíti potrebu rozpočet podporiť. Má výhrady voči „astronomickému navýšeniu výdavkov na zbrojenie“, čo je podľa neho v rozpore so zmluvou o fungovaní EÚ, keď sa verejné zdroje premenia na zisky súkromných nadnárodných korporácií.

Tvrdí, že Európska komisia zaostáva v návrhoch, ktoré by zaistili presun časti ziskov korporácií v prospech zamestnancov, zvyšovania ich platov alebo tým, že tieto firmy by boli nútené časť zo zárobkov cez verejné zákazky alebo dotácie presunúť do zlepšenia svojej sociálnej politiky.

Obavy má naďalej o použitie eurofondov na regionálny rozvoj, že bude menej zdrojov pre poľnohospodárov najmä z východoeurópskych členských krajín. „Nemám istotu, že sa neznížia alokácie na Európsky sociálny fond alebo na program Erasmus+,“ opísal situáciu.