Slovensko a ďalšie členské štáty sa snažia oslabiť emisný cieľ na rok 2040

Šéf envirorezortu Tomáš Taraba kritizoval v Bruseli nedostatok okamžitých riešení pre priemysel, spolu s Maďarskom chcú nový 90 percentný míľnik odložiť, kým nastane jednohlasná zhoda lídrov EÚ. To môže proces zablokovať na niekoľko mesiacov.

Európska komisia je pri nastavení nového emisného míľnika pod tlakom. Hoci má slúžiť len ako oporný bod na ceste k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050, ochota členských krajín klesá úmerne so stupňujúcou sa hrozbou obchodnej vojny s USA a ekonomickou neistotou.   

V stredu zasadali v Bruseli ministri životného prostredia členských krajín, aby diskutovali o pripravovanom míľniku 2040 s eurokomisárkou Jessikou Roswall.  

Roswall na tlačovej konferencii po zasadnutí uviedla, že napriek odkladu návrhu Komisia „zostane na správnej ceste“ a v „blízkej budúcnosti“ navrhne zníženie emisií skleníkových plynov na úroveň 90 percent oproti roku 1990. 

Eurokomisia bola nútená odložiť klimatický cieľ pre rok 2040

Klimatológovia tvrdia, že je potrebné rýchlejšie znižovanie emisií, zatiaľ čo priemysel a politici varujú pred ekonomickými škodami, ak bude Európa ozeleňovať príliš rýchlo.

Podpredsedníčka Európskej komisie pre zelenú transformáciu Teresa Ribera v polovici marca uviedla, že klimatický cieľ EÚ na rok 2040, ktorý sa pôvodne očakával v prvom štvrťroku 2025, zverejní exekutíva neskôr. 

Niekoľkomesačný odklad zdôvodnila španielska komisárka obavou „že Európa sa pri cieľoch Zelenej dohody rozdelí“ a pripúšťa, že zákonné zakotvenie 90 percentného zníženia emisií CO2 do roku 2040 „nie je samozrejmosťou“.  

Slovensko je skeptické  

Český zástupca v stanovisku uviedol, že je k vízii 90 percent „kritický“, zatiaľ čo Maďarsko a Slovensko chcú návrh odložiť, kým sa lídri EÚ – ktorí sa musia dohodnúť jednomyseľne – nezhodnú na ďalšom postupe. To by proces na mesiace zablokovalo.  

Priemysel má nový emisný cieľ, na čisté technológie dostane 100 miliárd eur

Európska komisia v stredu predstavila dlhoočakávaný plán na záchranu priemyslu. Okrem nového emisného cieľa do roku 2040 chce dať 100 miliárd eur na podporu čistej výroby v EÚ, aby európskym podnikom pomohla konkurovať Číne či Spojeným štátom.

„K prístupu komisie, ktorá hovorí o 90 percentnom znížení emisií do roku 2040, máme viaceré výhrady. Ešte nebol prijatý, nepodporila ho Európska rada a nebol ani vyhodnotený prípadný dopad na konkurencieschopnosť európskeho priemyslu,” povedal šéf envirorezortu Tomáš Taraba, ktorý na zasadnutí reprezentoval Slovensko.  

Minister prejavil sklamanie, že Dohoda o čistom priemysle nepriniesla okamžité opatrenia na podporu konkurencieschopnosti tam, kde priemysel čelí značným výzvam.  

„Zostávam skeptický, pretože táto dohoda neobsahuje skutočné opatrenia proti vysokým cenám pre energeticky náročné sektory. Chcem, aby tam bola venovaná osobitná pozornosť sektorom ako je oceliarsky, automobilový a chemický,” vymenoval Taraba.  

Naopak, slovenská delegácia ocenila zakotvenie princípu technologickej neutrality a zámer zjednodušovať legislatívne procesy, rozvoj priemyselného uhlíkového trhu a zjednodušovanie pravidiel pri štátnej pomoci. 

Saková o pláne EÚ na lacnejšie energie: Škrtať poplatky nebudeme, potrebujeme plyn

Ministerka hospodárstva Denisa Saková v Bruseli kritizovala novú stratégiu komisára Dana Jørgensena znížiť Európanom účty za energie tým, že štáty zoškrtajú dane či tarify za elektrinu. Tie má pritom Slovensko jedny z najvyšších v EÚ.

Slabnúca podpora členských štátov  

Medzitým Francúzsko a Poľsko – ktoré by počas svojho šesťmesačného predsedníctva v orgáne EÚ malo byť nestranným sprostredkovateľom – prišli s vlastnými plánmi. 

„Cieľ do roku 2040 musí vychádzať z realistických opatrení,“ povedala francúzska ministerka Agnes Pannier-Runnacherová a dodala, že jadrová energia by mala byť zahrnutá do „všetkých iniciatív a všetkých legislatívnych textov, keď hovoríme o energetickej politike“. Taliansko by preferovalo nižší cieľ. 

Keďže Nemecko si nedokáže stanoviť jasné stanovisko – 90 percent je predmetom sporu medzi kresťanskými demokratmi a sociálnymi demokratmi v rámci koaličnej vlády – koalícia váhajúcich krajín sa zdá byť v dominantnej pozícii. 

Čas hrá v ich prospech. Rakúsko sa v priebehu niekoľkých mesiacov zmenilo zo silného zástancu ambicióznych klimatických opatrení na neutrálneho pozorovateľa. A koalícia proti 90 percentám si uvedomuje, že nemusí presvedčiť všetkých, iba dostatočný počet krajín. 

„Nemáme jednomyseľnosť v Rade,“ povedala poľská ministerka životného prostredia Paulina Hennig-Klosková stojaca po boku Roswall. 

Najväčšou krajinou, ktorá naďalej podporuje 90 percentný míľnik, je Španielsko, ku ktorému sa pridáva Fínsko a ďalší. Podpora však slabne.